NEWSLETTER

    http://www.podstudovatobchod.sk/

    SAMO je členom

    EuroCommerce logo RUZ logo
    Tlačové správy

    Prečo skladujeme naše potraviny v cudzine a ovocie hnije na stromoch

    Zdroj: www.etrend.sk Dátum: 10.02.2020Autor: Veronika Rajničová

    https://www.etrend.sk/firmy/preco-skladujeme-slovenske-potraviny-v-cudzine-a-ovocie-hnije-na-stromoch.html

    Výrobcovia kapacitne nestačia, čo sa ukazuje najmä na mäse, tukoch a mlieku
    Vlaňajší prieskum agentúry Nielsen ukázal, že ak majú slovenskí spotrebitelia na výber porovnateľné slovenské a zahraničné potraviny, jednoznačne dajú prednosť slovenským výrobkom. Uprednostnilo by ich takmer 70 percent Slovákov. Považujú ich za najkvalitnejšie, aj keď trom štvrtinám spotrebiteľov pripadajú pridrahé.

    Najviac sa pritom zaujímajú o pôvod mäsa a mäsových výrobkov. Nálepku made in Slovakia považuje za dôležitú v tomto sortimente až 91 percent Slovákov. Hneď za mäsovými výrobkami sa umiestnilo mlieko a mliečne výrobky a pekárenské výrobky (88 percent).

    Skutočnosť je ale iná. Spotrebitelia reálne nakupujú inak, ako tvrdia v prieskume. Podľa Jany Magicovej, group account managerky spoločnosti Nielsen, zákazníci potravín často nemajú znalosti o pôvode krajiny, alebo si myslia, že kupujú slovenský produkt, pritom ide o značku vyrábanú mimo nášho územia alebo naopak.

    Niektoré značky môžu spotrebitelia vnímať ako slovenské, lebo ich z minulosti poznali ako československý produkt, ale vyrábajú sa v Českej republike. Značka môže tiež evokovať vo svojom názve „slovenskosť“.

    Aj v cenách ide podľa agentúry Nielsen o mylnú domnienku „U väčšiny vybraných produktových skupín bola cena slovenských značiek nižšia ako u tých zahraničných,“ hovorí o výsledkoch porovnania Pavol Zajac, client business partner spoločnosti.

    Zároveň však dodáva, že v niektorých prípadoch sú slovenské značky výrazne menšou mierou prítomné v prémiovom, drahšom segmente, čo v konečnom dôsledku tiež ovplyvňuje priemernú cenu slovenských a zahraničných značiek. Ceny skresľujú aj lacné privátne značky reťazcov.

    Kapacity nestačia, ceny neuspokoja

    Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič hovorí o vyšších cenách slovenských potravín. Za zlým stavom sektoru vidí namiesto pomoci a podpory od rezortu hospodárstva politiku represie a regulácie.

    „Krajiny vo V4 nás míľovými krokmi predbehli, pretože domáce vlády si uvedomujú, ako veľmi je dôležité podporiť domácich výrobcov potravín a poľnohospodárov. Slovenskí potravinári sú pritom kvalitní ako u susedov, no nemajú rovnakú štartovaciu pozíciu. Preto sú slovenské produkty drahšie. Keď ich porovnáme so zahraničnými, je to v priemere o 30 percent,“ vysvetľuje. Z tohto dôvodu nie sú Slováci dostatočne konkurencieschopní.

    Všetky reťazce podľa M. Krajčoviča deklarovali, že majú záujem dostať do prevádzok viac slovenských potravín. Nemôžu však ísť proti trhu.

    Výrobcovia kapacitne nestačia, čo sa ukazuje najmä na mäse, tukoch a mlieku. Problém majú aj ovocinári a zeleninári. „Konzervárenský priemysel na Slovensku je v úplnom úpadku a likvidácií. Dnes sme nútení takmer všetku spracovanú zeleninu a ovocie dovážať,“ hovorí.

    Dvadsať percent ovocia ostáva neobrané na stromoch. Naša legislatíva nepozná inštitút sezónnej práce, preto ich nemá kto obrať. Pre ovocinárov to znamená čistú stratu. Chýbajú aj sklady. Slovenské ovocie sa preto preváža do skladov v Rakúsku a následne späť na Slovensko. To opäť zvyšuje cenu, na ktorú sú Slováci mimoriadne citliví.

    Prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak slová M. Krajčoviča potvrdzuje. Slovenskí obchodníci majú podľa neho „eminentný záujem ponúkať svojim zákazníkom predovšetkým kvalitné a zdravé potraviny v primeranej cenovej hladine a potraviny s takýmito vlastnosťami nakupujú najmä u slovenských výrobcov,“ hovorí pre TREND.

    Podiel slovenských potravín na maloobchodnom obrate podľa neho predstavuje skoro 70 percent. Viac slovenských potravín v obchodoch brzdí nízka potravinová sebestačnosť slovenských výrobcov potravín a nie celkom zvládnutá príslušná ponuka. „Napríklad v sortimente ovocie a zeleniny by bolo dobré, aby sa slovenskí producenti spájali. Niekde to už funguje, ale stále to nedosahuje potrebné parametre,“ dodáva M. Katriak.

    Podiel slovenských produktov na pultoch stúpa

    Potravinárska komora Slovenska (PKS) sa nazdáva, že vyšší alebo nižší podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov nesúvisí len s cenou domácich alebo zahraničných potravín.

    Podľa ich prieskumu kraje s relatívne nižšími príjmami obyvateľstva majú vyššie zastúpenie slovenských potravín, naopak negatívnym rekordérom v zastúpení slovenských potravín je Bratislavský kraj, ktorý má najvyššiu životnú úroveň a najvyššie príjmy obyvateľstva.

    Podiel slovenských potravín v predajniach pritom po rokoch ustupovania do úzadia už druhý rok celkovo mierne rastie. V júni PKS avizovala, že sme sa dostali späť na úroveň roka 2016.

    Podľa výsledkov prieskumu agentúry Go4insight dosiahol podiel vystavenia slovenských výrobkov v roku 2019 úroveň 38,6 percenta, čo je medziročne mierny nárast o 0,9 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2018.

    Lídrom slovenských potravín sú reťazce Coop Jednota (58 percent) a CBA (49 percent). Najnižší podiel slovenských potravín je dlhodobo v reťazci Lidl (18 percent).

    Vo všetkých sledovaných sieťach bol zaznamenaný nárast podielu vystavených slovenských výrobkov, s výnimkou CBA. Podiel vystavenia slovenských výrobkov rástol najvýraznejšie v diskontných predajniach a veľkoskladoch.

    „Väčšina obchodných sietí zaznamenala relatívne pozitívne nárasty na úrovni 2 percentuálnych bodov alebo aj viac. Proti tomuto trendu však pôsobila zmena váhy jednotlivých obchodných reťazcov v celkovom prieskume. Spotrebitelia viac nakupovali v obchodoch s nižším zastúpením slovenských potravín, a preto za celý slovenský trh bol nameraný medziročný rast iba o 0,9 percentuálneho bodu,“ vysvetlil Daniel Poturnay z PKS.
    Ako reťazce motivujú zákazníkov
    Reťazce ministerstvu sľúbili, že sa budú snažiť motivovať ľudí ku kúpe slovenských produktov a budú im dávať priestor. Miera tohto úsilia je u konkrétnych hráčov rôzna. TREND sa ich pýtal, aké konkrétne kroky vykonávajú.
    Billa od februára spúšťa dlhodobý projekt na podporu domácich výrobcov. Má ísť o vzdelávanie a informovanie širokej verejnosti o tradíciách, výhodách a ľudských príbehoch, ktoré sú so slovenskými potravinami a dodávateľmi spojené. Zároveň by mali mať zákazníci kupujúci slovenské výrobky výhody prostredníctvom špeciálneho vernostného programu.

    V COOP Jednote slovenské potraviny tvoria dominantnú časť nákupného košíka zákazníkov – podľa našich štatistík je to 72 percent. Spotrebitelia nakupujú najmä mlieko, vajcia, produkty hydinárskeho priemyslu a med. „Ku kúpe slovenských potravín zákazníkov nemusíme motivovať, slovenskosť je v našej DNA a oni to vedia,“ hovorí Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie.

    Aj CBA deklaruje podporu najmä širokým zastúpením slovenských výrobkov v ponuke: „Tým, že máme predajne prevažne na sídliskách miest a na dedinách, kde je viac konzervatívny zákazník, ktorý vyhľadáva viac lokálne slovenské potraviny, naša spoločnosť v tomto vychádza svojím zákazníkom v ústrety,“ odkázal TRENDU Pavol Mikušiak, predseda predstavenstva.
    Kaufland tvrdí, že ich prioritou je odoberať slovenský tovar, až následne dopĺňajú ponuku zo zahraničia. V roku 2017 spustili projekt na podporu regionálnych dodávateľov, ktorí dodávajú svoje produkty len na predajne v ich okolí. Ich výrobky sú v špeciálne označenom regáli „Z našich regiónov“.

    Uviedli tiež čisto slovenský produktový rad Z lásky k tradícii, ktorý je vyrobený z domácich surovín slovenskými dodávateľmi podľa tradičných receptov. Momentálne nájdete pod touto značkou mliečne, kyslomliečne i údenárske produkty.

    V roku 2018 spustil Kaufland projekt 100% slovenské mäso. Toto označenie znamená, že mäso pochádza zo zvierat narodených, chovaných, porazených a spracovaných výlučne na území Slovenska.
    Tesco hovorí, že v prípade niektorých základných potravín spolupracujeme výhradne so slovenskými dodávateľmi. Z našich končín pochádzajú napríklad všetky vajcia a 80 percent z celkového sortimentu mliečnych výrobkov.
    V roku 2017 spustili program na podporu slovenských farmárov a malých dodávateľov. V obchode majú pre nich tiež vyhradené špeciálne miesto. „Farmárom a malým dodávateľom sme vyšli v ústrety a zjednodušili sme podmienky a spôsob spolupráce a zároveň im ponúkli skrátené lehoty splatnosti faktúr na 14 dní. Ich rast podporujeme poskytovaním mentoringu zameraného na zatraktívnenie ich ponuky pre zákazníkov,“ dodala za reťazec Michaela Lehotská.
    Skupina Terno cieli na zákazníkov vyhľadávajúcich slovenské výrobky konceptom Kraj. V predajniach Terno prezentujú slovenské výrobky najmä cez týždenné letáky, na bilboardoch a v online. Ovocie a zeleninu označujú špeciálnym terčíkom „Vypestované na Slovensku“

    V súčasnosti podľa marketingového a PR riaditeľa Mareka Koštrnu pripravujú kampaň v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka kde informujú zákazníkov, ako sú označované produkty, ktoré spĺňajú 1. a 2. stupeň značky kvality slovenských výrobkov.