Dankov odvod ceny zvýšil, Bugár ich chce znížiť

Zdroj: spravy.pravda.sk  Dátum: 29.01.2019  Autor: Zdenka Kollárová, Pravda

https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/500160-dankov-odvod-ceny-zvysil-bugar-ich-chce-znizit/

Ceny na pultoch má dostať pod drobnohľad štátu novela zákona o cenách z dielne koaličného Mosta – Híd. Rokovať sa má o nej už v druhom čítaní na tejto schôdzi parlamentu. Platiť by mala už od marca tohto roka. Kým Most – Híd pod vedením Bélu Bugára chce ceny znížiť, opačne pôsobí iný zákon. SNS predsedu Andreja Danka presadila od januára odvod pre reťazce, ktorý ceny zvyšuje. Strana však argumentuje tým, že treba získať peniaze pre domácich producentov.

Odvodu pre reťazce, ktorý presadil predseda SNS Andrej Danko (vľavo), sa dáva za vinu zdražovanie potravín. Predseda strany Most-Híd Béla Bugár navrhuje ceny viac regulovať.

Most – Híd tvrdí, že mu v novele ide o stanovenie poriadku. „Cieľom predloženého návrhu zákona je nastaviť jasné pravidlá pre dohodovanie cien v prípade, ak jedným z účastníkov (väčšinou ide o osobu kupujúceho) je subjekt vo výhodnejšom hospodárskom postavení,“ vysvetľujú v dôvodovej správe k svojmu návrhu poslanci Mosta – Híd Peter Antal, Irén Sárközy a Andrej Hrnčiar. Na to, koľko čo stojí, koľko vyplatil obchodník dodávateľovi a koľko si k tejto cene prihodil, by mal dozerať rezort pôdohospodárstva. Za zlé ceny – teda také, čo nepokryjú výrobné náklady dodávateľa, by pritom hrozili pokuty od 50-tisíc až do 300-tisíc eur.

Kúpne ceny však rieši aj novela zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami z dielne ministerstva pôdohospodárstva. Po jej schválení by kúpna cena nemala byť nižšia ako ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa – rovnako ako v návrhu poslancov Mosta – Híd. Rokovať o tejto novele sa tiež bude na aktuálnej schôdzi parlamentu a rovnako ako novela zákona o cenách je v druhom čítaní. Platiť by mala od apríla tohto roka.

Novela zákona o neprimeraných podmienkach by tiež mala skrátiť vyplácanie faktúr dodávateľom, zaviesť garanciu ceny na 60 dní a tiež
sprísniť pokuty. Po novom by mohli byť do 500-tisíc eur. Novela ide tiež do druhého čítania. Platiť by mala od apríla tohto roka.

Varová čokoláda vs. belgické pralinky
Reťazce s novelou nesúhlasia. Má podľa nich viacero medzier. „Zákon o cenách vychádza zo zlého predpokladu, že obchodníci dávajú v priemere vyššie marže na slovenské značkové výrobky ako na zahraničné. To nie je pravda,“ hovorí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Doplatiť by tak na novelu mohli podľa neho práve slovenskí dodávatelia.

Viaceré ustanovenia sú nejasne formulované, upozorňuje Krajčovič. Medzi nimi napríklad zastupiteľný produkt. „Varová čokoláda by sa tak mohla porovnávať s belgickými pralinkami ako zastupiteľný produkt s rovnakou cenotvorbou, čo považujeme za absurdné,“ hovorí Krajčovič. Za negatívum považuje aj to, že ide tak ako v prípade osobitného odvodu o poslanecký návrh bez širšej odbornej diskusie. Pre odvod sa už reťazce obrátili na Brusel. Otázne tak je, či ho nakoniec budú musieť vôbec platiť. Pre podobnú úpravu už totiž únia dala za pravdu obchodníkom v estónskom Tallinne aj v susednom Maďarsku.

„Návrh novely zákona o cenách je z hľadiska zásad fungovania voľného trhu a konkurenčného prostredia neštandardný,“ hovorí vrchný riaditeľ obchodnej sekcie siete Coop Jednota Slovensko Branislav Lellák. Za novelou vidí snahu o vylepšenie pozície výrobcov. „Rozumieme úmyslu predkladateľa, otázkou však zostáva, či takéto riešenie reálne dokáže priniesť predpokladaný efekt,“ hovorí Lellák. Okrem toho stanovenie primeraného zisku aj definovanie neprimeranej ceny už podľa neho rieši aj aktuálne znenie zákona o cenách.

Výrobcovia o novele skôr mlčia. „Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v rámci medzirezortného pripomienkového konania
nevzniesla žiadne pripomienky k návrhu zákona o cenách,“ povedala jej hovorkyňa Jana Holéciová.

Ide o socialistický návrh?
Takéto zasahovanie do trhovej ekonomiky nemá podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka zmysel. „Novela slovenským výrobcom veľmi nepomôže. Akékoľvek nariadenie o nastavení primeranej obchodnej prirážky bude predmetom veľkých sporov a taktiež rôznych foriem obchádzania zákona,“ hovorí.

Vláda by sa skôr mala zamerať na odbúranie byrokracie a zjednodušenie výberu daní, dodáva. Čím budú pravidlá v ekonomike jednoduchšie, vysvetľuje Tomčiak, tým viac sa budú podnikatelia snažiť uspieť. „A aj malí podnikatelia si dokážu vyjednať dobré ceny a môžu byť ziskoví,“ hovorí analytik. Nesmú však podľa neho stráviť polovicu pracovného času nezmyselnou štátnou byrokraciou.

„Výsledkom úpravy legislatívy môžu byť nezamýšľané dôsledky v podobe toho, že podiel slovenských výrobkov v reťazcoch ešte klesne,“
upozorňuje analytik JandT Banky Stanislav Pánis. Tiež podľa neho hrozí, že ceny narastú a zaplatí to spotrebiteľ.

„Ide o prudko nezmyselný populistický socialistický návrh lámuci ruky slobodnému trhu,“ hovorí Pánis. Štát sa podľa neho nemá miešať do
cenotvorby, tá má byť stanovená na základe dobrovoľnej dohody medzi zmluvnými stranami. V opačnom prípade sotva možno hovoriť o princípoch trhovej ekonomiky, dodáva analytik.

Nie je to pritom prvýkrát, čo vláda chcela na ceny dozerať. Pri prechode na euro vznikla takzvaná cenová rada. Tá sa pravidelne stretávala a riešila tovary, pri ktorých sa cena neprimerane zdvihla len pre euro. Podnikatelia, čo pochybili, sa potom dostali na čiernu listinu.

Určovať ceny obchodníkom chcel aj maďarský premiér Viktor Orbán. Ten pred siedmimi rokmi zaviedol takzvaný poplatok za hygienickú kontrolu vo výške šesť percent pre veľké reťazce. Poplatok bol po zásahu Bruselu skresaný na 0,1 percenta z obratu pre všetkých obchodníkov. Orbána to neodradilo a následne to skúšal cez spoplatnenie príjmov z reklamy pre obchodníkov či zákonom o nulovom zisku. Brusel v súvislosti s týmito opatreniami výrazne klepol Maďarsku po prstoch túto jeseň, zatiaľ však len slovne.

Tvorba cien podľa návrhu Mostu – Híd?

Návrh zakazuje dohodnúť takzvanú neprimeranú cenu – teda cenu, ktorá nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady. Primeraným ziskom sa rozumie zisk vychádzajúci z vývoja obvyklého podielu zisku tuzemského tovaru na ekonomicky oprávnených nákladoch. Prihliada sa pritom na kvalitu tovaru, obvyklé riziko výroby alebo obehu a vývoj dopytu na domácom trhu.
Novela zavádza primeranú obchodnú prirážku. Tá nesmie presiahnuť dvojnásobok obchodnej prirážky rovnakého, porovnateľného
alebo vzájomne zastupiteľného tovaru od iného dodávateľa, ponúkaného predávajúcim v rovnakom čase. Cenová kontrola má spadať pod ministerstvo pôdohospodárstva. Za porušenie ustanovení bude možné uložiť pokuty od 50-tisíc až do 300-tisíc eur pri opakovanom priestupku.