Duálne vzdelávanie prinesie do obchodu mladú krv

Dátum: 08. decembra 2017

Zdroj: Tovar and predaj, Dátum: 07.12.2017, Autor: Veronika Mišíková

Keď vezmeme do úvahy, že obchod je po priemysle druhým najväčším zamestnávateľom na Slovensku, je až prekvapivé, že stredné školy nepripravujú na toto povolanie stovky študentov ročne. V posledných rokoch sa situácia zlepšila najmä vďaka oživeniu tzv. duálneho vzdelávania. Plnou parou sa doňho opreli najmä zahraničné reťazce.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky pracovalo v 1. kvartáli 2017 v sektore maloobchodu a veľkoobchodu spolu 295 500 zamestnancov, z čoho takmer 10 % sú zamestnanci členov Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO): Billa, dm drogerie markt, Kaufland, Lidl, Metro, Tesco. Z nich takmer tretina sú mladí ľudia vo veku do 30 rokov a priemerne štvrtina zamestnancov členov SAMO sú muži. K 31. júlu 2017 členovia Slovenskej aliancie moderného obchodu hľadali spolu ďalších 1198 zamestnancov a priestor na získanie práce v obchode sa aj vďaka neustálemu rozširovaniu obchodnej siete každým rokom zväčšuje.
Najľahšie by bolo sťažovať sa na nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Členovia SAMO sa však ešte v roku 2015 rozhodli spustiť v spolupráci s partnermi projekt duálneho vzdelávania v triedach po celom Slovensku. „Uvedomujúc si narastajúcu potrebu výchovy vlastných odborníkov pre obchod investovali členovia SAMO za posledné dva roky viac ako päťstotisíc eur do starostlivosti o žiakov SAMO tried a dnes dokáže ich 176 certifikovaných predajní poskytnúť priestor na vzdelanie a následne aj prácu 550 mladým ľuďom, študentom SOŠ,“ hovorí Katarína Fašiangová, predsedníčka SAMO. Od septembra 2017 študuje v SAMO triedach na 12 stredných odborných školách na celom Slovensku 64 žiakov v prvých troch ročníkoch. Samozrejme, štúdium v takýchto triedach má svoje výhody v podobe platenej praxe či možnosti získania prospechového štipendia.

Aj tradiční hráči sa chcú zapojiť

Vychovať si vlastnú triedu zamestnancov však nie je len tak. Svoje o tom vedia napríklad v spoločnosti CBA Verex. Od septembra tohto roka firma spustila náborovú kampaň, v ktorej informujú žiakov a rodičov na základných školách o možnosti zapojiť sa do duálneho vzdelávania. Pred zaslaním prihlášky na školu a absolvovaním riadnych prijímacích skúšok však budú musieť deviataci absolvovať pohovor so zástupcami spoločnosti. Ak sa náborová kampaň vydarí, CBA Verex otvorí prvý ročník v roku 2018. „Treba si uvedomiť jednu vec. Duálne vzdelávanie je niečo ako beh na dlhé trate s neistým výsledkom. Pretože ak aj žiak nastúpi do našej triedy, potrvá štyri roky, kým vyštuduje. A po skončení štúdia môžeme len dúfať, že nastúpi k nám a nie niekam inam,“ konštatuje Jakub Frackowiak, prevádzkovo­personálny riaditeľ spoločnosti CBA Verex, ktorý zároveň zastupuje CBA SK vo Zväze obchodu na Sekcii poradenstva a vzdelávania.

Nebude to také ľahké

Zdalo by sa, že nábor budúcich študentov nie je nič zložité, no proces zapojenia obchodníka do duálneho vzdelávania predstavuje pomerne zložitý sled schvaľovania a administratívy. Zatiaľ čo študijné osnovy tvorí zamestnávateľ v spolupráci so školou, za praktické vyučovanie zodpovedá sám. V rámci praxe je potrebné zabezpečiť odborné vedenie a tu zákon pripúšťa dve možnosti. Buď praktickú výučbu personálne zabezpečuje majster odborného výcviku, teda zamestnanec školy. V tom prípade sa musí zamestnávateľ dohodnúť s vedením školy, či a ako sa bude podieľať na jeho mzde. Druhou možnosťou je vyškoliť vlastného inštruktora. Ďalej musí zamestnávateľ vytipovať predajne, ktoré sú vhodné na praktickú výučbu. Následne by mala prebehnúť certifikácia týchto prevádzok, ktorú realizuje stavovská organizácia, v tomto prípade je to Republiková únia zamestnávateľov. Vzhľadom na to, že na jednej prevádzke môžu byť na praxi maximálne dvaja žiaci v jeden deň, je takýchto prevádzok potrebných viacero. Nehovoriac o tom, že každé pracovisko potrebuje aj svojho majstra odborného výcviku.
Duálne vzdelávanie na Slovensku stojí a padá na jednej otázke. Majú žiaci záujem o prácu v obchode? Dnešná spoločnosť kladie dôraz na budovanie kariéry a rodičia by najradšej mali zo svojich detí právnikov a manažérov. Riaditeľka Strednej odbornej školy obchodu a služieb Samuela Jurkoviča v Bratislave rodičom budúcich stredoškolákov radí: „Pred rozhodnutím, na akú strednú školu dieťa podá prihlášku a kam nakoniec nastúpi, si preverte zamestnanosť absolventov danej školy a ich uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore. Rodičom mladších žiakov by som zase poradila, aby svoje dieťa sledovali počas celého štúdia na základnej škole, aby v 9. ročníku pri prihláškach na stredné školy vedeli odhadnúť, na čo ich dieťa má predpoklady. Aj po skončení strednej odbornej školy je pre tých najlepších v prípade záujmu otvorená cesta na univerzity. Ak sa však dieťa neučí alebo sa nedokáže učiť systematicky na základnej škole, na gymnáziu to nebude inak. Aj na odborných školách je síce učenia veľa, ale keďže v systéme duálneho vzdelávania je štúdium rozdelené na teoretickú a praktickú časť rovnakou mierou, je to pre žiakov zábavnejšie a motivujúcejšie.“

Podiel certifikovaných filiálok členov SAMO v školskom roku 2017/2018
v jednotlivých krajoch SR
Bratislavský 30 %
Trnavský 8 %
Trenčiansky 9 %
Nitriansky 10 %
Žilinský 11 %
Banskobystrický 11 %
Prešovský 9 %
Košický 12 %

„Výchovní poradcovia by mali šíriť osvetu.“ Základné školy nie sú dostatočne informované o výhodách duálneho vzdelávania. Tým pádom nevedia poskytnúť rodičom kvalitné informácie. Na druhej strane chýba aj tok informácií medzi výchovným poradcom a žiakom. V neposlednom rade je to aj v komunikácii medzi zamestnávateľom a základnou školou. My by sme, samozrejme, veľmi radi navštívili základnú školu a priamo rodičovi povedali, čo ponúkame jeho dieťaťu, ale škola na to nemá priestor. Práve preto je úloha výchovného poradcu kľúčová. Marcel Blaščák, manažér rozvoja organizácie, dm drogerie markt.