NEWSLETTER

http://www.podstudovatobchod.sk/

SAMO je členom

EuroCommerce logo RUZ logo
Tlačové správy

SNS chce zdražiť potraviny a extra daň skasírovať pre seba

Zdroj: Trend   Dátum: 11.10.2018  Autor: Ján Záborský

Oficiálny dôvod podpory slovenských potravinárov neobstojí, nebezpečný je aj spôsob prijímania zákonov bez akýchkoľvek pripomienok

Keby niektorá z koaličných strán navrhla zvýšenie DPH na potraviny o 2,5 percenta, zrejme by si koledovala o vlnu nevôle obyvateľstva. Nápad šiestich poslancov SNS na zavedenie osobitného odvodu pre obchodné reťazce, ktorý by museli platiť k dani zo zisku, sa navonok tvári ako špeciálna daň pre veľké obchody.
V skutočnosti však nejde o nič iné ako o formu DPH, ktorú primárne zaplatia ich zákazníci. Poslanci chcú vybrané peniaze, asi 150 miliónov eur ročne, smerovať na osobitný účet pod ministerstvom pôdohospodárstva (pod priamou kontrolou SNS). Účelom fondu má byť podpora domáceho potravinárstva.
Pritom práve obchodným reťazcom nedávno ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná ďakovala za to, že priamo podporujú domácu produkciu.
Podľa návrhu zákona však práve ony majú financovať pomoc slovenským poľnohospodárom.
Na ich podporu pritom idú miliardy z rozpočtu EÚ. Ak by reťazce preniesli nový odvod plne na zákazníka, pre každú domácnosť by to znamenalo predraženie nákupov o 80 eur ročne. Na porovnanie, pre priemernú bezdetnú domácnosť je to podľa Štatistického úradu SR dvojtýždňový nákup, pre domácnosť s dvomi deťmi nákup na týždeň. Oficiálne však nemá mať zákon žiadne sociálne vplyvy, tak to v dôvodovej správe tvrdia poslanci Anton Hrnko, Dušan Tittel a ich štyria kolegovia zo SNS. Aj preto oslovení odborníci mimo záznamu hovoria o „ekonomickom analfabetizme“ predkladateľov. To, že zákon nevyhnutne zvýši ceny, tvrdia prakticky všetky opozičné strany.
Oklamaní obchodníci Keď SNS prvýkrát verejne deklarovala zámer špeciálne zdaniť re ťazce, dostalo sa im ubezpečenia, že návrh s nimi budú konzultovať. V skutočnosti sa návrh objavil v NR SR v posledný septembrový piatok bez toho, aby prešiel akýmkoľvek verejným pripomienkovaním.
„Boli sme oklamaní a podvedení. Takýto postup je minimálne neštandardný,“ hovorí za Slovenskú alianciu moderného obchodu (SAMO) Lenka Puzlíková. SAMO združuje najväčšie obchodné reťazce na trhu.
Neobstoja ani argumenty národniarov o prehnaných maržiach obchodných reťazcov, ktoré vraj rastú na úkor potravinárov. Porovnanie INESS medzi najväčšími reťazcami a potravinármi paradoxne ukázalo, že potravinári majú vyššiu ziskovú maržu než reťazce.
Kým v potravinách to bolo 4,1 percenta, u obchodníkov o pol percentného bodu menej.
Ani Most, ani opozícia Návrh SNS, ktorý by mohol začať platiť od začiatku budúceho roka, prekvapil aj koaličných partnerov.
Most-Híd reagoval, že nápad národniarov nepodporí, rezervovane sa k nemu v diskusných reláciách stavali aj nominanti Smeru-SD.
Hovoria o „nesystémovosti návrhu“, podobne ako niektoré opozičné strany. Stále je tu riziko prijatia, pre viacero nesystémových strán v parlamente sú obchodné reťazce obľúbeným terčom.
Návrh by do praxe zaviedol hneď niekoľko nebezpečných prvkov. Tým prvým je daň z obratu.
Kým iné osobitné odvody sú väčšinou daňou zo zisku, plošná daň z obratu na trhu zatiaľ nie je.
Najbližšie k nej je osobitný odvod z poistiek, ten sa týka len neživotného poistenia. A poisťovne ho logicky premietajú do cien.
Zbytočná núdza Daň z obratu je z ekonomického hľadiska núdzovým prvkom.
Štáty ho využívajú vtedy, keď nevedia efektívne zabezpečiť výber daní zo zisku, prípadne nedokážu zabezpečiť férovú trhovú súťaž a daňou z tržieb kompenzujú extra výnosy monopolných predajcov.
Aktuálne sa o daň z obratu pre internetové giganty snaží Európska komisia, pretože nevie ich výnosy z európskych činností efektívne zdaniť.
V Československu krátko po revolúcii fungovala daň z obratu, aby zabezpečila príjmy štátnej kase, skôr než firmy začnú platiť daň zo zisku po prvých daňových priznaniach. Zrušili ju tak rýchlo, ako to len bolo technicky možné. Daň z tržieb totiž redukuje chuť aj zdroje na investície a rozširovanie výroby.
„Aj naši členovia modernizujú svoje obchody a ponuku služieb a určite by po zavedení takejto dane museli hľadať spôsob, ako ušetriť. Nielen v investíciách, ale i v bonusoch pre pracovníkov či v zamestnanosti ako takej,“ hovorí L. Puzlíková. Nový odvod by výrazne presiahol daň, ktorú v súčasnosti reťazce platia.
Najväčší reťazec Tesco za posledný účtovný rok zaplatil podľa Finstatu 27 miliónov eur na dani z príjmov. Daň z obratu by pri ňom bola 36 miliónov eur. Dohromady by poslal štátu 63 miliónov eur, teda až polovicu hrubého zisku.
Pri menších reťazcoch to bude viac ako sto percent. Ak by odvod nezohľadnili v cenách, zaplatili by štátu viac, než je ich celý hrubý zisk. „Niektorých obchodníkov by to stiahlo do straty, prípadne do ešte väčších červených čísel,“ dodáva L. Puzlíková.
Diskriminácia Druhým nebezpečným bodom je diskriminácia podľa veľkosti a regionálneho dosahu. Zákon chce zasiahnuť len veľkých hráčov, čo môže naraziť na právo EÚ, ktorá takúto diskrimináciu neumožňuje.
Majitelia reťazcov sú pripravení obhajovať svoje práva aj pred európskymi inštitúciami. Už sa im to podarilo v prípade podobnej dane v Maďarsku.
Diskriminácia by sa prejavila aj medzi reťazcami. Ich matky sú kótované na burzách, čiže účtovné roky nie sú zhodné s kalendárnym rokom, ale korešpondujú s účtovníctvom matky. Niektoré reťazce by platili od začiatku budúceho roka, iné až od marca a ďalšie od októbra. Tým, že zákon neprešiel štandardným pripomienkovaním, zákonodarca na to zabudol.
Zákony potrebujú poriadok To je treťou nebezpečnou vecou tohto návrhu. Legislatívny proces s neverejnými konzultáciami, potom vnútrorezortným a nakoniec otvoreným medzirezortným pripomienkovaním je postavený tak, aby do NR SR išli úpravy, na ktoré je dostatok času na prípravu, a s vychytanými muchami.
Tento zákon na to možnosť nedostal.
Ak sa nezmení dátum účinnosti, budú mať reťazce po prípadnom schválení zákona menej ako mesiac na prispôsobenie plánov novému odvodu. „Predloženie návrhu zákona bez odbornej diskusie a mimo štandardného legislatívneho procesu považujeme za neprípustné. Keďže návrh neprešiel pripomienkovým konaním a diskusiou s odbornou verejnosťou, v praxi môžeme očakávať množstvo interpretačných problémov,“ hovorí Miriam Galandová zo Slovenskej komory daňových poradcov.
Jedným z nich je fakt, že sa týka všetkých veľkých reťazcov, ktoré konečnému spotrebiteľovi predávajú aspoň desať percent potravín. Sem spadne aj sieť dm drogerie markt, hoci nejde o predajcu potravín. Odvod z tržieb (takmer vo výške hrubého zisku)
by však zaplatiť mala. Z hľadiska daní ide o dodatočné zdanenie skupiny firiem, čo sa dá považovať za diskrimináciu. Podľa tvorcov návrhu je zámerom zákona zaťažiť dodatočným odvodom najziskovejšiu skupinu pri výrobe, spracovaní a predaji potravín, ktorými sú údajne obchodné reťazce. Marže reťazcov sa však nevymykajú priemeru.
Nejde o jediný náklad Narýchlo schválené pravidlá musia manažéri reťazcov vysvetliť majiteľom. „Materské firmy členov SAMO už vedia, že legislatívna kultúra na Slovensku sa znižuje a tlak na reťazce sa zvyšuje, no taká rýchla zmena sa i tak veľmi ťažko vysvetľuje,“ dodáva L. Puzlíková.
Podľa nej má štát k dispozícii aj iné nástroje vrátane 4,6 miliardy eur zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ z rokov 2014
– 2020 a ďalších 4,4 miliardy eur určených na roky 2021 – 2027 na podporu slovenských farmárov a potravinárov.
V Rakúsku, ktorým sa SNS asi inšpirovalo, fond na podporu domácich produktov nefinancujú obchodníci, ale farmári, spracovatelia, držitelia licencií a tiež EÚ. Popri novom odvode čakajú obchodníkov i ďalšie povinnosti.
Pripravuje sa nový zákon o nevhodných obchodných praktikách i zákon o odpadoch.
Ak z nich vyplynú významné náklady, aj tie sa môžu odzrkadliť na konečných cenách pre spotrebiteľa.
80 € O túto sumu môžu ročne zdražieť nákupy domácnosti, ak sa zavedie odvod pre reťazce Potravinári majú paradoxne vyššiu maržu ako reťazce „Predloženie návrhu zákona bez odbornej diskusie a mimo štandardného legislatívneho procesu považujeme za neprípustné.“
Miriam Galandová, Slovenská komora daňových poradcov Ako by daň z obratu ovplyvnila veľké reťazce (výsledky z účtovného roku 2017, mil. eur)
Čisté tržby Hrubý zisk Daň
z príjmov Potenciálna daň
z obratu Efektívna daň (%)
Tesco Stores 1451,0 121,3 27,4 36,3 52
Lidl SR 1150,0 110,5 0,0 28,7 26
Kaufland 1070,2 49,5 0,0 26,8 54
Billa 548,3 8,8 2,1 13,7 180
Metro 442,1 3,8 2,1 11,1 342
Labaš (Fresh)
243,2 4,4 1,1 6,1 163
dm drogerie 174,4 4,8 1,6 4,4 126
Terno 148,3 -13,5 -2,5 3,7 n CBA Slovakia 136,3 -3,7 -0,3 3,4 n Celkovo 5363,8 285,9 31,5 134,1 58
Pozn.: Za Lidl a Kaufland ako v.o.s. zdaňujú hospodársky výsledok ich spoločníci Efektívna daň je súčet dane z príjmov a dane z tržieb ako percento z hrubého zisku PRAMEŇ: Register účtovných závierok, prepočet TREND Odborníci hovoria o ekonomickom analfabetizme Maďarské a poľské fiasko V Maďarsku podobnú daň z obratu Orbánova vláda ešte v roku 2010 namierila proti zahraničným reťazcom. Daň
bola odstupňovaná od 0,1 % po 2,5 % z obratu podľa veľkosti, pričom tie najvyššie sadzby zhodou okolností smerovali práve proti zahraničným reťazcom. Predajca športových potrieb Hervis práve s touto argumentáciou vyhral súdny spor proti maďarskému daňovému úradu. Európsky súdny dvor mu dal za pravdu, že Maďarsko v prípade tejto dane porušilo pravidlá dohody o fungovaní Európskej únie.
O vybraté peniaze, dohromady zhruba 1,5 miliardy eur, sa reťazce dodnes súdia. Keď vyhrajú, pre Maďarsko to znamená, že bude musieť vrátiť peniaze takmer vo výške svojho celoročného rozpočtu.
Vlani sa o podobnú daň pokúsilo Poľsko, zaviedlo ju od septembra 2017. Jej štruktúra bola podobná ako tá maďarská či navrhovaná slovenská. Zvýhodňovala malých lokálnych predajcov pred celoštátnymi alebo regionálnymi reťazcami.
Európska únia spustila prešetrovanie dane do dvoch týždňov od jej účinnosti a donútila Varšavu, aby pozastavila jej uplatňovanie.
„Podľa Európskej komisie daňový systém musí byť v súlade s pravidlami Únie vrátane pravidiel o štátnej pomoci, kde vláda nemôže uprednostňovať jeden subjekt pred iným,“ uviedla v oficiálnom stanovisku EK.
Poľský zákon oslobodzoval od dane z obratu malé prevádzky s obratom do štyroch miliónov eur, tie väčšie museli platiť daň z tržieb 1,4 percenta.
„Vláda tvrdila, že daň zvýši konkurencieschopnosť drobných predajcov, v skutočnosti však množstvo regionálnych obchodov bolo ziskovejších než veľké siete,“ okomentoval pre The Financial Times zákon Krzystof Badowski, šéf oddelenia PwC pre retail v strednej a východnej Európe.
Napriek fiasku Poľska a Maďarska sa zákonodarcovia z SNS snažia o v zásade identickú konštrukciu dane z obratu. Zdaňovať chce len tie obchodné prevádzky, ktoré sú viac než v jednom okrese a s obratom vyšším ako 800-tisíc eur ročne.
Jeden z predkladateľov zákona Anton Hrnko