NEWSLETTER

http://www.podstudovatobchod.sk/

SAMO je členom

EuroCommerce logo RUZ logo
Tlačové správy

Moderný obchod na Slovensku chce zabojovať za vyššiu bezpečnosť predávaných produktov

Označovanie výrobkov EAN a QR kódmi, ako nástroj vysledovateľnosti potravín

Vysledovateľnosť = bezpečnosť. Naozaj je to tak. Mnohí si ešte pamätáme veľké potravinové krízy minulosti, ako dioxínovú v mlieku, BSE v mäse, či E. coli v uhorkách. Celú Európu dostali vtedy do pozoru. Poučili sme sa, aké dôležité je byť schopný rýchlo identifikovať a izolovať neisté, nekvalitné a nebezpečné potraviny skôr, ako dosiahnu konečného spotrebiteľa.

Potravinová legislatíva EÚ zaviedla pre potravinový aj krmivový priemysel  povinnú vysledovateľnosť potravín ešte v roku 2002. Všetci v potravinovom reťazci si do činností museli zapracovať predpísané stopovacie systémy tak, aby vedeli identifikovať odkiaľ pochádzajú a kam smerujú ich suroviny a výrobky, aby mohli  túto informáciu v prípade kontroly, či rizika rýchlo poskytnúť.

Vysledovateľnosť – inak povedané aj stopovanie potravín je v priebehu prvovýroby, výroby, distribúcie, maloobchodu či veľkoobchodu naozaj kľúčový nástroj na identifikáciu rizika a ochranu konečného zákazníka a základný kameň potravinovej bezpečnostnej politiky EÚ, ku ktorej sa plne hlásia aj všetky obchodné reťazce zastúpené v Slovenskej aliancii moderného obchodu – SAMO (BILLA, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco).

Je to schopnosť vystopovať akúkoľvek potravinu, surovinu, krmivo, potraviny-produkujúce zvieratá, či substanciu, použitú pri výrobe potraviny a to cez všetky stupne potravinového reťazca t.j. spracovanie, výrobu, distribúciu a nakoniec tržnú sieť.

Je to nástroj, ktorý dovoľuje prevádzkovateľom potravinového podniku alebo úradnej kontrole rýchlo identifikovať riziko a v prípade potreby stiahnuť výrobky označené ako nevhodné alebo nebezpečné tak, aby sa nedostali k zákazníkom a spotrebiteľom.

Ide o cielené sťahovanie výrobkov z obehu, ktoré chráni verejnosť, poskytuje jej presné informácie, minimalizuje obchodné otrasy a celkovo zbytočné straty celej spoločnosti.

A aké používa vysledovateľnosť nástroje? Pre zvieratá ušné štítky a pasy, pre produkty bežnej spotreby vrátane potravín čiarové a QR kódy.

Vysledovateľnosť – stopovanie potravín na konkrétnom prípade

Píše sa rok 2004 a Európou rezonuje dioxínová kontaminácia mlieka zo zemiakových šupiek. Neuveriteľné však? Kompetentné orgány našli vtedy počas bežnej kontroly dioxínov na jednej európskej farme vysoký obsah dioxínu v mlieku. Farmu ihneď „odstrihli“ od obchodovania. Začalo sa stopovanie už vyrobených mliečnych produktov naprieč potravinovým reťazcom. Zdrojom kontaminácie bola zem, v ktorej pestovali zemiaky. Šupkami z nich na farme kŕmili produkčné zvieratá. Rýchly informačný systém medzi krajinami EÚ zistil, že šupky na kŕmenie využili viaceré potraviny – spracujúce spoločnosti so sídlom až v štyroch európskych krajinách. Tieto podniky boli rýchlo identifikované a zavretých bolo cez 200 fariem, ktoré potenciálne kontaminované zemiakové šupky prijali.

Vďaka stopovaciemu systému, boli včas podniknuté kroky a tak sa kontaminované mliečne výrobky vôbec nedostali k zákazníkom – spotrebiteľom.

Aj keď toto sú krízové situácie v rámci celého obehu EÚ, obchodníci na Slovensku sú pripravení vysledovateľnosť posunúť ešte ďalej a to priamo na plochy svojich obchodov. Tiež chcú mať akýsi rýchly informačný systém na obaloch potravín, ktoré od svojich dodávateľov prijímajú a potom ďalej ponúkajú svojim zákazníkom. Plánujú ho zaviesť aj do svojich pokladničných systémov, ktoré pri blokovaní tovaru na páse automaticky zastavia potravinu po dátume spotreby, tak aby sa nikdy nedostala k zákazníkovi. Pokladnica ju prostredníctvom kódu identifikuje, zastaví a nenablokuje.

Obchodníci chcú mať teda rozšírené údaje v EAN, QR alebo GS1 DataBar kódoch, kde okrem čísla položky potraviny, budú zakódované aj také dôležité údaje o nej, ako je dátum spotreby, či dátum minimálnej trvanlivosti.

Od uvedomelého obchodníka to znamená predať produkt bez rizika a pre zákazníka to znamená spoľahlivosť kúpy.

Viete, že práve obchod je kolíska čiarových kódov?

V roku 1973 bol v USA úspešne zrealizovaný prvý pokus o evidenciu v potravinárskych a koloniálnych obchodoch, cez systém čiarového kódu UPC  (Universal Product Code). Vedeli ste, že prvým potravinovým výrobkom označeným týmto kódom bol v roku 1974 multipack žuvačiek Wriegley´s v supermarkete v Ohiu? Práve UPC využívaný v USA a Kanade, dal v Európe základ pre čiarový kód EAN. V roku 1977 založilo 12 európskych výrobcov a distribútorov združenie EAN (European Article Numbering Association) so sídlom v Bruseli. Členmi združenia EAN sú národné organizácie, ktoré prideľujú kód EAN vo svojej krajine výrobcom a distribútorom, pričom za správne označenie tovaru cez EAN už potom zodpovedá výrobca alebo distribútor sám. Čiarový kód EAN je v normálnej dĺžke 13- miestny  a v skrátenej dĺžke  8 miestny. Vždy obsahuje tzv. „prefix“ – trojmiestne predčíslo pre krajinu (SR je od 1996 pridelený prefix 858), nasleduje 4-6 číslo identifikujúce výrobcu a ostatné číslice, pridelené výrobcom, identifikujú samotný produkt. Aj keď výraz EAN máme všetci stále silne v podvedomí, spojením pôvodne nekompatibilného amerického UPC a európskeho EAN vznikla globálna organizácia GS1 (Global Standard).

Čiarový kód, pôvodne zavedený na stopovanie zásob v obchode, chcú uvedomelí obchodníci na Slovensku rozšíriť na stopovanie produktov pre vyššiu bezpečnosť konečného spotrebiteľa. Moderný obchod je za využívanie nových EAN / GS1 t.j. kódov, ktoré napriek tomu, že sú už menšie, sú perfektne čitateľné a vedia zakódovať oveľa viac informácii o produkte, vrátane dátumov spotreby či dátumov minimálnej trvanlivosti.

Veď budúcnosť hovorí dokonca o tom, že potraviny budú raz identifikované cez technológie, kedy vám kód na nich cez chladničku v inteligentnej domácnosti ohlási, ktorej potravine sa končí dátum spotreby. Perfektné však? A to už bude vysledovatelnosť – stopovanie, posunuté až do chladničky každého z nás, teda do domácnosti samotného spotrebiteľa.

V rámci obehu tovarov a citlivého potravinového reťazca existujú  nástrahy, ktoré môžu priniesť nechcenú krízu. Zo skúseností viem, že najhoršia je vtedy nevedomosť, chýbajúce informácie o potravine, teda absencia akéhosi jej úplného rodného listu.

Naši obchodníci preto chcú povýšiť systém vystopovania potravín na vyššiu úroveň. Nejeden európsky výrobca potravín už údaj o spotrebe potravín v čiarových a iných kódoch svojich výrobkov zakomponovaný má. Dokonca nejeden obchodník aj na svojich privátnych značkách. Obchodné reťazce u nás na Slovensku na zavedení tohto dôležitého údaju a jeho identifikácii pri predaji tiež intenzívne pracujú.

Samozrejme, zavedenie rozšírených kódov sa nezaobíde bez investícií, ktoré v tomto prípade znášajú výrobcovia aj obchodníci. Výrobcovia musia na obaly svojich výrobkov uviesť rozšírený údaj o končiacom sa dátume spotreby alebo minimálnej trvanlivosti. Súčasne, obchodníci musia implementovať do svojich informačných a pokladničných systémov možnosť registrácie týchto údajov ako pri príjme tovaru, tak aj pri všetkých pokladniciach.

Ide však naozaj o primerané a nie likvidujúce investície pre obe strany, ale najmä o spoločného zákazníka, ktorý je vysoko nad rámec.