NEWSLETTER

    http://www.podstudovatobchod.sk/

    SAMO je členom

    EuroCommerce logo RUZ logo
    Tlačové správy

    Slovensko plytvá potravinami, ktoré sú bezpečné a mnohým by pomohli

    Podľa ostatného štatistického zisťovania (EU SILC 2014, ŠÚ SR), rizikom chudoby bolo v minulom roku ohrozených 12,6 percenta obyvateľov Slovenska, teda 660 tisíc osôb. O neradostnej sociálnej situácii mnohých ľudí a rodín nasvedčujú aj vlastné skúsenosti obchodu o stále sa zvyšujúcom dopyte po potravinovej pomoci. Kým v roku 2013 darovali členovia Slovenskej aliancie moderného obchodu (Billa, Kaufland, Lidl, Metro, Tesco) na charitu spolu potraviny v hodnote približne 425 tisíc eur, v roku 2014 to už bol takmer dvojnásobok, za približne 905 tisíc eur. Tieto reťazce však súčasne museli v rovnakom období, v zmysle slovenskej potravinovej legislatívy, spoločne zlikvidovať tony potravín, vždy, tak povediac, na druhý deň po uplynutí dátumu ich minimálnej trvanlivosti (DMT). Iba v roku 2014 to bolo vo viac ako päťnásobnej hodnote – 5,062 mil. eur a vždy išlo o trvanlivé a zdravotne absolútne nezávadné potraviny ako sú múka, cestoviny, strukoviny, cukrovinky, čokoládové výrobky, oleje, konzervy, nápoje, med a mnohé ďalšie. Vzhľadom na celkovú kapacitu slovenského retailového trhu sa odhaduje, že ročne musia byť takto na Slovensku povinne zlikvidované potraviny ihneď po uplynutí ich DMT v hodnote 20 až 30 miliónov eur.

    Prečo hodnota obchodníkmi darovaných, teda ďalej zužitkovaných potravín tvorí iba pätinu tých vyhodených? Dôvodom je ich povinnosť dodržiavať slovenskú legislatívu, ktorá, na rozdiel od väčšiny iných členských krajín EÚ, zakazuje predávať, ale aj darovať potraviny po DMT. A to napriek tomu, že ide o tzv. suché potraviny, ktoré sú, nie nadarmo, označované dátumom trvanlivosti (a teda nie dátumom spotreby, ktorým sú označované potraviny na rýchlu spotrebu). Naopak, potraviny označené DMT, pri správnom skladovaní a v neporušenom balení nepodliehajú rýchlemu kazeniu a uchovávajú si svoje špecifické vlastnosti ešte niekoľko týždňov, ba až mesiacov po uplynutí ich DMT. O tom, že je to tak, oprávnene, už tretí rok informuje aj stránka Štátnej veterinárnej správy SR. Jej informačný leták spotrebiteľom vysvetľuje, že potravina označená DMT „je stále bezpečná na konzumovanie a to aj po uvedenom dni DMT“, a teda nepredstavuje pre spotrebiteľa riziko ohrozenia zdravia.

    Na skutočnosti, že v prípade trvanlivých potravín môže dôjsť po uplynutí ich DMT iba k miernej strate niektorých kvalitatívnych vlastností, ako je napr. výraznosť chutí, vôni, farby a textúry, ale zásadne nie k ich pokazeniu, sa zhodujú európski a svetoví odborníci z odboru potravinárstva už desiatky rokov. Poukazujú na fakt, že označovanie potravín údajom „Dátum minimálnej trvanlivosti“ začalo zhruba pred 50 rokmi, v rámci priemyselného spracovania a balenia potravín. Dovtedy tzv. suché potraviny, ale aj obrovské množstvo čerstvých potravín nebolo označované žiadnym údajom spotreby ani trvanlivosti a rozhodovali iba senzorické vlastnosti potraviny. Tak, ako kedysi, keď si naši predkovia dorábali potraviny sami. Ovoňali, ochutnali, pozreli celkový vzhľad potraviny a ak bola potravina akokoľvek zmenená, neskonzumovali ju. V čase neuveriteľného plytvania potravinami sa o tento fakt opierajú aj viaceré vedecké štúdie a stále častejšie sa naň odvolávajú aj mnohé vedecké publikácie.

    Povinná likvidácia potravín označených DMT, ktoré namiesto u ľudí končia na Slovensku na smetiskách alebo v spaľovniach odpadu, je dvojnásobnou škodou. Prvou, že potraviny, ktoré mohli poslúžiť ako jedlo pre ľudí, skončili ako odpad a druhou, že pri hnilobnom procese, alebo pri spaľovaní potravín sa tvoria veľké množstvá skleníkových plynov, čím si poškodzujeme životné prostredie a tým aj samých seba.

    Ak sa vrátim k štatistickým údajom o rizikách chudoby na Slovensku, ktoré som spomínala v úvode, dôjdem k smutnému zisteniu. Ak vezmem do úvahy 20 miliónov eur, čo je spodná odhadovaná hranica celkovej ročnej hodnoty potravín po DMT, ktoré obchodníci musia povinne zlikvidovať a tiež aj príjem, ktorý je oficiálnou hranicou rizika chudoby (4 086 eur na rok pri jednočlennej domácnosti), vychádza mi, že ak by obchodníci tieto potraviny nemuseli vyhodiť, ale mohli darovať, potraviny v hodnote uvedeného ročného príjmu na hranici chudoby by mohlo dostať takmer 5 tisíc ľudí. A to je iba začiatok a niečo, nad čím by sa bolo hodné zamyslieť.

    potravinovy odpad