NEWSLETTER

    http://www.podstudovatobchod.sk/

    SAMO je členom

    EuroCommerce logo RUZ logo
    Tlačové správy

    Čo hovoríte na oficiálnu verziu plánu reforiem, ktorú zverejnil minister financii?

    Zdroj: 06.10.2020; Pravda; Ekonomika

     Alena Krempaská, riaditeľka Inštitútu ľudských práv

    Chýba mi pomenovanie dvoch veľkých problémov slovenského trhu práce: nízke mzdy a zlé pracovné podmienky. Štát by mal zvýšiť všetky nízke úrovne platov v štátnej a verejnej správe, aj nad rámec už sľubovaných prilepšení pre učiteľov a zdravotné sestry. Ak chce štát poskytovať kvalitné služby, musí aj poskytovať normálne platy. Ak nebude technicky možné zvýšiť platy s pomocou eurofondov, tak by to mala byť priorita pre náš domáci rozpočet. Druhým veľkým problémom sú porušovania Zákonníka práce a zlé pracovné podmienky na pracoviskách.

    Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

    „Veľké zmeny som si na prvý pohlaď nevšimol a asi sa ani nedali čakať. Pointou plánuje hlavne minúť prisľúbené miliardy. Reformy sa ale nerobia miliardami, ale odhodlaním a schopným politickým manažérstvom. Zvyšovanie miery recyklácie či budovanie kanalizácií nie sú reformy, sú to len výdavky. Tam, kde by sa čakali konkrétnejšie návrhy – zdravotníctvo, školstvo – nie sú žiadne myšlienky, ktoré by sme už nepočuli. Vyslovene sklamanie však necítim, vzhľadom na časovú tieseň a jasné zadanie som očakával niečo takéto.“

    Monika Uhlerová, viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov

    „Prezentované priority sú len rámcovo popísané, bez konkrétnych opatrení, ako sa budú realizovať, preto nemožno posúdiť reálnosť plánu. Možno predpokladať, že sa budú vyberať a prioritizovať oblasti, ktoré sa budú napĺňať v najbližšom období a nebude možné realizovať všetky ciele v tomto štvorročnom období. Aj z tohto dôvodu by sme ocenili, keby išlo o plán, ktorý je akceptovaný širokou verejnosťou a celým politickým spektrom. Dlhodobosť plánu presahujúca jedno funkčné volebné obdobie nevyhnutne potrebuje širokú akceptáciu. Iba tak je možné realizovať reformy bez potreby ich neustálych zmien pri zmene politikov.“

    Jana Glasová, analytička Poštovej banky

    „ Pozitívne hodnotím plánovanú orientáciu daňového systému na zdaňovanie spotreby, luxusného majetku a na ekologické dane. Vo všeobecnosti je totiž zdaňovanie spotreby a majetku výhodnejším systémom ako zdaňovanie príjmu, ktoré je pre pracujúcich aj podnikateľov viac demotivujúce. Pozitívne hodnotím aj ekologické dane, ktoré majú za cieľ zdaňovať činnosť či produkty a externality, ktoré poškodzujú životné prostredie. Ak sa podarí nastaviť správny mix ekologických daní, mohlo by to našu krajinu posunúť smerom k zelenej ekonomike.“

    Milan Kuruc, Pracujúca chudoba

    Priority boli v zásade zvolené dobre. Čo už len môžeme mať proti zlepšovaniu školstva, zdravotníctva, proti podpore vedy a výskumu či zelenej ekonomike? Otázkou môže byť, či sú dostatočne ambiciózne alebo či budeme schopní zadefinované ciele rozmeniť na drobné a reálne ich dosiahnuť. Problém ‚ Slovenska často je, že nevieme dlhodobé ciele rozviesť do podrobností tak, aby sme sa k tomu záverečnému gólu dostali. Druhý problém, ktorý máme, je, že všetko robíme na poslednú chvíľu a riešime iba to, čo nám akurát padá na hlavu.“

    Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení

    „Chýba nám časť týkajúca sa dobrovoľného sporenia na dôchodok, je to oblasť, ktorá je samozrejmosťou v každom modernom štáte a kde si budúci dôchodcovia môžu zvýšiť kvalitu života. Taktiež vítame výstavbu nájomných bytov, keďže sa tým podporí mobilita za prácou. Vlastníctvo nehnuteľnosti totiž obmedzuje jej vlastníka hľadať si prácu mimo bydliska a to spôsobuje problémy pri obsadzovaní pracovných miest kvalifikovanými pracovníkmi. Rovnako sme radi, že sa v dokumente odzrkadlili potreby usporiadania pozemkového vlastníctva, o ktorých už niekoľko rokov hovoríme a bijeme na poplach.“

    Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu

    „Považujeme za alarmujúce, že sa v celom dokumente vôbec nespomína akákoľvek podpora agropotravinárstva, čo môže mať negatívny vplyv na vidiek a potravinovú bezpečnosť. Vzhľadom na to, že iné európske štáty masívne podporujú toto odvetvie, nezaradiť ho do fondu obnovy je hazardovaním s agropotravinárskou výrobou na Slovensku. Bude to znamenať, že slovenskí poľnohospodári a potravinári budú ešte menej konkurencieschopní voči kolegom z okolitých štátov, čo môže negatívne ovplyvniť saldo zahraničnoobchodnej bilancie v potravinách či potravinovú bezpečnosť Slovenska.“