NEWSLETTER

http://www.podstudovatobchod.sk/

SAMO je členom

EuroCommerce logo RUZ logo
Tlačové správy

Za neskoré platby hrozia obchodom megapokuty

Zdroj: Hospodárske noviny  Dátum: 29.01.2019 Autor: Katarína Runnová

O návrhu zákona, ktorý má upraviť vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi, sa má rozhodovať už tento týždeň.
Bratislava – Prísne pokuty až do 500-tisíc eur za oneskorenie či nevyplatenie faktúry v potravinárskom segmente. To môže byť už od začiatku apríla realitou v prípade, ak prejde zákon z dielne ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej o neprimeraných obchodných podmienkach. Jeho úlohou je najmä ochrana dodávateľov, ktorí sa na zlú platobnú disciplínu vyplácania svojich pohľadávok voči obchodníkom sťažujú roky.
Zatiaľ čo poľnohospodári i potravinári zmeny vítajú, ich odporcami sú od začiatku práve obchodníci.
Zákon skracuje splatnosti faktúr pre dodávateľov potravín zo 45 dní na 30 dní a pri vybraných potravinách, najmä pekárenských výrobkoch, dokonca na 15 dní. „Neraz dochádza k situáciám, že obchodník predá tovar za deň a faktúru dodávateľovi zaplatí až 45. deň, čo nepovažujeme za férové a správne,“ objasňuje Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu agrorezortu.
Pre reťazce je však takéto riešenie neprípustné, a to najmä pre výšku pokuty, ktorá im hrozí v prípade nedodržania termínu. „Za jeden z najväčších problémov považujeme návrh znenia, podľa ktorého akékoľvek omeškanie obchodníka so zaplatením faktúry za tovar by malo byť kvalifikované ako delikt s hrozbou pokuty až do 500-tisíc eur,“ objasňuje Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie COOP Jednoty.
S tým súhlasí aj Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu. Ten totiž vysvetľuje, že v obchode sa za jeden mesiac premelú státisíce faktúr a stane sa, že so zaplatením niektorých obchodníci meškajú. Aj keď nie úmyselne.
Okrem spomenutých pokút za nedodržanie lehoty fakturovania by mali obchodníkov k dodržiavaniu nových pravidiel v zákone prinútiť aj vyššie poriadkové pokuty. Kým v minulosti im za porušenie zákona platného od roku 2012 hrozila poriadková pokuta vo výške 650 eur, pričom kumulatívne sa mohla vyšplhať na 6 500 eur, nový zákon by mal sankcie niekoľkonásobne zvýšiť. „Nová právna úprava umožní ukladať poriadkové pokuty až do výšky stotisíc eur aj opakovane, čo by malo byť dostatočne motivujúce na súčinnosť,“ informoval agrorezort.
Transparentná konkurencia Podľa Jany Holéciovej, hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, sú práve dodávatelia do obchodov, teda poľnohospodári a potravinári, tí, ktorí doplácajú na dominantné postavenie reťazcov a uplatňovanie nekalých obchodných praktík. Príkladov, keď nedošlo k dohode medzi odberateľmi a dodávateľmi, je na slovenskom trhu mnoho. Na základe sporu Kauflandu a banskobystrického pivovaru zmizlo z pultov reťazca pivo Urpiner. Dôvodom mala byť agresívna cenová politika obchodníka. Baliarne obchodu, Poprad, sa zase sporili s Tescom. Vygradovalo to až do situácie, keď reťazec nepredával Popradský čaj ani kávu.
Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, však upozorňuje aj na to, že zákon v súčasnej podobe bude obchodníkov nútiť porušovať pravidlá hospodárskej súťaže. S tým súhlasí aj Protimonopolný úrad.
„Zákon nás núti do zisťovania výrobných nákladov výrobcov, ktorí si vzájomne konkurujú a ktorí sú v priamej konkurencii aj pre naše privátne značky,“ vysvetľuje Krajčovič. Za porušovanie týchto pravidiel by mohli byť obchodníci znova pokutovaní.
Obchodníkom dáva za pravdu aj Tomáš Mészáros z advokátskej kancelárie Kaduc and Partners. „Veľkí hráči môžu namietať, že zákon predstavuje neproporcionálny zásah do základných princípov súkromného práva, teda do zmluvnej voľnosti, a vytvára zbytočné bariéry v rámci funkčných trhových mechanizmov,“ hovorí.
Radovan Pala, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing, zase upozorňuje na to, že takto predložený návrh zákona je v niekoľkých bodoch aj v rozpore s Ústavou, „a to najmä z dôvodu neprimeranosti navrhovanej regulácie, ako aj z dôvodu jej diskriminačného charakteru“. Je teda možné, že o ústavnosti zákona bude rozhodovať Ústavný súd, podobne ako v prípade osobitného odvodu pre obchodné reťazce. Katriak pre HN potvrdil, že po schválení budú obchodníci zvažovať, či sa obrátia na kompetentné orgány.
Príliš rýchle rozhodnutia Keďže v prípade tohto zákona ide o nahradenie starého zákona z roku 2012, podľa Mészárosa nepôjde o efektívne zlepšenie vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi. „V minulosti existovalo viacero pokusov o zákonné reštrikcie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, avšak s krátkodobou trvanlivosťou,“ odôvodňuje.
Viacerí zainteresovaní práve preto nechápu, prečo sa ministerstvo ponáhľa s novou legislatívou a prečo nepočká na tú, ktorú v súčasnosti vypracúva Európska únia. Nekalé obchodné praktiky sú pritom jedným z jej hlavných nosných bodov. Slovenský zákon má nadobudnúť účinnosť už 1. apríla 2019. S týmto dátumom však majú najmä pre spomenutú spoločnú európsku legislatívu problém nielen reťazce, ale tiež výrobcovia a dodávatelia.
Potvrdila nám to napríklad Jana Shepperd, prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. „Slovenskí pivovarníci žiadajú poslancov o posunutie účinnosti zákona na 1. júla 2019,“ hovorí a dodáva, že takto posunutý termín by pomohol dodávateľom zachovať už dohodnuté obchodné podmienky na tento rok. K Shepperd sa pridal aj výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky Ľubomír Tuchscher, ktorý upozornil na nenáležitú administratívnu záťaž, ktorá by vznikla v prípade, že by sa teraz zavádzala jedna legislatíva a následne by sa musela prispôsobovať ďalšej, európskej.