NEWSLETTER

http://www.podstudovatobchod.sk/

SAMO je členom

EuroCommerce logo RUZ logo
Tlačové správy

Tlak na reťazce rastie. Štát pchá nos do cien potravín

Zdroj: Trend  Dátum: 28.02.2019  Autor: Marek Legéň 

Namiesto zamýšľanej podpory domácich výrobcov môže regulácia zvýšiť ceny a zúžiť výber tovaru v obchodoch

Ofenzíva vládnej koalície voči obchodníkom sa prijatím špeciálneho odvodu z obratu najväčších potravinárskych reťazcov neskončila.
Čerešničkou na torte má byť intervencia štátu do cenotvorby. Deklarovaným cieľom má byť podpora slovenských výrobcov potravín tak, aby dodávali do obchodných sietí za ceny nad hranicou svojich výrobných nákladov. Pripravovaná novela zákona o cenách má totiž regulovať obchodné prirážky reťazcov. V praxi môže zvýšiť ceny výrobkov na pultoch a zúžiť sortiment tovaru v predajniach. Podobne ako pri odvode, ktorý už prispel k rastu cien potravín, si zásahy štátu do tvorby cien potravín odskáču spotrebitelia. A nepomôžu ani domácim dodávateľom potravín.
Nesystémová a nežiaduca regulácia Vojnovú zástavu v ťažení proti obchodným reťazcom vytiahli vlani národniari z SNS. Jej predseda Andrej Danko bol taký rozbehnutý, že mu neprekážalo pretlačiť odvod s prvkami výraznej diskriminácie, ktorý je zrelý na to, aby ho Brusel zmietol zo stola. Keď skupina národniarskych poslancov navrhla, aby dvaapolpercentný odvod z obratu platila celá paleta obchodníkov vrátane menších slovenských, nenašli pochopenie ani u všetkých partnerov v koalícii. Strana Most-Híd presadzovala, aby odvod nepostihol malých a stredných podnikateľov, a na oplátku presmerovala pozornosť na cenotvorbu obchodníkov.
Legislatívnej iniciatívy sa ujali poslanci Mosta-Híd Peter Antal, Andrej Hrnčiar a poslankyňa Irén Sárközy. Navrhujú pravidlá dohadovania cien v prípade, keď je jeden z účastníkov obchodného vzťahu vo výhodnejšom hospodárskom postavení. Definujú obchodnú prirážku ako percento, ktoré si predajca prihodí na pulte k nákupnej cene výrobku. Primeranú prirážku chcú nastaviť tak, aby nepresiahla dvojnásobok obchodnej prirážky, ktorá je uplatňovaná na rovnaký, porovnateľný alebo vzájomne zastupiteľný tovar od iného dodávateľa.
Podľa Radovana Palu, partnera advokátskej kancelárie Talyor Wessing, sú zásahy štátu na vysoko konkurenčných trhoch, akým je napríklad aj domáci trh maloobchodného predaja, považované za nesystémové a výslovne nežiaduce. Okrem iného totiž vedú k skresľovaniu hospodárskej súťaže. O to viac, ak štát zdôvodňuje reguláciu ochranou záujmov vybranej skupiny lokálnych dodávateľov potravín a rieši tak problém ich nedostatočnej efektívnosti. „Takéto nesystémové regulačné opatrenie vysoko pravdepodobne negatívne zasiahne samotného spotrebiteľa,“ tvrdí R. Pala.
Primárnym cieľom každej regulácie má pritom byť ochrana záujmu spotrebiteľov, čiže zabezpečenie nižšej ceny a širšej ponuky tovarov a služieb. Predmetná novela zákona však tento zámer nesleduje a podľa R. Palu je preto v rozpore s cieľmi prípustnej regulácie.
Prečo s témou obchodnej prirážky neprišli samotní dodávatelia? Faktom je, že slovenskí potravinári sa nezvyknú verejne sťažovať na podmienky spolupráce s reťazcami.
Je možné, že sa obávajú odplaty. Ak by ich veľké siete odstránili z regálov, stratili by životne dôležité odbytové kanály. Najsilnejšie reťazce totiž ovládajú rozhodujúcu časť trhu s potravinami.
Hrozí ďalšie zdražovanie Návrh poslancov Mosta-Híd vychádza z nesprávnej premisy, že reťazce si dávajú vyššiu obchodnú prirážku na slovenské výrobky a zarábajú na nich viac než na zahraničných, hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), ktorá združuje najväčšie obchodné reťazce na trhu vrátane Tesca, Lidla, Kauflandu či Billy. Podľa neho je to často naopak, najmä keď sa porovnávajú značkové výrobky slovenskej a zahraničnej produkcie a bokom sa nechajú privátne značky, ktoré reťazce predávajú s nízkou maržou, aby si budovali lojalitu zákazníkov. Privátky sú v obchodoch čoraz populárnejšie, pričom ich produkciu reťazce nezverujú len zahraničným fabrikám, ale tiež domácim. Slovenskí výrobcovia dokážu týmto spôsobom zvýšiť objem produkcie a pod značkami reťazcov sa presadzujú aj na zahraničných trhoch.
Slovenské potraviny však bývajú často drahšie najmä preto, že majú vyššie nákupné ceny, ktoré sú výsledkom slabšej efektivity a vyšších vstupov. Zásadný rozdiel robia nižšie štátne dotácie pre slovenských farmárov v porovnaní so zahraničím. „Ak by reťazce dali vyššiu prirážku na slovenské potraviny, neboli by na pulte konkurencieschopné,“ presviedča M. Krajčovič.
Regulácia cien v obchodoch nebude mať v žiadnom prípade pozitívny efekt na spotrebiteľov.
Napokon, nie je to ani jej cieľom. „Novela zákona o cenách môže zvýšiť cenu niektorých produktov a zúžiť ponuku tovarov, keďže obchodníci budú nútení logicky preferovať dodávateľov s nižšími výrobnými nákladmi, a teda s nižšími nákupnými cenami,“ domnieva sa R. Pala. K zdražovaniu podľa neho môže prísť napríklad v prípadoch, ak obchodníci umelo zvýšia marže aj na tovary, pri ktorých mali doposiaľ nižšiu maržu.
Regulácia ich totiž bude tlačiť k tomu, aby udržiavali obchodnú prirážku v zákonom stanovenom limite dvojnásobku pre podobné druhy tovarov.
Pripravovaná novela dáva ministerstvu pôdohospodárstva, ktoré riadi SNS, novú kompetenciu kontrolovať cenovú disciplínu v oblasti potravinárskych výrobkov. Doposiaľ to bola doména ministerstva financií, ktoré však chce ešte do pripravovanej úpravy zákona vstúpiť. Predkladatelia materiál stiahli z parlamentu a požiadali o jeho preloženie na schôdzu, ktorej začiatok je naplánovaný na koniec marca.
Platby už pri dodávke, ale bez faktúry. Koalícia však stihla schváliť ďalší zo série legislatívnych návrhov, ktoré tlačia na obchodné reťazce, a to novelu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Je to opätovný pokus o zlepšenie postavenia domácich potravinárov pri vyjednávaní s obchodnými reťazcami.
Výsledkom majú byť ich férovejšie a vyváženejšie vzťahy. „Je absolútne neakceptovateľné, aby obchodovanie s potravinami fungovalo tak ako doteraz. Obchodníci zneužívali svoju dominantnú silu a dodávateľov potravín doslova vykorisťovali,“ uvádza ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS). Nová úprava okrem iného skracuje lehotu splatnosti faktúr, eliminuje dodatočné poplatky, umožňuje podávanie anonymných podnetov a prináša prísnejšie sankcie.
Kúpnu cenu za potraviny majú obchodníci po novom uhrádzať dodávateľom najneskôr do tridsiatich dní od dodania tovaru.
Pri vybraných potravinách, najmä rýchloobrátkových tovaroch, ako sú pekárenské či mliečne výrobky, je splatnosť skrátená dokonca na najviac pätnásť dní od ich dodania.
Podľa M. Krajčoviča nespočíva problém ani tak v kratšej lehote splatnosti ako v tom, že táto nie je nadviazaná na obdržanie faktúry, ale na fyzickú dodávku tovaru. Najmä malí dodávatelia, typicky pekári, nestíhajú vystaviť faktúru pri každej dodávke tovaru, ale napríklad len raz za desať dní. Reťazce tak môžu mať problém stihnúť zaplatiť v zákonom stanovenej lehote, keďže spracovanie faktúr a sprocesovanie platieb u nich tiež trvá niekoľko dní. „Budeme prvé odvetvie, ktoré je nútené platiť bez dokladu. V prípade kontroly nebudeme napríklad vedieť dokladovať, na základe čoho sme platili a čo bolo reálne doručené,“ upozorňuje M. Krajčovič. 
Obchodné reťazce tak zrejme budú nútené tlačiť dodávateľov k tomu, aby spolu s tovarom doručili aj faktúru, pokiaľ chcú naďalej s nimi spolupracovať. Žiadny obchodník sa totiž nebude chcieť dať dobrovoľne pokutovať za to, že dodávateľ mu nedodá včas faktúru.
„Viem si predstaviť, že niektorých malých dodávateľov to môže odradiť. V prípade pekárov je to zrejmé,“ hovorí šéf SAMO.
Miliónové pokuty za letáky Pri schvaľovaní úpravy neprimeraných obchodných podmienok v parlamente prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý nepriamou novelizáciou zákona o potravinách reguluje podobu propagačných letákov. Predložila ho poslankyňa SNS Eva Antošová. V reklamných letákoch či časopisoch musia byť po novom potraviny a poľnohospodárske výrobky so slovenským pôvodom zastúpené minimálne päťdesiatimi percentami. „Je úplne absurdné, že ministerstvo má súkromnej firme určovať, čo môže a nemôže dať do svojho letáka,“ konštatuje M. Krajčovič. Znenie zákona je podľa neho nejasné a reťazce pravdepodobne budú žiadať jeho výklad, aby sa vyhli prísnym pokutám, ktoré hrozia za porušenie „letákových pravidiel“. Keďže pravidlo o letákoch bolo zakotvené v zákone o potravinách, vzťahujú sa naň rovnako prísne miliónové pokuty ako za predaj potravín po dobe spotreby. Stačia tri porušenia a príde sankcia od jedného do piatich miliónov eur. Podľa M. Krajčoviča bol novelou dokonca zrušený odkladný účinok pri pokutách. Platiť sa teda musí hneď po tom, ako o sankcii rozhodne prvostupňový orgán, bez ohľadu na to, či sa postihnutý subjekt voči verdiktu odvolá.
Zákon o neprimeraných obchodných podmienkach však len pred niekoľkými dňami vrátil prezident Andrej Kiska na opätovné prerokovanie parlamentu. Navrhuje z neho vypustiť zmeny, ktoré sa doň dostali pozmeňujúcimi návrhmi a nepriamo novelizujú zákon o potravinách. Konkrétne ide o letáky, povinnosť okamžitého platenia pokút, ako aj zrušenie odkladného účinku odvolania voči sankcii. „Sme radi, že prezident vetoval tento zákon, a veríme, že aj poslanci sa stotožnia s jeho argumentáciou a návrhmi na zmenu,“ konštatuje predseda aliancie obchodníkov.