NEWSLETTER

    http://www.podstudovatobchod.sk/

    SAMO je členom

    EuroCommerce logo RUZ logo
    Tlačové správy

    Hra o mlieko

    Zástupcovia poľnohospodárov a potravinárov v uplynulých dňoch opäť prezentovali nespravodlivé prerozdelenie obchodných marží v rámci potravinového dodávateľského reťazca (prvovýrobca, spracovateľ, obchodník, štát). Aby som čitateľov neunúvala zdĺhavým vyhľadaním informácií, zhrniem, že ide o tvrdenia, že obchodné marže sú prerozdeľované nespravodlivo, v neprospech prvovýrobcov a potravinárov a iba v prospech obchodníkov. Riešenie vidia v zavedení úradného monitoringu marží, ba dokonca v zavedení cenovej regulácie, teda, že výkupnú cenu, napr. mlieka, či inej vybranej komodity bude určovať štát. Mlieko nespomínam náhodou, potravinári ho uvádzajú ako ilustračný príklad nespravodlivosti nastavenia obchodných marží.

    Nedá mi, aby som sa skôr, ako sa dostanem k protiargumentom, nepozastavila najskôr nad rozporom, ako potravinári túto tému komunikujú. Vo svojej tlačovej správe k uvedenej téme totiž tvrdia, že prerozdelenie obchodných marží je nespravodlivé, avšak zároveň konštatujú, že „dnes takéto hodnoverné dáta na Slovensku neexistujú“. Pýtam sa, ak tieto dáta neexistujú, ako je možné dlhodobo tvrdiť, že marže sú prerozdeľované nespravodlivo? Ale nie o tom som chcela.

    Pripusťme, že niekomu skrsne v hlave ako dobrý nápad zaregulovať spomínanú výkupnú cenu mlieka na Slovensku a naozaj si iba pre ilustráciu skúsme namodelovať situáciu, čo by sa mohlo diať. Slovensko totiž nie je pustým ostrovom uprostred oceánu, ale malou krajinou uprostred spoločného hospodárskeho priestoru zvaného Európska únia.
    Na reguláciu ceny mlieka na Slovensku by pravdepodobne medzi prvými zareagovali mliekarne, ktoré by ako súkromné komerčné subjekty mali naďalej záujem nakupovať mlieko od prvovýrobcov a prirodzene za čo najnižšiu cenu, aby potom dokázali udržať ceny svojich produktov na konkurenčnej úrovni voči okolitým krajinám. V takejto situácii jedinou možnosťou pre nich by bol nákup suroviny mimo Slovenska, čo by pre ne znamenalo, že by slovenská prvovýroba nedokázala odpredať svoju produkciu už vôbec.

    Je známe, že približne 40% slovenskej populácie žije vo vzdialenosti do 40 kilometrov od hraníc. Dá sa predpokladať, že títo všetci by v prípade regulácie cien chodili nakupovať mlieko a výrobky z neho do zahraničia, kde by malo trhové (nižšie) ceny, čo by takisto podkopávalo produkčnú bázu slovenských mliekarov. Na trhové správanie spotrebiteľov (cezhraničný nákup) by bol nútený zareagovať aj maloobchod, a to nákupom mlieka a výrobkov z neho tiež v zahraničí, kvôli nižším cenám, čo by opäť tlačilo proti produkcii slovenskej prvovýroby. Regulácia cien by teda v konečnom dôsledku rýchlo viedla k úplnému zastaveniu odbytu slovenského mlieka a totálne by pochovala prvovýrobu mlieka na Slovensku.

    Z pohľadu reprezentanta maloobchodu vidím tri možné riešenia situácie, ktoré by pri nízkych cenách umožnili zachovať objem produkcie mlieka u nás, pri dodržaní princípov voľného trhu. Zásadným a najčistejším trhovým riešením by bolo, keby slovenská prvovýroba zainvestovala do lepších technológií a začala chovať plemená, ktoré majú vyššiu produkciu, aby pri rovnakých nákladoch dokázali vyprodukovať viac mlieka. Toto vidím ako kľúčový problém, pretože napríklad v starých členských krajinách EÚ kravy bežne produkujú 15, 17, či 19 tisíc litrov mlieka ročne, kým a u nás je to okolo 12 – 14 tisíc litrov, čo sú však zásadné ekonomické rozdiely, keď pri rovnakých fixných nákladoch majú Holanďania alebo Nemci o 20 alebo 30% väčšiu produkciu…

    Ďalšie riešenia sú trhovo menej konformné, ale stále prípustné a to sú opatrenia zo strany vlády. Tá by mohla, v prípade, že situáciu prvovýrobcov vyhodnotí ako kritickú, uskutočniť intervenčné nákupy mlieka, či už priamo alebo prostredníctvom štátnych hmotných rezerv. Ďalšou možnosťou je zavedenie špeciálnej dotačnej schémy. Kým totiž každý členský štát EÚ má zavedenú preukázateľnú dotačnú politiku, náš štát prvovýrobu ani výrobu takmer nedotuje. Štát má tiež prípadne aj možnosť prehodnotiť výšku DPH, ktorá je v SR jedna z najvyšších. Znížením DPH, a teda konečnej ceny na strane nákladov prvovýrobcov mlieka, napr. za krmivo, palivá, energie a pod., by títo mohli znížiť produkčnú cenu mlieka a dokázali tak vyrovnávať konkurenčný tlak na jeho odbytovú cenu.

    Dôležité je tiež povedať, že súčasná situácia okolo mlieka nie je nijako prekvapujúca, pretože je spôsobená nedávnym uvoľnením kvót pri produkcii mlieka zo strany Európskej komisie. Hoci bol tento krok dlho dopredu avizovaný a slovenskí producenti mlieka o ňom vedeli zhruba 6 rokov, opatrenie ich evidentne našlo nepripravených.

    Riešením teda nie je administratívne stanovenie ceny mlieka. Jej fixné stanovenie zo strany akéhokoľvek členského štátu EÚ by mohlo byť dokonca v rozpore z dohodami EÚ o voľnom obchode. Európska únia je totiž jeden hospodársky celok, kde medzi sebou súťažia producenti v rôznych oblastiach hospodárstva aj poľnohospodárstva, a preto ani do budúcnosti nebude možné, aby slovenskí poľnohospodári poberali len benefity (dotácie) a zároveň nečelili konkurenčným tlakom.

    mlieko