NEWSLETTER

    http://www.podstudovatobchod.sk/

    SAMO je členom

    EuroCommerce logo RUZ logo
    Tlačové správy

    Komu škodia zatvorené obchody cez sviatky

    Zdroj: TREND, Dátum: 26.10. 2017, Autor: Marek Legéň

    Námestovo, predvečer septembrového Dňa Ústavy SR, počas ktorého musia byť po novom obchody zavreté. Tridsiatnička Andrea meria cestu do miestnej Billy, aby nakúpila potraviny pre rodinu. Predajňa zíva prázdnotou. Keď prichádza k oddeleniu s pečivom, po tovare sa zľahla zem. Skúša teda šťastie v „jednoťáckom“ Tempe. Obrázok sa opakuje s tým rozdielom, že zhruba hodinu pred záverečnou dopekajú várku žemlí. Keď sa dostanú na pult, nasleduje doslovná ukážka toho, čo to znamená, keď niečo mizne „ako teplé rožky“. Uchmatnúť si pár kusov pečiva si žiada miestami ostré lakte. Aj takéto situácie prináša v praxi zákaz maloobchodného predaja, ktorý sa rozšíril z pôvodných tri a pol dňa o ďalších dvanásť dní.

    Reťazce sa nesťažujú
    Možno to znie na prvé počutie paradoxne, ale o zákaz sviatočného predaja sa pričinili aj zástupcovia samotných obchodníkov. Chceli zamestnancom, najmä predavačkám, dopriať viac voľného času, ktorý môžu stráviť napríklad so svojimi blízkymi. Takzvaný nemecký model (zatvorené obchody vo sviatky a po väčšinu nedieľ) presadzoval dlhodobo Zväz obchodu, z ktorého sa pred dvoma rokmi odštiepili najväčšie zahraničné obchodné reťazce. Tie na otázku zatvárania obchodov počas štátnych sviatkov nenahliadali rovnako, ale napokon sa s ním zmierili a neboli zásadne proti. „Keď už sa mal rozšíriť zákaz predaja, tak sme trvali na tom, aby to bolo transparentné a nediskriminačné pre všetky veľkostné formáty predajní v tom zmysle, že zatvorené počas sviatkov nebudú mať len veľké obchody,“ hovorí Katarína Fašiangová, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) združujúcej obchodné reťazce Tesco, Lidl, Kaufland, Billa, Metro a dm drogerie markt. Najväčšie siete sa k vplyvom zatvorených predajní počas sviatkov na ich biznis vyjadrujú opatrne. Na citeľnejšie finančné ujmy sa nesťažujú. „Neprišli sme takmer o žiadne tržby,“ konštatuje hovorca Lidla Tomáš Bezák s tým, že pre diskontný reťazec nie je sviatočná stopka predaja úplnou novinkou, keďže aj doposiaľ nechával filiálky zatvorené viac dní, ako prikazoval zákon. Negatívny dosah na obrat nezaznamenala ani Billa. „Pokiaľ ide o Zväz obchodu, nemali sme v prípade potravín žiadne problémy so znížením obratu. Ľudia si nakúpili vopred,“ konštatuje Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu a podpredseda Predstavenstva COOP Jednoty Slovensko. Pripúšťa, že k menšiemu výpadku tržieb môže dochádzať pri predaji priemyselného tovaru, no relevantnú spätnú väzbu z tohto trhového segmentu zatiaľ nemá. Najväčší obchodník Tesco vplyv sviatočnej výluky na obrat nešpecifikuje, iba konštatuje, že istá časť tržieb sa preklápa na predchádzajúci deň, keďže spotrebitelia sa viac predzásobia pred voľným dňom.

    Väčšie boľačky menších
    Zmierlivý tón veľkých reťazcov sa vytráca pri menších obchodníkoch. Šéf siete malých potravín Delia Jozef Berko hovorí, že zákaz predaja odkrojil desatinu z jej celkových septembrových tržieb. Mohli za to aj okolnosti, keď dva sviatky pripadli na piatok a mnohí ľudia si urobili predĺžené víkendy. „Deň pred sviatkom sme mali vyššie tržby približne o pätnásť percent, zákazníci nakupovali hlavne pečivo a čerstvé potraviny. Celkovo sa však nedá hovoriť o kompenzácii výpadkov,“ približuje J. Berko. Zákaz predaja podľa neho funguje chaoticky, pretože pravidlá neplatia rovnako pre všetkých a napriek zákazu sú obchody, ktoré ho nerešpektujú a zostávajú otvorené aj počas sviatkov. Dvojciferný vplyv zatvorených predajní na tržby referuje aj riaditeľ slovenského reťazca s pančuchovým tovarom Bepon Stanislav Cintavý. Pre spravodlivý výpočet podľa neho treba počítať aj s dňami pred sviatkami a po nich. Pri takomto porovnaní v priemere tržby Beponu klesli sumárne o približne dvadsať percent. „Reči zástupcov potravinárskych reťazcov o tom, že zákazníci si presunú spotrebu na dni pred alebo po, v plnej miere platia práve v potravinárskom biznise, kde dokonca efekt zatvorenej predajne spôsobí taký chaos, že si viem predstaviť, že sumárne generujú vyššie tržby,“ uvažuje S. Cintavý. Pri módnych komoditách sa však podľa neho väčšina predaja deje neplánovane, pocitovo. Šéf Beponu by nemal problém, ak by obchody boli zavreté vo sviatky, ako sú Veľká noc, dušičky, Vianoce či Nový rok, ale 1. september či 17. november nemajú podľa neho žiadnu tradíciu v tom zmysle, aby ľudia trávili čas „rodinne“. Naopak, využívali ich aktívne na predškolské nákupy či zháňanie vianočných darčekov.

    Štát (zatiaľ) netratí
    I kníhkupectvo Martinus, ktoré prevádzkuje okrem internetového predaja tiež desiatku kamenných predajní (pár spojených s kaviarňou), priznáva, že sviatočná stopka mu kráti tržby. Všetky kamenné kníhkupectvá vo sviatky zatvára, takisto aj väčšinu kaviarní, ktoré sú v nákupných centrách v rovnakých priestoroch. Otvorená zostáva kaviareň na Obchodnej ulici v Bratislave, vo sviatok do nej chodí pomenej hostí.„Robili sme si analýzu obratov v sviatočné dni po minulé roky a predpokladáme, že dosah na obrat bude pokles asi o jedno percento,“ hovorí šéf Martinusu Michal Meško. V priebehu roka dosahovali sviatočné dni podľa neho skôr nižšie obraty, no väčší výpadok očakávajú budúci mesiac, keď 17. novembra je už vianočná sezóna v plnom prúde. Zatvorené kníhkupectvá v tento deň môžu spôsobiť zníženie obratu za celý mesiac aj o štyri až päť percent. K zákazu predaja v nedeľu sa Slovensko tak skoro pravdepodobne nedopracuje. TREND sa zaujímal tiež o to, či a ako doľahne rozšírenie zákazu maloobchodného predaja na príjmy štátu. Výpadok obratu u obchodníkov by sa totiž mohol prejaviť minimálne na slabšom výbere dane z pridanej hodnoty. „Zmeny v Zákonníku práce, ktorými sa rozšíril zákaz maloobchodného predaja na ďalšie sviatky v kalendárnom roku, zatiaľ nemajú zásadný vplyv na ekonomiku Slovenska,“ konštatuje riaditeľka tlačového odboru ministerstva financií Alexandra Gogová. Možný vplyv na maloobchodné tržby sa podľa nej dá skúmať až po uplynutí dlhšieho časového obdobia. Aký horizont má na mysli, neuviedla.

    Stopka brigádnikom
    Zákaz predaja nie je doslova zákazom, ale prísne nastaveným obmedzením. Zákonník práce, ktorý ho upravuje, hovorí o tom, že zamestnancovi nemožno nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Malý živnostník sa však môže vo sviatok postaviť do vlastnej prevádzky a smelo obsluhovať zákazníkov. Zákon ponechal aj niekoľko výnimiek. V piatok – sviatok môžu robiť napríklad zamestnanci čerpačiek, lekární či akýchkoľvek predajní na stanici, letisku či v nemocniciach.V obchode pracuje takmer tristotisíc ľudí. Väčšina z nich zarezáva v maloobchode, kde priemerná hrubá mesačná mzda dosahuje niečo viac ako 680 eur. Nie je to veľmi lukratívna robota, hoci obchodníci sa pri súčasnom nedostatku kvalifikovaných ľudí o nich bijú aj nezanedbateľným zvyšovaním platov.Slabšie zárobky si predavači zlepšovali aj príplatkami za prácu vo sviatok, o ktoré teraz prichádzajú. „V týchto dňoch sme dokázali poskytnúť aj možnosť privyrobiť si pre študentov, prípadne iné kategórie zamestnancov ako napríklad mamičky na materskej či rodičovskej dovolenke, ktorí nemôžu pracovať z objektívnych dôvodov v bežných pracovných dňoch,“ pripomína ďalší rozmer zákazu sviatočného predaja Eva Čekovská z komunikačného oddelenia Tesca. Zamestnanec obchodu prichádza vo sviatok o mzdové zvýhodnenie, ktoré podľa zákona tvorí najmenej päťdesiat percent jeho priemerného zárobku. Niektorí členovia SAMO podľa K. Fašiangovej dopriali zamestnancom za prácu vo sviatok štedrejšie príplatky nad rámec povinnosti. S. Cintavý pripomína, že okrem zákonom daných príplatkov zamestnanec stratí aj na motivačnej variabilnej zložke, keďže vo sviatok sa v predajni negeneruje tržba. Obchodníci sa, až na výnimky, nevyjadrujú ku konkrétnym sumám, o ktoré sú ukrátení ich zamestnanci, keď nemôžu robiť v obchode cez sviatky. Predavač Jednoty podľa M. Katriaka príde za rok celkovo o 72 až 75 eur. Pri vyčíslení výpadku počíta s tým, že zamestnanec by odrobil štandardne približne polovicu sviatočných dní.

    Nájomné bez úľav
    Časť spotrebiteľov prijala zatvorené obchody cez sviatky s nevôľou. Podľa šéfa Beponu ich vnímajú skôr obmedzujúco zákazníci mestského typu. Pri menších mestách s tým ľudia až taký problém nemajú, keďže sú zvyknutí na obchody zatvorené v nedeľu. Napriek obmedzeniu predaja však spotrebitelia môžu vyraziť do obchodných centier, v ktorých zostávajú otvorené prevádzky služieb.V bratislavskom nákupnom centre Eurovea tvoria približne tretinu z celkového počtu nájomcov. Vo sviatok fungujú napríklad reštaurácie, kaviarne, kino, kasíno, kaderníctva, detský kútik či kopírovacia služba. Hovorkyňa Eurovey Oľga Hammer poznamenáva, že počas prvých troch sviatkov s obmedzením maloobchodného predaja dosahovala návštevnosť centra necelú polovicu bežného dňa. „Z pohľadu uspokojenia požiadaviek našich stálych zákazníkov, ale aj z pohľadu návštevnosti sa oplatí mať otvorené.“Prevádzkovateľ nákupného centra na sviatočnom obmedzení prakticky netratí. Zmena zákona sa totiž nezohľadňuje vo výške nájmu, ktorý platia obchody. Obslužné činnosti v centrách vo sviatky fungujú. „Všetci pracovníci zabezpečujúci napríklad upratovanie a strážnu službu pracujú, ale v menších počtoch ako zvyčajne,“ približuje Richard Souhrada, vedúci tímu správy nehnuteľností spoločnosti Cushman  Wakefield na Slovensku, ktorá v krajine prevádzkuje viaceré nákupné centrá, napríklad trnavskú City Arenu. V Eurovei zostáva vo sviatok pracovať rovnaký počet ľudí v obslužných činnostiach (SBS, upratovanie, technická údržba) ako v bežný deň.

    Z obchodov na výlety?
    Zatvorené obchody vo všetky sviatky a dni pracovného pokoja prešli v Národnej rade SR na návrh poslanca Smeru-SD Jána Podmanického. Za novinku hlasovali aj niektorí opoziční zákonodarcovia s výnimkou poslancov strany Sloboda a Solidarita. Po štyroch sviatkoch, v ktorých predajcovia fungovali v novom režime, sa J. Podmanický pre agentúru SITA vyjadril, že vďaka novele sa výrazne posilnil cestovný ruch. „Zo strany podnikateľov v turizme prichádzajú informácie o enormnom náraste návštevníkov počas dní, keď sú zatvorené obchody. Kúpna sila sa presunula do zariadení cestovného ruchu, do reštaurácií, múzeí, skanzenov, do horskej turistiky,“ tvrdil poslanec Smeru.TREND sa spýtal Slovenského národného múzea (SNM), či a ako sa zatvorené obchody prejavujú na návštevnosti či tržbách jeho expozícií. Jednoznačnú odpoveď po štyroch sviatkoch dať nevie. Vyššiu návštevnosť než v rovnaký deň vlani malo SNM 5. júla, no 1. a 15. septembra to bolo naopak. „Návštevnosť múzeí ovplyvňujú viaceré faktory, a to nielen počas sviatočných dní. Napríklad keď je vonku teplo, rodiny trávia voľný čas na kúpaliskách,“ uvádza marketingová manažérka SNM Dagmar Brisudová. Na to, aby múzeum mohlo relevantne porovnať vývoj návštevnosti a príjmov vo sviatky, potrebovalo by podľa nej mať k dispozícii aj údaje z nasledujúcich rokov.

    Čo s nedeľou?
    Nielen v parlamentnej diskusii o rozširovaní zákazu predaja v obchodoch sa rozprávalo o možnosti pridať k sviatkom aj nedeľu. Z vyjadrení zástupcov najväčších obchodníkov to vyzerá, že Slovensko sa k tomu tak skoro pravdepodobne nedopracuje. Ani M. Katriak ako dlhodobý zástanca nemeckého modelu obmedzenia predaja (sviatky plus väčšina nedieľ) už nie je presvedčený o tom, že by to bol v súčasnom období dobrý krok. „Na túto chvíľu sme upustili od nedele. Uvidíme, aké budú výsledky za sviatky v dlhodobejšom horizonte. Musíme sa spýtať aj našich zamestnancov, ako to vidia.“ Podľa K. Fašiangovej spoločnosť ešte nie je pripravená na absolútny zákaz predaja v nedeľu. Argumentuje, že Slováci dnes oveľa viac pracujú ako v minulosti, aby mali lepšie príjmy. Neraz trávia v robote viac než osem hodín, nechodia domov o štvrtej popoludní a často majú dve zamestnania. Potom im nezostáva veľa času na pokojné nákupy. Zákaz nedeľného predaja by podľa M. Meška mohol byť dramatickejšou zmenou než výpadok sviatkov, keďže víkendy sú pre kníhkupectvá najsilnešjou časťou týždňa. Podľa S. Cintavého môžu obchodníci v prípade zatvorenia každú nedeľu paradoxne reagovať aj zefektívnením počtu pracovníkov, kým pri nepravidelných pätnástich sviatočných dňoch v roku sa to nedá. Zatvorenie v nedeľu preto z tohto pohľadu vníma ako systémový krok. Obchodníkov o pár dní čaká piata „sviatočná“ skúsenosť so zatvorenými obchodmi. Na sviatok Všetkých svätých sa môže tešiť skupina predajcov kvetov a súčasne predmetov určených na výzdobu hrobového miesta, ktorí majú výnimku zo zákazu predaja len počas tohto dňa v roku.

    Výnimky zo zákazu maloobchodného predaja vo sviatky

    čerpacie stanice s palivami a mazivami
    predaj a výdaj liekov v lekárňach
    predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach
    predaj cestovných lístkov
    predaj suvenírov
    predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra

    Plusy a mínusy zatvorených obchodov cez sviatky
    Plusy

    zamestnanci obchodov si môžu užiť viac dní voľna
    obchodníci majú nižšie náklady (ušetria napríklad na platoch zamestnancov)
    potenciálne vyššia návštevnosť a príjmy zariadení cestovného ruchu (keď ľudia nejdú nakupovať, môžu napríklad ísť na výlety)

    Mínusy

    výpadok tržieb, najmä v prípade menších obchodníkov (veľké reťazce s minimálnym dosahom na obrat)
    zamestnanci prichádzajú o príplatky za prácu vo sviatok (vo výške najmenej polovice z ich priemerného príjmu)
    nemožnosť privyrobiť si pre brigádnikov (študenti, dôchodcovia, matky na materskej, rodičovskej dovolenke)
    nerovnaký meter (výnimky pre niektoré druhy maloobchodného predaja)
    cezhraničná nákupná turistika

    Maďari s nedeľou narazili, Česi si na sviatky nezvykli
    Takmer trinásť mesiacov vydržal zákaz nedeľného predaja v Maďarsku.
    Uplatňovali ho prostredníctvom kontroverzného zákona o povinnom odpočinku. Premiér Viktor Orbán sa pri ňom netajil túžbou oslabiť zahraničné obchodné reťazce, a tak výnimku medzi inými dostali napríklad obchody s plochou do dvesto štvorcových metrov, v ktorých aspoň pätinový podiel pripadal rodinným vlastníkom. Južní susedia obmedzenie zrušili vlani na jar. Zaradenie spiatočky odôvodňovali rozdelením spoločnosti, ktoré vyvolával.
    Približne ročnú skúsenosť s obmedzením predaja vo vybrané sviatky majú v Česku. Podľa obchodných reťazcov si obyvatelia na zatvorené obchody ešte nezvykli a stále bývajú nemilo prekvapení, píše agentúra ČTK. Česká výluka pokrýva osem sviatočných dní a ľudia majú dodnes často problém rozlíšiť, pre ktorý sviatok zákon platí a pre ktorý nie. Zákaz predaja sa nevzťahuje na obchody do dvesto štvorcových metrov, lekárne, čerpačky či predajne na letiskách, staniciach alebo nemocniciach. No napríklad v obchodoch s použitým tovarom platí zákaz bez ohľadu na veľkosť predajnej plochy. Miestne podnikateľské zväzy na začiatku roka podali ústavnú sťažnosť, ktorou žiadajú zrušenie obmedzenia.