NEWSLETTER

http://www.podstudovatobchod.sk/

SAMO je členom

EuroCommerce logo RUZ logo
Tlačové správy

Danko zruší svoju daň z jedla, Brusel ju stopol

Zdroj: Denník N  Dátum: 03.04.2019 Autor: DENISA ČIMOVÁ reportérka a editorka

Štyri mesiace po schválení zákona o odvode pre reťazce Európska komisia požiadala o pozastavenie jeho účinnosti. Andrej Danko pripraví návrh o zrušení zákona, chce zistiť, či ceny potravín klesnú Tento mesiac mali tri obchodné reťazce odviesť štátu osobitný odvod vo výške 2,5 % z čistých tržieb, ktorý presadila SNS vedená Andrejom Dankom. Odvod sa platí za predošlý štvrťrok, v apríli ho mali zaplatiť obchodníci, ktorí majú hospodársky rok totožný s kalendárnym.
Ďalšie reťazce – Lidl, Kaufland a Tesco – ho mali platiť neskôr.
Európska komisia však včera rozhodla, že obchodníci peniaze do štátnej kasy odvádzať nemusia. Vydala totiž predbežné opatrenie, ktorým požiadala Slovensko, aby pozastavilo účinnosť zákona o odvode, kým neuzavrie svoje posúdenie podľa pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci. Komisia potvrdila, že začala s hĺbkovým prešetrovaním odvodu pre obchodné reťazce.
Šéf parlamentu a SNS Andrej Danko o niekoľko hodín po oznámení verdiktu Bruselu oznámil, že pripraví návrh zákona o zrušení osobitného odvodu.
Robí tak preto, aby zistil, či ceny potravín potom budú klesať, keďže sa ich rast začiatkom tohto roku dával do súvislosti so zavedením odvodu pre reťazce od januára 2019.
Šéf parlamentu totiž tvrdí, že jediné, čo Brusel zákonu z dielne SNS vytýka, že sa netýka aj slovenských obchodníkov.
Hovorí, že by sa zákon o odvode pre reťazce dal ľahko opraviť jednou vetou, ktorou by sa osobitnou daňou zaťažili aj slovenské obchodné reťazce. „Ja to však neurobím. Možno veľké nadnárodné reťazce vyhrali bitku, ale nie vojnu so štátom.“
Danko pritom chce predložiť taký návrh zákona, aký už v parlamente leží. Návrh zákona, ktorým sa ruší odvod pre obchodné reťazce, predložili opoziční poslanci Jozef Mihál a Martin Poliačik, je na program tejto schôdze.
NIEKTORÝCH ZVÝHODNILI Brusel vo včerajšom stanovisku k odvodu vyjadril obavy, že po zavedení výnimiek pre niektoré subjekty dochádza k ich selektívnemu zvýhodňovaniu oproti konkurentom. Reťazce by mali platiť odvod, ale môžu byť od jeho platby oslobodení, ak spĺňajú jednu z niekoľkých podmienok týkajúcich sa ich veľkosti, geografického rozsahu ich pôsobenia na Slovensku a/alebo druhu činností.
Okrem toho by odvod nemuseli platiť ani malopredajcovia, ktorí sú členmi obchodného zoskupenia či súčasťou franšízy, a to napriek tomu, že ich kombinovaný obrat je porovnateľný s obratom najväčších maloobchodníkov. „V dôsledku uplatňovania týchto výnimiek by tak odvod muselo uhradiť len sedem prevádzok potravín, pričom šesť z nich vlastnia podniky so sídlom v iných členských štátoch. Značná časť obratu jedinej maloobchodnej prevádzky vlastnenej slovenským podnikom, na ktorú sa uvedený odvod vzťahuje, by bola od platby tohto odvodu oslobodená,“ tvrdí Komisia.
Naznačila, že ju Slovensko o tomto odvode neinformovalo.
Komisia sa ním začala zaoberať až po tom, ako o ňom získala informácie od zainteresovaných strán. V decembri 2018
dostala aj formálnu sťažnosť, v ktorej sa uvádzalo, že platba tohto odvodu maloobchodníkmi je v rozpore s pravidlami EÚ
v oblasti štátnej pomoci.
Komisia tvrdí, že nespochybňuje právo Slovenska zaviesť daň uplatniteľnú na sektor maloobchodného predaja potravín.
„Daňový systém by však pritom mal byť v súlade s právom EÚ vrátane pravidiel štátnej pomoci a nemalo by v rámci neho dochádzať k nenáležitému zvýhodňovaniu konkrétneho druhu podnikov, napríklad podnikov pôsobiacich v menšom počte okresov či členov obchodných zoskupení,“ píše.
Ministerka Gabriela Matečná (SNS) povedala, že požiada Európsku komisiu, aby začala vyšetrovanie, ktorí úradníci a ako rozhodovali o odvode pre reťazce a s akými lobistami sa stretávali. „Tieto informácie následne zverejníme,“ dodala.
Označila za nehorázne, že obchodníci vedeli mesiac a pol vopred presný termín, kedy sa rozhodne o odvode. Sťažuje sa, že EÚ rozhoduje nie na základe odborných stanovísk, ale tlaku lobistov a reťazcov.
Matečná pripomenula, že pri problémoch, ako je dvojaká kvalita potravín či nekalé praktiky reťazcov, rozhoduje Brusel roky, no pri osobitnom odvode, kde podľa nej Komisia bráni veľkých, bohatých a silných, bola schopná poslať reakciu Slovensku za tri pracovné dni.
PODALI DVE SŤAŽNOSTI Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), ktorá zastrešuje veľké reťazce, privítala rozhodnutie Bruselu začať konanie vo veci odvodu pre reťazce a vydať predbežné opatrenie, ktorým pozastavil účinnosť zákona. Aj tento prípad podľa nej poukazuje na dôležitosť ukotvenia Slovenska v EÚ, ktorá ukazuje, že je ochotná obhajovať záujmy občanov členských krajín EÚ aj napriek rozhodnutiam jednotlivých vlád.
Rozhodnutie Komisie podľa aliancie znamená, že reťazce nebudú až do právoplatného rozhodnutia Komisie platiť daň
za potraviny. „Vďaka rozhodnutiu Bruselu pozastaviť účinnosť zavedenia dane na potraviny účinnú od 1. januára 2019, nebudú znášať negatívne dosahy tohto opatrenia nielen obchodníci, ale ani spotrebitelia na Slovensku,“ reagoval Martin Krajčovič, predseda aliancie.
Práve SAMO podala dve sťažnosti na Európsku komisiu cez EuroCommerce. Jednu v decembri pre porušenie súťažného práva, kde žiadala Komisiu aj o predbežné opatrenie, aby bola pozastavená účinnosť zákona do právoplatného rozhodnutia na základe nepovolenej štátnej pomoci, selektívnosti a diskriminácie.
Koncom januára tohto roku potom aliancia podala do Bruselu druhú sťažnosť. Tá sa podľa Krajčoviča týka porušenia pravidiel vnútorného trhu, keďže je porušená sloboda výberu sídla a pravidlá o DPH.
BOL BY TO PROBLÉM Obchodné reťazce Billa, Milk Agro a CBA Lučenec, ktoré mali prvú splátku odvodu zaplatiť do konca apríla, sa netajili tým, že ak by museli osobitný odvod uhrádzať, spôsobilo by im to značné problémy.
Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa Billy, ktorá má na Slovensku vyše 150 predajní, naznačila, že by platba odvodu mohla viesť aj k tomu, že by museli prehodnotiť počet svojich obchodov. To by mohlo viesť aj k redukcii zamestnancov, ktorí v nich pracujú.
„V prípade, že budeme musieť odvod zaplatiť, budeme musieť prehodnotiť počet predajní a prípadne pristúpiť aj k zatváraniu tých, ktoré vykazujú dlhodobo nedobré ekonomické výsledky,“ reagovala pre TV Markíza pred niekoľkými dňami Kirchnerová.
Hoci bol odvod namierený najmä proti veľkým nadnárodným reťazcom, týkal by sa podľa zákona aj domácej siete Milk Agro, ktorá má po celom území Slovenska 192 obchodov. Na ňu sa nevzťahovali výnimky, ktoré poslanci počas schvaľovania do zákona zapracovali a ktorými sa viaceré reťazce, najmä domáce, spod povinnosti platiť odvod oslobodili.
Sabinovská spoločnosť Milk Agro, ktorá je jednou z troch veľkých mliekarní na východe Slovenska a zamestnáva 1300 ľudí, naznačila, že na odvod hľadá vnútorné aj vonkajšie rezervy. Jej ročný zisk je asi 1,3 milióna eur, na odvode však mala za rok odviesť asi 2 milióny eur, takže by sa dostala do straty, ak by ho mala platiť. „Bude to značná suma, ktorá zaťaží našu ekonomiku,“ uviedol vedúci prevádzky Milk Agro Marek Kunda. Dodal, že odvod by pre firmu síce nebol likvidačný, ale existenciu ohrozujúci.
NÁVRH Z DIELNE SNS O zavedení odvodu pre reťazce hovorila SNS ešte pred parlamentnými voľbami, pôvodne spomínala, že by mal byť vo výške 6 %. Do programového vyhlásenia vlády v roku 2016 sa odvod dostal opatrnejšie: „V záujme ochrany malých a stredných podnikateľov vláda zváži zavedenie osobitného odvodu pre veľké obchodné systémy,“ píše sa v kapitole venovanej pôdohospodárskej politike.
Až koncom septembra 2018 šiesti poslanci SNS predložili do parlamentu, bez predošlej diskusie a pripomienkového konania, návrh zákona o odvode vo výške 2,5 % ročného čistého obratu. Mal sa týkať reťazcov, ktoré majú viac ako 10 % z tržieb z predaja potravín a pôsobia vo viac ako dvoch okresoch Slovenska.
V navrhnutej podobe však zákon narazil na kritiku odbornej verejnosti aj politikov, preto ho poslanci neskôr zmenili.
Mnohí obchodníci s potravinami z platenia odvodu vypadli, nemal sa už týkať podnikových predajní ani obchodov v malých obciach a sociálne slabších regiónoch. Platiť by ho mali už len reťazce, ktoré sú aspoň v 15 % okresoch Slovenska a ktoré dosahujú aspoň 25 % z tržieb z predaja potravín.
Pripravím návrh zákona na zrušenie odvodu. Urobím to preto, aby som sa mohol od zajtra smiať nad tým, či ceny budú klesať.
Andrej Danko, predseda parlamentu a SNS