Má Slovensko funkčný systém duálneho vzdelávania?

Sektor obchodu na Slovensku sa radí medzi tie, ktoré pociťujú akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Prepracovaný systém učňovského a stredného odborného školstva z minulosti sa v ostatných dekádach zosypal ako domček z karát, pričom k jeho adekvátnej náhrade nedošlo. To spôsobilo v obchode dramatický úbytok kvalifikovaných zamestnancov. K tomuto stavu prispeli aj ďalšie faktory, napríklad spôsob, akým sú obchod a obchodné reťazce dlhodobo prezentované v médiách, čiže prevažne v negatívnom svetle. Za takéhoto stavu je ťažké očakávať, že sa mladý človek, ktorý sa rozhoduje pre svoje budúce povolanie, rozhodne prihlásiť na študijný odbor v odvetví, ktoré je celospoločensky priebežne a dlhodobo zaznávané. Výsledkom je pokles záujmu a následný nedostatok kandidátov, nie iba na pozície pokladník, či predavač, ale aj iné.

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily sa v obchode prejavuje najmä v obsluhovaných úsekoch s čerstvými potravinami, kde je už situácia taká kritická, že napriek ponúkaným vyšším mzdám chýbajú na týchto pozíciách v rámci Slovenska stovky zamestnancov. Ide pritom o pozície, ktoré sa nedajú nahradiť preškoleným personálom, keďže pri predaji čerstvých potravín sa od pracovníkov vyžaduje pomerne vysoká zodpovednosť a z toho vyplývajúce adekvátne požiadavky na odborné znalosti a prax v oblasti manipulácie s potravinami.

V tejto situácii obchodníkom nezostáva nič iné, iba prevziať zodpovednosť a výchovu vlastných kádrov pre budúcu prevádzkovú prax vo veľkej miere na seba. Týka sa to aj najväčších obchodných reťazcov združených v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO), pretože majú eminentný záujem zamestnávať vo svojich obchodných prevádzkach kvalitných, vzdelaných a kvalifikovaných ľudí. Preto do vzdelávania svojich zamestnancov investujú nemalé peniaze. Napriek najlepšej vôli obchodu však nejde o systémové riešenie, skôr iba plátanie dier, pretože zodpovednosť za systém a kvalitu odborného vzdelávania a prípravy kádrov pre jednotlivé odvetvia priemyslu do praxe je v kompetencii štátu.

V tomto konkrétnom prípade by situácii (nielen) v obchode pomohol fungujúci systém duálneho vzdelávania. Pravdu povediac, napriek existencii zákona, obchodníci na Slovensku nemajú pocit, že štát to v rámci duálneho vzdelávania v tomto odvetví myslí celkom vážne. Ukazuje sa totiž, že zatiaľ nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v potrebnej štruktúre.

Je to na škodu veci, lebo na príklade krajín s úspešne fungujúcim systémom duálneho vzdelávania, akými sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Dánsko alebo Holandsko je jasné, že to prináša celospoločenský prospech, ekonomický aj sociálny. Napríklad, ak porovnáme celkovú mieru nezamestnanosti v krajinách EÚ zistíme, že v krajinách s duálnym systémom vzdelávania je podstatne nižšia, než v krajinách, ktoré ho nemajú. Podobné je to v porovnaní miery nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi (15 – 24 rokov). Len pre ilustráciu, kým priemerná nezamestnanosť mladých v EÚ-28 bola podľa Eurostatu v roku 2014 na úrovni 21,4%, v spomínanom Nemecku to bolo 7,4%, v Rakúsku 10,2%, Dánsku 11,2% a v Holandsku 11,9%. Dôvod sa pripisuje tomu, že v krajinách s fungujúcim duálnym systémom vzdelávania dochádza k plynulému prechodu mladých ľudí medzi školou a zamestnaním, pretože často získavajú  svoje prvé zamestnanie v podnikoch, v ktorých realizovali svoju prax.

Nemenej dôležité sú sociálne prínosy plynúce z existencie zamestnania, zvlášť mladých ľudí, pre ktorých mať prácu znamená veľký psychologický prínos. Odborníci hovoria o raste sebaúcty a sebavedomia, lepšie ekonomické podmienky zároveň obmedzujú riziko sociálneho  vyradenia.

Fungujúci duálny systém má, samozrejme, aj vplyv na kvalitu práce v daných sektoroch, čo platí aj o obchode. Je pravdepodobné, že ak personál v obchode tvoria ľudia, ktorí si svoje povolanie vybrali dobrovoľne, na kvalite ich práce sa to pozitívne odrazí.

Súbežne bude potrebné popracovať aj na zlepšení imidžu prevádzkových pracovných pozícií v obchode, aj celého odvetvia ako takého, čo je úloha aj samotných obchodníkov. Pretože z vlastných skúseností vieme, ako nám dokáže zlepšiť deň, ak nás v obchode obslúži usmievavá, ochotná a zároveň fundovaná predavačka či predavač.