NEWSLETTER

http://www.podstudovatobchod.sk/

SAMO je členom

EuroCommerce logo RUZ logo
Tlačové správy

Brusel navýšil rozpočet o 16 miliárd. Dostane Slovensko viac?

Zdroj: 13.11.2020; pravda.sk; EKONOMIKA

URL: https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/568659-brusel-navysil-rozpocet-o-16-miliard-dostane-slovensko-viac/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

Miliardy navyše. Tak sa skončili desaťtýždňové rokovania o výške sedemročného rozpočtu únie. Nakoniec bude o 16 miliárd eur vyšší ako ten, na ktorom sa dohodli členské štáty v júli.

Takmer celá suma – 15 miliárd eur, sa má naliať do programov na ochranu ľudí pred pandémiou, tvorbu nových príležitostí pre mladú generáciu a ochranu európskych hodnôt. Zvyšná miliarda eur pôjde na zvýšenie flexibility financovania pri riešení budúcich výziev a kríz. Spoločne s Plánom obnovy tak dosiahne hodnotu 1,8 bilióna eur a stane sa najväčším balíkom peňazí, aký kedy únia financovala.

Čo to znamená pre nás? Zdá sa, že všetko bude závisieť od toho, ako a či dokážeme navýšené zdroje využiť. Peniaze sa totiž nalejú do konkrétnych programov, jednotlivé štáty by preto nemali dostať ani viac, ani menej, ako sa predpokladalo už v júli.

Slovensko tak stále počíta so sumou 13 miliárd eur. „To, či dostaneme viac, bude závisieť od množstva projektov, ktoré naše firmy dokážu vypracovať, ale aj od množstva študentov, ktorých pošleme na výmenné stáže,“ vysvetľuje europoslanec Ivan Štefanec (KDH). Z programu EU4Health budeme mať k dispozícii peniaze na zaplatenie vakcín proti koronavírusu, dodáva.

Kompromis, ku ktorému dospeli vyjednávači, ešte musia odobriť europoslanci a ministri členských krajín v Rade Európy. Podľa Štefanca však ide už len o formalitu. „Táto dohoda je kľúčová. Bolo to pod nemeckým predsedníctvom a oni by si nedovolili tvrdiť niečo, o čom by si neboli istí, že prejde,“ dodal. Spoločnú reč našli vyjednávači Európskeho parlamentu a nemeckého predsedníctva v Rade EÚ aj ohľadne splácania Plánu obnovy.

Nové dane, väčšia súdržnosť

Podľa analytika Martina Vlachynského z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz ide o príliš veľký balík peňazí, ktorého skutočný účel je úplne iný. „Jeho rozmer presahuje Marshallov plán na obnovu po druhej svetovej vojne. Nemá s pandémiou prakticky nič spoločné,“ hovorí Vlachynský. Skôr ide podľa neho o spôsob, ako využiť pandémiu na presadenie cieľov Európskej komisie a umelo nafúknuť rozpočet.

Za navýšením vidí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak snahu o vyššiu integráciu členských štátov. Práve tá je podľa neho v súčasnej zložitej ekonomickej situácii, keď sa čoraz častejšie ozývajú hlasy volajúce po konci únie, nutnosťou. „Rozpad nie je dobrým riešením. Nemecko a Francúzsko nemajú kapacitu, aby stále dotovali juh Európy a ďalšie ekonomicky slabé členské štáty,“ hovorí Tomčiak. Integrácia a navýšenie spoločných výdavkov znamená i navýšenie spoločných daní, upozorňuje.

Práve nové typy daní, na ktorých sa v Bruseli dohodli, vyvolávajú obavy. Tie by mali najbližších sedem rokov slúžiť na splácanie peňazí z Plánu obnovy. Tŕňom v oku je hlavne daň z neekologických druhov plastov, ktorá má začať platiť už od budúceho roka.

Za plasty si priplatíme

Obchodníkom však pripadá chystaná daň z plastov nespravodlivá, v jej zavedení nevidia zmysel. „Dosah na jednotlivé štáty môže byť rôzny, keďže východiskové pozície nastavenia ekonomiky a priemyslu sú v každom štáte odlišné,“ hovorí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Novej dani podľa neho nepraje ani koronakríza. Môže totiž vytvárať nerovnosti na spoločnom otvorenom európskom trhu, dodáva Krajčovič.

Navyše, zdá sa, že nové poplatky sa určite pretavia do cien výrobkov. Platiť ich totiž treba aj za obaly, v ktorých sa výrobky prepravujú. A tých je oveľa viac. „Každá daň, nech je akokoľvek dobrého úmyslu, vzbudzuje vo mne pochybnosti o jej následkoch pre podnikateľov, v tomto prípade obchodníkov,“ hovorí Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu. Príkladom je podľa neho plánované zavedenie zálohovania PET fliaš, ktoré by malo vyjsť na 100 miliónov eur. Aj to pôjde z vrecka obchodníkov, tvrdí Katriak. „Žiadna dotácia zo štátneho rozpočtu, ako to sľuboval bývalý minister životného prostredia,“ hovorí.

Plasty však nie sú jediné. Vyjednávači sa dohodli, že od roku 2023 obrovskú pôžičku únie pomôžu splácať aj príjmy z obchodovania s emisnými povoleniami, ako aj mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach a digitálna daň. Uvažuje sa tiež o dani z finančných transakcií a o finančnom príspevku súvisiacom s podnikovým sektorom alebo o novom spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb. Konkrétne znenie by malo byť na stole do júna 2024. To, či sa všetky dane budú týkať aj Slovenska, nie je podľa vedúcej tlačového tímu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludvikovej isté. „Príde návrh z Európskej komisie a potom sa uvidí, či to členské štáty schvália,“ hovorí.

Na čo pôjdu peniaze z rozpočtu únie?

Rozpočet má byť o 16 miliárd eur vyšší, ako hovorila dohoda z júlového mimoriadneho summitu. „Dohoda umožní posilniť osobitné programy v rámci dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027, vrátane programov Horizont Európa, Erasmus+ a EU4Health,” povedal eurokomisár Johannes Hahn zodpovedný za rozpočet.

Podľa oficiálnej správy Európskej komisie má ísť viac ako 50 percent balíka na podporu výskumu a inovácií cez program Horizont Európa, spravodlivej klimatickej a digitálnej transformácie prostredníctvom Fondu na spravodlivú transformáciu a programu Digitálna Európa. A tiež do zvýšenia odolnosti členských štátov prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, programu rescEU a nového zdravotníckeho programu EU4Health. Ďalších 30 percent pôjde na boj proti zmene klímy, čo je najväčší podiel z dosiaľ najväčšieho európskeho rozpočtu. Osobitná pozornosť sa v balíku venuje ochrane biodiverzity a rodovej rovnosti.

Dosiahnutý kompromis tak strojnásobí finančné krytie pre viacero programov, ktoré mali byť podľa pôvodného plánu podfinancované. To by však ohrozilo plnenie Európskej zelenej dohody a digitálnej dohody. Zmenu víta aj europoslanec Robert Hajšel (Smer). „Sám som v europarlamente bojoval za to, aby sme nástojili na zvýšení financovania programov v oblastiach, ktoré sú v tomto období veľmi dôležité pre našich občanov,“ hovorí. Navýšenie však podľa neho mohlo byť ešte o niečo výraznejšie.