NEWSLETTER

http://www.podstudovatobchod.sk/

SAMO je členom

EuroCommerce logo RUZ logo
Tlačové správy

Má Slovensko funkčný systém duálneho vzdelávania?

Sektor obchodu na Slovensku sa radí medzi tie, ktoré pociťujú akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Prepracovaný systém učňovského a stredného odborného školstva z minulosti sa v ostatných dekádach zosypal ako domček z karát, pričom k jeho adekvátnej náhrade nedošlo. To spôsobilo v obchode dramatický úbytok kvalifikovaných zamestnancov. K tomuto stavu prispeli aj ďalšie faktory, napríklad spôsob, akým sú obchod a obchodné reťazce dlhodobo prezentované v médiách, čiže prevažne v negatívnom svetle. Za takéhoto stavu je ťažké očakávať, že sa mladý človek, ktorý sa rozhoduje pre svoje budúce povolanie, rozhodne prihlásiť na študijný odbor v odvetví, ktoré je celospoločensky priebežne a dlhodobo zaznávané. Výsledkom je pokles záujmu a následný nedostatok kandidátov, nie iba na pozície pokladník, či predavač, ale aj iné.

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily sa v obchode prejavuje najmä v obsluhovaných úsekoch s čerstvými potravinami, kde je už situácia taká kritická, že napriek ponúkaným vyšším mzdám chýbajú na týchto pozíciách v rámci Slovenska stovky zamestnancov. Ide pritom o pozície, ktoré sa nedajú nahradiť preškoleným personálom, keďže pri predaji čerstvých potravín sa od pracovníkov vyžaduje pomerne vysoká zodpovednosť a z toho vyplývajúce adekvátne požiadavky na odborné znalosti a prax v oblasti manipulácie s potravinami.

V tejto situácii obchodníkom nezostáva nič iné, iba prevziať zodpovednosť a výchovu vlastných kádrov pre budúcu prevádzkovú prax vo veľkej miere na seba. Týka sa to aj najväčších obchodných reťazcov združených v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO), pretože majú eminentný záujem zamestnávať vo svojich obchodných prevádzkach kvalitných, vzdelaných a kvalifikovaných ľudí. Preto do vzdelávania svojich zamestnancov investujú nemalé peniaze. Napriek najlepšej vôli obchodu však nejde o systémové riešenie, skôr iba plátanie dier, pretože zodpovednosť za systém a kvalitu odborného vzdelávania a prípravy kádrov pre jednotlivé odvetvia priemyslu do praxe je v kompetencii štátu.

V tomto konkrétnom prípade by situácii (nielen) v obchode pomohol fungujúci systém duálneho vzdelávania. Pravdu povediac, napriek existencii zákona, obchodníci na Slovensku nemajú pocit, že štát to v rámci duálneho vzdelávania v tomto odvetví myslí celkom vážne. Ukazuje sa totiž, že zatiaľ nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v potrebnej štruktúre.

Je to na škodu veci, lebo na príklade krajín s úspešne fungujúcim systémom duálneho vzdelávania, akými sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Dánsko alebo Holandsko je jasné, že to prináša celospoločenský prospech, ekonomický aj sociálny. Napríklad, ak porovnáme celkovú mieru nezamestnanosti v krajinách EÚ zistíme, že v krajinách s duálnym systémom vzdelávania je podstatne nižšia, než v krajinách, ktoré ho nemajú. Podobné je to v porovnaní miery nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi (15 – 24 rokov). Len pre ilustráciu, kým priemerná nezamestnanosť mladých v EÚ-28 bola podľa Eurostatu v roku 2014 na úrovni 21,4%, v spomínanom Nemecku to bolo 7,4%, v Rakúsku 10,2%, Dánsku 11,2% a v Holandsku 11,9%. Dôvod sa pripisuje tomu, že v krajinách s fungujúcim duálnym systémom vzdelávania dochádza k plynulému prechodu mladých ľudí medzi školou a zamestnaním, pretože často získavajú  svoje prvé zamestnanie v podnikoch, v ktorých realizovali svoju prax.

Nemenej dôležité sú sociálne prínosy plynúce z existencie zamestnania, zvlášť mladých ľudí, pre ktorých mať prácu znamená veľký psychologický prínos. Odborníci hovoria o raste sebaúcty a sebavedomia, lepšie ekonomické podmienky zároveň obmedzujú riziko sociálneho  vyradenia.

Fungujúci duálny systém má, samozrejme, aj vplyv na kvalitu práce v daných sektoroch, čo platí aj o obchode. Je pravdepodobné, že ak personál v obchode tvoria ľudia, ktorí si svoje povolanie vybrali dobrovoľne, na kvalite ich práce sa to pozitívne odrazí.

Súbežne bude potrebné popracovať aj na zlepšení imidžu prevádzkových pracovných pozícií v obchode, aj celého odvetvia ako takého, čo je úloha aj samotných obchodníkov. Pretože z vlastných skúseností vieme, ako nám dokáže zlepšiť deň, ak nás v obchode obslúži usmievavá, ochotná a zároveň fundovaná predavačka či predavač.