NEWSLETTER

http://www.podstudovatobchod.sk/

SAMO je členom

EuroCommerce logo RUZ logo
Tlačové správy

Červené mäso a mäsové výrobky na tanieri – kedy hrozí nebezpečenstvo?

26. októbra preletela svetom pre spracovateľov, predajcov a najmä milovníkov mäsa zlá správa. WHO vyhlásilo spracované mäso a pravdepodobne aj červené mäso za karcinogénne. Je dôvod na paniku? Poďme sa pozrieť na obsah správy bližšie.

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá je súčasťou Svetovej zdravotníckej organizácie WHO, zverejnila závery hodnotenia z konzumácie červeného mäsa a mäsových výrobkov. Výsledok mal vzísť z viac ako 800 štúdií v tejto oblasti, vykonaných v niekoľkých krajinách, na rôznych skupinách obyvateľstva, s rôznymi stravovacími návykmi.

IARC do potenciálne karcinogénneho červeného mäsa zaradila všetky druhy kostrovej svaloviny z hovädzieho, teľacieho, bravčového, konského, jahňacieho aj kozieho mäsa a tým na zoznam pravdepodobných karcinogénov pre človeka, do Kategórie 2A, kde je zaradené aj olovo.

Uviedla tiež, že konzumácia spracovaného mäsa t.j. údených, solených či fermentovaných výrobkov, ako šuniek, klobás, párkov, slaniny či sušeného mäsa, môže u ľudí vyvolať rakovinu hrubého čreva a zaradila tieto výrobky na zoznam preukázaných karcinogénov pre človeka, do Kategórie 1, kde je zaradený aj cigaretový dym, tabak a alkoholické nápoje.

Predstaviteľ výskumníkov IARC tiež informoval, že každých 50g denne zjedeného spracovaného mäsa zvyšuje riziko z konzumácie o 18%.

Bezprostredne po tejto – nie iba pre odbor mäsa údernej správe – sa rozprúdila ostrá diskusia o význame mäsa v ľudskej výžive a histórii jeho konzumácie. Niektoré štáty okamžite požiadali WHO o spresnenie a vysvetlenie.

Posledné októbrové dni správa dostávala charakter poplašnej správy. Ako napokon uviedol riaditeľ IARC, zistenia sú podporou pre súčasné zdravotné odporúčania v konzumácii mäsa a dodal, že červené mäso má zároveň výživnú hodnotu, preto sú tieto výsledky dôležité pre vyváženie rizík a prínosov s cieľom nastaviť čo najlepšie stravovacie odporúčania.

Problémom nie sú samotné zistenia, ale ich počiatočná a nesprávna interpretácia

Všetci dobre vieme, že človek je od nepamäti všežravec – omnivor, vedecky povedané organizmus bez špecializácie na jednostranný príjem mäsitej alebo rastlinnej potravy. Nie je vyslovene ani carnivor – mäsožravec, ale ani výsostne herbivor – bylinožravec či rastlinožravec, teda organizmus živiaci sa rastlinami.

Prirodzene bola strava človeka – pokiaľ mu to sociálno-ekonomické, kultúrno-náboženské  a geografické okolnosti dovoľovali – prijímaná ako bežná, relatívne pestrá strava. Obsahovala živočíšne aj rastlinné bielkoviny, tuky, cukry, minerálne látky aj vitamíny z prírodných živočíšnych a rastlinných surovinových zdrojov a to po mnohé a mnohé generácie.

Pestrosť stravy pochádzala väčšinou z domácej produkcie (ovce, kozy, ošípané, HD, hydina…), prekladaná bola dostatkom vláknitej produkcie (plody, ovocie, zelenina, obilie,…), čo zaručilo vyváženosť príjmu potravy a jej prínos pre metabolizmus človeka.

Z histórie nie sú zmienky o krajnostiach zmienených „z problémových“ mäsových produktov, či červeného mäsa, pokiaľ sa tieto kombinujú s dostatkom inej, na vlákninu a vitamíny bohatej stravy.

Čo je však rozhodujúce, na čo sa zabúda a hádam v tejto tak aktuálnej téme aj zabudlo – že príjem mäsovej zložky je len jeden ukazovateľ toho, či je, alebo nie je tento druh potravy potenciálne nebezpečný.

Fyzická aktivita, čerstvý vzduch, periodické pôsty – ako tomu bolo často v minulosti, kedy sa telo čistilo a najmä podstatne menší stresový faktor, ako dnes (stres bol v minulosti iný, ako psychický, nešlo o trvalý stres), to sú zásadné ukazovatele karcinogenity v nadväznosti na konzumáciu akejkoľvek potraviny. Nie z kontextu vytrhnutá komoditná nebezpečnosť – v tomto prípade mäsa a mäsových výrobkov.

Pri hodnotení konzumácie mäsa a mäsových výrobkov je nutné tiež zohľadniť, či ide o muža, ženu, dieťa, čo v súvislosti s nepriaznivou správou nebolo svetu komunikované.

Preto opatrne s prijímaním správ, ktoré síce môžu znieť zaujímavo či šokujúco, no v kontexte všetkých okolností vyzerá realita úplne inak – v tomto prípade oveľa bezpečnejšie a chutnejšie.

Avšak ako hovoria po generácie naši predkovia: „Všetko s mierou.“ a „Kým ti chutí, tak si zdravý“. Čiže primerane skonzumované množstvo, spánok, pohyb, no a keď si tú údenú klobásku dáme bez stresu a s chuťou, mala by nám padnúť na úžitok.