Konečne sa nehľadá vinník, ale riešenie, hovorí šéf Slovenskej aliancie moderného obchodu

Ministerstvo už voči nám nie je konfrontačné, lebo vie, že bez národnej podpory poľnohospodárov a potravinárov a spolupráce s obchodníkmi to nepôjde, tvrdí Martin Krajčovič

Ktoré faktory bránia tomu, aby boli slovenské potraviny konkurencieschopné, prečo za ich malé množstvo na pultoch nezodpovedajú obchodníci a čo chcú zmeniť v zákone o neprimeraných podmienkach? Na tieto, ako aj na iné otázky odpovedá šéf Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič.

Ako sa prejavuje obrat v rétorike vlády, o ktorom hovoríte

Z obviňovania, kto môže za slabý podiel slovenských potravín v obchodoch a nízku potravinovú sebestačnosť Slovenska, sme sa posunuli do štádia, keď hovoríme o chýbajúcej finančnej podpore. O tom, že slovenskí poľnohospodári a potravinári pre európske dotácie, slabú domácu podporu a gold-plating nemajú so zahraničnými rovnoprávne postavenie.

Súčasná vláda si uvedomuje, že napriek tomu, že štát tento sektor nefinancuje tak ako susedné krajiny, požaduje odeň splnenie prísnejších podmienok, ako vyžaduje Európska komisia. A to vo všetkom. V hygiene, spôsobe chladenia mäsa či vo výrobných procesoch, ktoré slovenskú produkciu predražujú. Máme prísnejšie kritériá, ktorým chýba racio. Sú len na to, aby sme boli pápežskejší ako pápež.

Našim poľnohospodárom a potravinárom to zvyšuje náklady, hoci sú rovnako kvalitní ako českí alebo maďarskí. Sú potom menej konkurencieschopní. To je ten základný problém. Ale vidím už aj veľký pozitívny posun od obviňovania, že za to môžu zlí obchodníci, k riešeniu reálneho problému, ktorým je zlý systém podpory poľnohospodárov a potravinárov.

Ak porovnávame rovnako kvalitné výrobky jedného segmentu, tak je slovenská produkcia priemerne o 15 až 20 percent drahšia ako tá zo zahraničia. Pritom nehovoríme o zahraničnom odpade. Nie je ani pravda, že Slovensko je európske smetisko potravín. Takto to na jednotnom európskom trhu nefunguje.

Koľko by mal štát podľa vás investovať do toho, aby boli slovenské potraviny konkurencieschopnejšie

Poľnohospodári a potravinári hovoria o 100 miliónoch eur ročne nad rámec súčasných podpôr, čo nemám dôvod spochybňovať. Dôležitejšie ako suma je podporu dobre cieliť. Dobrým príkladom je Maďarsko, ktoré od roku 2010 robí prieskumy, aby zistilo, čo bude pre krajinu dobré pestovať, chovať, čo treba podporiť. Doposiaľ do toho investovali okolo miliardy eur. Dnes majú zastúpenie maďarských potravín aj na úrovni 60 percent. Nie je to určené reguláciou ani prinútením. Je to preto, lebo maďarskí potravinári sú konkurencieschopní. Obchodník, ktorý podniká v danej krajine, nemá prečo brať zahraničnú produkciu. Vyšlo by ho to drahšie. Horšie je to aj z pohľadu marketingu. Veď každý by chcel predávať domáce slovenské potraviny. Ale ako, ak je ich málo a nie sú za konkurenčné ceny? Toto sa musí zmeniť.

Zahraničné vs lokálne reťazce
V tomto sa s potravinármi zhodnete, ale šéf potravinárskej komory Daniel Poturnay nedávno skonštatoval, že za slabé 39,9-percentné zastúpenie a stagnáciu v tomto smere môže obchodná politika reťazcov. Vychádzal z toho, že v regiónoch s nízkymi mzdami bolo viac domácich potravín, takže to nesúvisí s cenou výrobkov.

To je zlá premisa a nepravdivý záver. Väčšie obchodné reťazce pôsobia v mestách, na vidieku sú len menšie obchody, ktoré ani nemajú možnosť veľmi nakupovať zo zahraničia. Takže tam sú potraviny viac slovenské, ale aj oveľa drahšie. Výsledky súvisia aj s metodikou. Lebo jedna vec je, koľko produktov sa predá, a druhá, aká je vystavenosť, ako sa ponúkajú a koľko sa ponúka. V tomto prípade sú v top trojke obchody so zahraničnou účasťou, naši členovia. Do malých potravín na dedine sa zmestí napríklad 1 000 produktov, vo veľkej sieti ich je aj viac ako 10-tisíc. Je to zásadný rozdiel v šírke ponuky. Áno, na konci dňa si zákazník vyberá, čo si kúpi, a vplyv na to má kúpyschopnosť obyvateľstva. Slovenský zákazník je senzitívny na cenu, takmer polovica všetkých potravín sa u nás predá cez akciové ceny. Takže závery komory sú veľmi nepresné.
Zdroj: Martin Mikláš My len chceme, aby sa zmenili veci, ktoré sú protiprávne.
Oni tvrdia, že metodika je v poriadku, že ide o ponku.
To skutočne súvisí s tým, že na vidieku nemajú na výber.
Čiže ak majú najväčší podiel domáce reťazce Jednota a CBA a potravinári ich dávajú za príklad ostatným…
… tak tieto potraviny sú práve v týchto miestach. Potraviny sú tam aj preto drahšie. Tak je to však aj v zahraničí. Zas treba povedať: veľká česť tým obchodníkom, ktorí na dedinách fungujú. Lebo to je už sociálna práca, že tam vôbec zabezpečujú prístup k potravinám. Aj týmto by sa mal štát zaoberať. Akým spôsobom zabezpečiť prísun potravín do obcí, stále máme aj také, kde potraviny nie sú.
Pretože sa to neoplatí…
Sú v strate. Prosto nedá sa ísť proti princípom trhu. To isté platí aj pri podiele domácich potravín vo veľkých reťazcoch. Sme v strede Európy, v silnom konkurenčnom prostredí. Ak budú naše potraviny o 15 až 20 percent drahšie, nič sa nezmení. Opakujem, v štátnej podpore sme na chvoste Európy. Niektorí potravinári by chceli ísť proti prúdu. To však urobiť nemôžeme. Musíte dodržiavať zákonitosti trhu. To, čo ho však kriví, je nerovnaká podpora.
S vládou aj s potravinármi a poľnohospodármi sme momentálne na rovnakej vlnovej dĺžke. Uvedomujeme si, že je tu nespravodlivo nastavené prostredie vo vzťahu k slovenskej produkcii, a to by mal štát zmeniť.

Podľa vás vláda hľadá riešenia. Vidieť to na konkrétnych krokoch
Komunikácia smerom k obchodníkom je na úplne inej úrovni ako predtým. Ak sme za minulej garnitúry takmer nekomunikovali, dnes cítime partnerský dialóg. Prvá lastovička bola pomoc producentom jahňacieho mäsa. Cez naše siete sme predali naozaj tony domácej jahňaciny. Takto sme pomohli slovenským producentom a boli to hlavne nadnárodné reťazce. Tie sú totiž schopné ponúknuť a predať aj menej bežné a cenovo drahšie slovenské jahňacie mäso.
Najmä sme si však odskúšali, že toto je pre nás cesta, ktorú sme zvládli práve preto, že tu bolo po voľbách nastavené dobré komunikačné prostredie s ministerstvom aj s poslancami.
Je ministerstvo mediátorom medzi vami a potravinármi
Bolo by dobré, keby vznikla spoločná báza na ministerstve, pracovná skupina, kde by sme sa stretávali všetci od poľnohospodárov, potravinárov až po obchodníkov. Keby bola podpora adresná a putovala tam, kam má ísť. Samozrejme, všetko v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže.
Po druhé, potrebujeme, aby sa odstránila regulácia, ktorá je zbytočná, ale dodávateľom a odberateľom zvyšuje náklady a komplikuje vzájomné vzťahy. To je presne to, čo teraz napadla Európska komisia.
Zdroj: Martin Mikláš
Martin Krajčovič (37)
Na čele Slovenskej aliancie moderného obchodu stojí od roku 2018. V sektore obchodu pôsobí od roku 2016. Bol hovorcom v spoločnostiach Tesco Stores a Metro. Pôsobil aj ako hovorca KDH a rezortu dopravy v čase, keď ho riadil Ján Figeľ. Pracoval tiež v PR agentúre a médiách.

Zákon o neprimeraných obchodných podmienkach
Pekári tvrdia, že ich zákon o neprimeraných obchodných podmienkach jediný chráni pred praktikami obchodníkov z minulosti a zmien sa boja.

Ich obavy sú neopodstatnené. My len chceme, aby sa zmenili veci, ktoré sú protiprávne. Práve niektoré vyhlášky, ktoré vznikli z iniciatívy pekárov, im uškodili. Napríklad opatrenie, ktoré nariaďuje obchodu predávať čerstvé pečivo iba do 12 hodín od vypečenia – keď o polnoci upečú rožky, my otvoríme o šiestej, predávať ich môžeme iba do dvanástej. Ďalšia várka by prišla o niekoľko hodín, vznikali by veľké časové diery. Na základe toho vznikli pekárne v obchodoch a pekári sa sťažujú na pokles objednávok.

Čo vám teda najviac v zákone prekáža, čo chcete zmeniť

Jednu vec nová vláda našťastie zrušila, a to povinnosť platiť neprávoplatné pokuty. To bol úplný rozpor s právnym štátom a ústavou, a ak si niekto myslí, že sa to odstrániť nemalo, ťažko s takým partnerom diskutovať.

Chceme, aby platila len povinnosť splatnosti za tovar od dodania faktúry, a tá môže byť pokojne aj do desiatich dní. Chceme, aby sa odstránil zákaz zníženia kúpnej ceny, lebo nevieme promptne reagovať na výkyvy na trhu a potom čelíme kritike, že na Slovensku klesajú na pultoch ceny pomalšie ako v zahraničí. Podčiarkujem však, že pri všetkých týchto ustanoveniach požaduje zmeny aj Európska komisia, ktorá 2. júla začala proti Slovensku proces infringementu, procesu postihnutia za porušenie.

Rovnako nám prekáža povinnosť mať v letákoch 50 percent domácich výrobkov. To je rozpor s voľným pohybom tovarov a Európska komisia proti tomu namieta tiež.

Ako by to teda malo byť

Keď máte zahraničného výrobcu, ktorý má na Slovensku obchody, nemôže robiť reklamu, lebo neponúka inú produkciu ako svoju. Čo sa týka našich letákov, niekedy to je v neprospech slovenských dodávateľov. Pretože niektorí nechcú predávať za akciové ceny, na ktorých zarobia minimálne. Lenže ak sú obchodníci nútení týmto pravidlom mať v letáku také zastúpenie, tak ich do toho tlačia. Legálne riešenie, ktoré ponúkame, je vytvorenie marketingového fondu, pomocou ktorého by sa propagovala slovenská produkcia.

Sú obchodníci ochotní do toho prispievať

Môžeme hovoriť o rôznej forme podpory cez naše marketingové možnosti. Chceme participovať na podpore domácej produkcie. Nemáme hneď pripravené riešenie, ale poďme sa rozprávať o tom, ako namiesto nelegálnej regulácie zaviesť nástroj, ktorý bude legálny, spravodlivý a transparentný.

Ako hodnotíte vývoj v obchode po uvoľnení opatrení zavedených v čase prvej vlny koronavírusu

Hoci sa opatrenia uvoľnili, cítime, že ľudia sú naďalej v spotrebe opatrní. Je tu vysoká miera neistoty. Ľudia majú, pochopiteľne, veľké obavy z hrozby straty zamestnania a to sa prejavuje aj v nákupoch. Už síce chodia nakupovať častejšie ako v posledných mesiacoch, ale zmena spotrebiteľského správania smerom k výrobkom s nižšou pridanou hodnotou pokračuje.

Predpokladám, že ďalší vývoj bude súvisieť s ekonomickou situáciou na Slovensku, ale aj s epidemickou situáciou nielen u nás, ale aj v rámci celej Európy.