NEWSLETTER

http://www.podstudovatobchod.sk/

SAMO je členom

EuroCommerce logo RUZ logo
Tlačové správy

Osobitný odvod zatrasie trhom aj spotrebiteľmi

Zdroj: HN Agro  Dátum: 17.12.2018 Autor: Ivan Brožík

Zhoda na cieli návrhu zákona o osobitných odvodoch existuje, nie však na spôsobe, akým ho aplikovať. Návrh bol už schválený v prvom čítaní a platiť by mal od roku 2019, ak ho novembrová schôdza parlamentu schváli aj v druhom a v treťom čítaní.
To či zákon nakoniec parlament schválil v čase uzávierky čísla ešte nebolo známe. Známe nebolo ani to, či je v tejto, ako aj v ďalších súvislostiach vo vládnej koalícii zhoda, alebo skôr nezhoda.
„Na niečom sme sa predsa len zhodli. Zhodli sme sa na tom, že ten trend, ktorý tu je z posledného obdobia, nemôže ďalej pokračovať z hľadiska nákladov na potraviny. Dvadsaťosmička Únie má priemer 11,1 percenta nákladov na potraviny, Slovensko má 16,5 percenta. Z hľadiska konkurencieschopnosti sú všetky krajiny V4 na tom lepšie ako Slovensko. Napríklad Česko je tiež na úrovni 11,1 percenta. Ak hodnotíme posledné dva roky 2016 a 2017, rástol priemer o dva a pol percenta pri nákladoch na potraviny. Napríklad v Poľsku bol pokles nákladov o viac ako jedno percento. Nie je teda možné týmto štýlom pokračovať.
Preto je dôležité, aby diskusia prebiehala. Aby sa hľadali spôsoby a dôvody, aby ceny potravín nenarastali, aby nenarastala marža obchodníkov a aby sa našiel konsenzus medzi prvovýrobcami a obchodníkmi. Malo by sa to prejaviť v prospech občana. Súčasný trend je totálne nepriaznivý,“ povedal predseda Hospodárskej a sociálnej rady Ján Richter. Tripartita by sa podľa neho k tejto problematike mala znovu vrátiť. Problém, problém a zas problém Podľa viceprezidentky Konfederácie odborových zväzov Moniky Uhlerovej majú odborári k osobitnému odvodu zásadnú pripomienku. „My sme sa postavili k tomuto návrhu negatívne, a to napriek tomu, že samotný cieľ, ktorý zákon sleduje, považujeme za ušľachtilý. Na tom sa zhodli všetci sociálni partneri. Mali by sme prijímať opatrenia, ktoré podporia slovenských spracovateľov slovenských potravín, slovenských prvovýrobcov a slovenských dodávateľov potravín. Nezhodli sme sa na tom, respektíve nepodporujeme spôsob, ktorý by mal viesť k tomuto cieľu. Z pohľadu odborov sa obávame, že osobitný odvod sa premietne do cien potravín a v konečnom dôsledku bude mať negatívny vplyv na spotrebiteľov a domácnosti,“ informovala Monika Uhlerová. Zvýšenie cien potravín by podľa nej malo najnegatívnejší dosah na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
Zamestnávatelia áno, ale…
Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku zamestnávatelia vítajú, že sa otvorila spoločenská diskusia o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch v potravinárskom sektore. „My máme zásadné problémy s presadzovaním oprávnených záujmov potravinárov pri zvyšovaní nákladov, či už tých, ktoré vyplývajú z legislatívy, ako sú príplatky za prácu cez víkend, za nadčasy, za prácu v noci, pri ktorých práve agropotravinársky sektor je tým, ktorý si takúto prácu vo zvýšenej miere vyžaduje,“ konštatoval Rastislav Machunka. Pritom osobitý odvod pre obchodné reťazce vo výške 2,5 percenta z čistého obratu má zabezpečiť finančné prostriedky pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Tvrdia to jeho predkladatelia.
Do poslednej chvíle Odvod sa má týkať tých obchodných reťazcov, ktoré majú prevádzky aspoň v dvoch okresoch a tieto prevádzky majú jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a spoločné marketingové aktivity. Z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi tiež musí pochádzať minimálne 10 percent ich obratu. Obchodný reťazec odvod nebude platiť, ak jeho výška za tri mesiace nepresiahne sumu 5 000 eur.
Osobitný odvod však čakajú v parlamente ešte úpravy. Predkladatelia z radov národniarov totiž pripravili pozmeňujúci návrh.
„Finálny návrh sa v týchto dňoch dolaďuje, ešte bude zaslaný v dostatočnom predstihu, aby sme sa o ňom vedeli medzi jednotlivými koaličnými aj opozičnými klubmi baviť,“ informoval poslanec Baláž. V pozmeňujúcom návrhu chcú poslanci SNS zohľadniť špecifikácie prevádzok, ktoré sa nachádzajú v najmenej rozvinutých okresoch. „Z tohto zákona chceme vylúčiť i prevádzky, ktoré sa nachádzajú v malých obciach, prípadne v obciach, kde sú najviac dve prevádzky,“ pripomenul poslanec.
Ďalšie známe výnimky Podľa pozmeňovacích návrhov sa majú rozšíriť výluky pri prevádzkach, ktorých sa nemá osobitný odvod týkať. Z definície by sa mala vypustiť aj obchodná aliancia a pri definícii obchodného reťazca chcú predkladatelia definovať, že musí mať aspoň v desiatich okresoch prevádzky a musí predávať najmenej 25 percent potravín z celkového obratu.
Osobitný odvod by tiež nemal platiť pre malé a stredné podniky, podnikové predajne či spomínané obchodné aliancie.
Zásadný zádrh je v Bruseli Osobitný odvod obchodných reťazcov porušuje európsku legislatívu vo viacerých bodoch. Ak bude zavedený v podobe, v akej bol predložený, pôjde o nepovolenú podporu, porušenie slobody usadzovania sa a slobody pohybu služieb, ako aj porušenie smernice o dani z pridanej hodnoty. Upozornil na to daňový expert a riadiaci partner spoločnosti Grant Thornton Wilfried Serles.
Keďže osobitný odvod majú podľa návrhu platiť iba siete, v ktorých viac ako desatinu obratu tvoria potraviny, ide o jasné poskytnutie výhody ostatným obchodným prevádzkam, zdôvodňoval svoj názor Wilfried Serles. „Každý, kto podniká v maloobchode, ale nespadá pod definíciu reťazca podľa zákona o osobitnom odvode, získa neprípustnú hospodársku výhodu.
To je jednoznačne porušenie práva Únie. Toto je prvý dôvod, prečo je tento návrh protizákonný,“ tvrdí expert.
Vox populi Takmer 70 percent obyvateľov Slovenska nesúhlasí s návrhom zákona o osobitnom odvode pre reťazce. Najviac sa pritom obávajú zvyšovania cien bežných potravín. Jeho schválenie podporuje približne 20 percent a zvyšných 10 percent sa k tejto téme nevedelo vyjadriť. Názor Slovákov na túto otázku zisťovala prieskumná agentúra Go4insight na vzorke viac ako tisíc respondentov.
Respondentom bol pred samotným dopytovaním poskytnutý stručný opis návrhu zákona v nasledujúcom znení: „Podľa návrhu nového zákona majú platiť osobitný odvod vo výške 2,5 percenta z čistého obratu všetky obchodné reťazce, v ktorých aspoň 10 percent z obratu tvoria potraviny a majú prevádzky minimálne v dvoch okresoch. Takto získané financie by sa mali použiť na vytvorenie rizikového fondu, vytvorenie marketingového fondu na podporu predaja slovenských, ale aj čerstvých potravín, na boj proti klimatickým zmenám a nákup nových technológií.“
Väčšinový nesúhlas Až 69,7 percenta obyvateľstva sa v prieskume vyjadrilo proti schváleniu pripravovaného zákona, pričom 35,5 percenta vyjadrilo výrazný nesúhlas a 34,2 percenta čiastočný nesúhlas.
Naopak, 20,2 percenta populácie schválenie tohto zákona podporuje, pričom 4 percentá so schválením výrazne súhlasia. Približne 10 percent obyvateľov Slovenska sa k tejto téme nevedelo vyjadriť. Najviac ľudí, ktorí by zákon podporili, je v najstaršej vekovej skupine (60 rokov a viac), kde by za návrh zákona zahlasovalo 29 percent a proti by bolo 64 percent tejto demografickej skupiny. Slováci sa najviac obávajú zvyšovania cien bežných potravín. Ďalej nasleduje obava z možnosti netransparentného využitia získaných financií a možné zanikanie menších obchodov v malých obciach. Taktiež sa ukázalo, že väčšina obyvateľov považuje takto formulovaný zákon za diskriminačný.
Zmätené názory Zástancovia zákona argumentovali tým, že zákon by reťazcom výraznejšie neublížil a získané financie by mohli výrazne prispieť slovenskému štátnemu rozpočtu, môžu sa použiť práve v agropriemysle.
Dôvody podpory zákona sú tiež spojené s potrebou zníženia vplyvu zahraničných obchodných reťazcov. Odporcovia zákona sa vyjadrili, že návrh zákona nepovažujú za správny nástroj, ako pomôcť slovenským výrobcom a poľnohospodárom, a pre bežných ľudí bude znamenať najmä zdražovanie bežne nakupovaných potravinárskych výrobkov. Prieskum bol realizovaný na populácii Slovenskej republiky vo veku 18 rokov a viac. Realizovala ho agentúra Go4insight na reprezentatívnej vzorke 1 003 respondentov v termíne od 14. do 19. novembra 2018. Objednávateľom prieskumu bola Slovenská aliancia moderného obchodu.
Únik do zahraničia Minimálne jeden zahraničný reťazec pôsobiaci na Slovensku odlieva prostredníctvom transferových platieb časť ziskov do materskej krajiny. Tvrdí to podľa agentúry TASR Vladimír Bačišin zo spoločnosti Comeniu Analytica, ktorá v súvislosti s diskusiou o osobitnom odvode obchodných reťazcov analyzovala výročnú správu reťazca, ktorý má centrálu v Nemecku. „Materská spoločnosť napríklad uzavrela zmluvu o poskytnutí podpory predaja a rozšírenia predajného sortimentu. Je nazvaná ako CORE zmluva, alebo zmluva o poskytovaní služieb medzi matkou a dcérou, pričom znie ako spolupráca a podpora v oblasti internej revízie, systému reportingu, poistenia, reklamy, predaja, školenia vedúcich pracovníkov, podpory informačných technológií. Ďalšie zmluvy sa týkajú používania softvéru, koordinácie účtovníctva, poskytovania služieb, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou, strategického nákupu a marketingu.
Ďalší balík zmlúv sa týka účtovníctva, spracovania mzdovej agendy, podpory marketingových aktivít, organizačnej a poradenskej činnosti,“
napísal podľa agentúry Vladimír Bačišin, podľa ktorého slovenská dcérska firma ukladá napríklad aj prebytok hotovosti v materskej spoločnosti.
Divný postup „Z danej analýzy výročnej správy vyplýva, že firma nevytvára zisky v slovenskej jurisdikcii, ale transferuje ich k materskej firme. Dcérska firma materskej firmy má z danej pozície výhody, ale nevýhody má slovenský daňový systém, ktorému sa dcérska firma čiastočne vyhýba,“ konštatuje Vladimír Bačišin v citovanej správe. Na transfer kapitálu v prípade zahraničných reťazcov upozorňuje aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. „Nie je vylúčené, že za vysokými obchodnými prirážkami zahraničných reťazcov na Slovensku môže byť ich snaha vyvážať zisky do svojich materských krajín i napriek tamojšiemu vyššiemu daňovému zaťaženiu. Preto v rámci aktuálnej verejnej diskusie navrhujeme Ministerstvu financií Slovenskej republiky, aby v snahe o čistotu podnikateľského prostredia prostredníctvom Finančnej správy SR preskúmalo opodstatnenosť a obhájiteľnosť nákladových položiek zahraničných obchodných reťazcov, pri ktorých je dôvodné podozrenie zo znižovania daňovej povinnosti a transferu kapitálu,“ upozorňuje komora v stanovisku k osobitnému odvodu obchodných reťazcov.
Je to likvidačný návrh Zväz obchodu, ktorý združuje prevažne slovenské obchodné firmy a reťazce, považuje poslanecký návrh zákona, ktorým sa stanovuje platenie osobitného odvodu vo výške 2,5 percenta z čistého obratu obchodných reťazcov, za škodlivý a potenciálne likvidačný pre slovenských obchodníkov. V konečnom dôsledku môže tento zámer viesť k zvýšeným cenám pre domácich spotrebiteľov, poškodiť najmä sociálne slabšie skupiny obyvateľstva a negatívne ovplyvniť zamestnanosť na vidieku a v menších obciach. Slovenskí obchodníci podľa vyhlásenia zväzu veľmi dobre chápu problémy slovenských poľnohospodárov a prvovýrobcov potravín, ktorým by údajne prostriedky z tohto odvodu mali slúžiť. Obchodníci združení vo Zväze však už dnes predávajú približne 60 až 70 percent potravinárskych tovarov vyrobených na Slovensku a so slovenskými výrobcami potravín dlhodobo udržiavajú korektné vzťahy. Preto sú presvedčení, že v záujme podpory pre potravinárov a ich konkurencieschopnosti by mali byť prijaté systémové opatrenia, ktoré nepovedú k zvyšovaniu cien potravín.
Sociálne riziká Obchodníci spolu s predstaviteľmi odborov upozorňujú, že zákon môže mať veľmi negatívne sociálne dôsledky. Okrem značného dosahu na rast cien potravín, a tým najmä na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, môže navrhovaný zákonný predpis ovplyvniť situáciu v zamestnanosti na vidieku a menších mestách. „Tí členovia, ktorí sú vo Zväze obchodu združení, majú zhruba polovicu, dve tretiny svojich predajní na vidieku, malé predajne, osemdesiatky, stovky, stopäťdesiatky (m2).
A tie, ak nie sú v červených číslach, tak sú na nule. Keď budeme musieť tento odvod zaplatiť, tak tie predajne zavrieme,“ upozornil Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu. Postoj Zväzu obchodu Zväz obchodu Slovenskej republiky víta všetky zámery vlády na podporu rozvoja domácej výroby potravín, osobitne snahy o zvýšenie sebestačnosti Slovenska v základných potravinách a potravinovej bezpečnosti, podobne ako zabezpečenie zamestnanosti na vidieku. Slovenskí obchodníci chcú zároveň naďalej plne zabezpečovať dostatočné a spoľahlivé zásobovanie vidieckeho obyvateľstva na Slovensku. Spoločnosti združené vo Zväze vždy udržiavali vzájomne výhodné partnerské vzťahy so slovenskými poľnohospodármi a prvovýrobcami potravín. Ich výrobky ponúkali vo svojich predajniach a na pultoch aj v čase, keď sa politické kruhy a vlády v tejto oblasti príliš neangažovali. Dokazujú to aj niektoré dvojstranné dohody o spolupráci medzi Zväzom obchodu a potravinármi, napríklad dve dohody s Potravinárskou komorou Slovenska, dohoda o spolupráci s Asociáciou výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku či Memorandum o poctivom obchode so združeniami pekárov. Členovia zväzu majú eminentný záujem o riešenie skutočných problémov slovenských poľnohospodárov a výrobcov potravín a sú plne pripravení podieľať sa na tomto procese. Zásadne však odmietajú názor, že k existujúcim problémom slovenských potravinárov prispievajú slovenskí obchodníci.
Každý, kto podniká v maloobchode, ale nespadá pod definíciu reťazca podľa zákona o osobitnom odvode, získa neprípustnú hospodársku výhodu. To je jednoznačne porušenie práva Únie.
Thornton Wilfried Serles
Odvod alebo daň „Z ústavnoprávneho hľadiska ide pri navrhovanom osobitnom odvode o daň, respektíve o atypickú platbu do štátneho rozpočtu, ktorá stojí na pomedzí daní a poplatkov.
Ďalej návrh vyberá skupiny obchodníkov, ktorí budú podliehať dani,“ zhodnotil partner právnickej kancelárie Taylor Wessing Radovan Pala s tým, že návrh výrazne zasahuje do hospodárskej súťaže a mohol by byť prekážkou príchodu nových investorov na Slovensko.
Za nesystémové považuje, že v konaniach o výbere odvodu má rozhodovať agrorezort.

Príklady v zahraničí Wilfried Serles médiám vysvetlil, že na zavedenie odvodu by doplatili spotrebitelia, a to by sa dotklo sociálne slabších vrstiev, čo nie je v záujme vlády.
Napríklad v Rakúsku sa využíva marketingová podpora predaja rakúskych výrobkov a spotrebiteľovi je jasné, že si takto kupuje kvalitu. V súvislosti s Poľskom a Maďarskom uviedol, že tam bol takýto zákon prepadákom a vedú sa súdne spory s obchodnými reťazcami. Zástupcovia právnej kancelárie Taylor Wessing, ktorá sa zaoberá návrhom zákona aj na základe žiadosti Slovenskej aliancie moderného obchodu, tvrdia, že text návrhu zákona má nízku právnu kvalitu. Debatu treba podľa nich vrátiť do odbornej roviny.

Nečistá hra Analytik obchodu Ľubomír Drahovský považuje predloženie návrhu za neseriózne, pretože sa tak stalo bez riadnej diskusie a pripomienkového konania. „Cítim za tým snahu obísť odbornú diskusiu so zástupcami obchodu, analytikmi a spotrebiteľskými organizáciami i odbormi, pretože rast cien potravín po prijatí takéhoto zákona by sa priamo týkal ľudí. Čo sa týka transferu kapitálu, ani prvovýroba a spracovatelia neukazujú svoje marže, no od obchodu to požadujú,“
pripomenul Ľubomír Drahovský.

DPH na potraviny v krajinách Únie (v percentách)
Veľká Británia 5
Malta 5
Francúzsko 6
Holandsko 6
Nemecko 7
Poľsko 7
Bulharsko 7
Španielsko 8
Cyprus 8
Slovinsko 9
Estónsko 9
Litva 9
Rumunsko 9
Rakúsko 10
Taliansko 10
Česko 10
Lotyšsko 10
Grécko 11
Belgicko 12
Švédsko 12
Luxembursko 12
Dánsko 13
Fínsko 13
Portugalsko 13
Írsko 14
Maďarsko 18
Slovensko 20

Po uzávierke Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku budú od budúceho roka platiť osobitný odvod vo výške 2,5 percenta z ich č istého obratu. Vyplýva to zo schváleného návrhu zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov, ktorý do Národnej rady predložila skupina poslancov SNS.
Poslanci odsúhlasili pozmeňujúci návrh k zákonu, na základe ktorého sa osobitný odvod nebude vzťahovať na malé a stredné podniky, obchodné aliancie či prevádzky nachádzajúce sa v okresoch, ktoré spadajú pod zákon o takzvaných najmenej rozvinutých okresov. Zároveň
sa odvod bude vzťahovať iba na reťazce, pri ktorých minimálne 25 percent obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi.
Zákon o osobitnom odvode si vyslúžil ostrý celospoločenský nesúhlas.
Podľa kritikov prinesie zvyšovanie cien potravín.