NEWSLETTER

    http://www.podstudovatobchod.sk/

    SAMO je členom

    EuroCommerce logo RUZ logo
    Tlačové správy

    Národniari pri odvode pre obchody opatrne brzdia

    Zdroj: PRAVDA   Dátum: 17.10.2018  Autor: Zdenka Kollárová

    Nová daň pre obchodníkov možno nebude nakoniec taká ostrá, ako sa zdalo. Národniari totiž po tvrdej kritike od obchodníkov, ktorí varovali dokonca až zatváraním predajní, pribrzdili. Nielenže zmiernili rétoriku, ale aj pripustili úpravu svojho návrhu. „Posudzujeme pripomienky. Nevylučujem, že počas legislatívneho procesu dôjde k nejakým zmenám,“ pripustil včera jeden z navrhovateľov zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov poslanec SNS Radovan Baláž.
    Zákon nemá podľa neho zlikvidovať žiadneho obchodníka – má len priniesť poriadok do vzájomných vzťahov medzi farmármi, potravinármi a obchodníkmi.
    Návrh zákona posunuli poslanci včera do výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ústavnoprávneho výboru parlamentu. Prerokovať ho majú do konca novembra, tak aby na ďalšej schôdzi mohol ísť do druhého čítania. Ak by zákon prešiel, tak po novom by reťazce štvrťročne mali platiť štátu 2,5 percenta zo svojho čistého obratu.
    Za obratom si ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná nateraz stojí. „Odvod bude slúžiť na to, aby sa peniaze, ktoré sa vyberú, opäť dostali poľnohospodárom a potravinárom,“ povedala ministerka na včerajšej tlačovej konferencii.
    Ide podľa nej hlavne o podporu slovenských potravín. Tých by malo byť na pulte namiesto terajších 40 percent, minimálne 60 percent. Slúžiť má na to podľa Matečnej pripravovaný marketingový fond. Ministerka tiež avizovala financovanie takzvaného rizikového fondu, cez ktorý by jej rezort odškodňoval farmárov napríklad za zmenu klímy či zmrznutú úrodu.
    Rožok s prirážkou 66 percent?
    Matečnej rezort zároveň obvinil obchodné reťazce z neprimeraných marží. Práve ich znížením by mali obchodníci nový odvod vykryť. Napríklad pri rožkoch podľa výpočtov ministerstva pôdohospodárstva platí obchodník výrobcovi len 0,035 eura, pričom ich predáva po 0,07 eura za kus. Teda podľa rezortu pôdohospodárstva s prirážkou 66 percent. Pri párkoch to má byť podľa výpočtov ministerstva navýšenie až o 130 percent. Matečnej ľudia však nezarátali do ceny žiadne náklady obchodu ako napríklad rozvoz tovaru, energie či platy dokladačov tovaru, vodičov a predavačov. Ministerstvo prepočtami nepriamo spochybňuje trhovú ekonomiku,keďže ak by obchodníci mali dané marže, znamenalo by to, že na trhu nefunguje konkurencia.
    Obchodníci tvrdia, že žiadne vysoké marže nemajú.
    Zároveň s tým, ako sa odštartovala polemika o odvode, sa ten už dostal aj do štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií počíta so sumou 159 miliónov eur na rok 2019. Z toho by 119 miliónov malo ísť na marketingový fond a ďalších 30 miliónov na zelenú naftu. Obchodníci sa však novej úprave bránia. Pre mnohých obchodníkov by mohlo ísť o väčšiu sumu, ako sú dane z ich ziskov. Čistý obrat totiž nezohľadňuje zľavy, náklady, straty či investície.
    Coop Jednota: Ziskovosť je často pod 1 percentom Niektoré reťazce otvorene hovoria o hrozbe pre ich predajne. Na nový odvod by mohli doplatiť aj menšie vidiecke prevádzky, upozornil reťazec Coop Jednota.
    „Vychádzajúc z reálnych ekonomických výsledkov subjektov skupiny Coop Jednota, by sa po zavedení osobitného odvodu v navrhovanej výške 2,5 percenta z čistého obratu dostali všetky do straty,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Coop Jednota Slovensko Ján Bilinský. Ak totiž zrátame minuloročné výsledky za celú skupinu, tak vlani na daniach podľa údajov na Finstate zaplatila niečo vyše tri milióny eur. Nový odvod by ich však za minulý rok vyšiel spolu až na vyše 28 miliónov eur.
    Väčšina subjektov reťazca totiž nedosahuje ani jednopercentnú ziskovosť, upozorňuje Bilinský. Prevádzkovanie okolo 2 200 predajní si totiž vyžaduje vysoké náklady, mnohé predajne tohto reťazca sú aj v malých obciach či v menej rozvinutých regiónoch. „V prípade zavedenia odvodu sa menšie vidiecke predajne stanú nerentabilné, čím dochádza k ohrozeniu aj lokálnych výrobcov potravín, ktorí sú na tieto predajne existenčne odbytovo naviazaní,“ hovorí Bilinský.
    Do červených čísel by sa dostal napríklad aj reťazec Tesco. Na daniach vlani zaplatil podľa Finstatu viac ako 18 miliónov eur. Nový odvod by ho však za minulý rok vyšiel aj na raz toľko.
    Podobne by si po zavedení odvodu priplatila aj spoločnosť DM Drogerie markt, hoci potraviny nie sú jej hlavným sortimentom.
    V susedných krajinách zakročil Brusel „Poslanci SNS svojím novým návrhom zákona o špeciálnom odvode urobili tajne a bez odbornej diskusie ďalší neférový krok, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou zdraží potraviny aj nepotravinový sortiment na Slovensku, môže mať dopad na zamestnávanie ľudí a mzdy v obchode a môže znížiť investície do rozvoja a podpory dodávateľov v regiónoch, kde pôsobia,“ hovorí Lenka Puzlíková za Slovenskú alianciu moderného obchodu (SAMO). Vzniknúť by tak mohol aj nebezpečný precedens pre iné sektory, upozornila.
    Nová legislatíva je predložená ako poslanecký návrh. Národniari takto obišli pripomienkové konanie a obchodníci nedostali šancu vopred sa k návrhu vyjadriť. Členovia SAMO pritom realizujú vlastné projekty na podporu slovenských dodávateľov, potravinárov, pričom za posledné sledované obdobie ich počet narástol o 12 percent. Vlani predali reťazce združené v SAMO slovenské potraviny v objeme 1,5 miliardy eur. Za to im ministerka pôdohospodárstva ešte v lete poďakovala.
    Nový odvod by znevýhodnil domácich obchodníkov. Podľa návrhu zákona sú totiž odvodovým obdobím tri po sebe idúce mesiace príslušného účtovného obdobia. Zahraničné reťazce však majú účtovný rok, ktorý nemusí kopírovať kalendárny. Niektoré by tak začali platiť až rok po slovenských obchodníkoch. V minulosti uplatňovalo podobné zdanenie estónske mesto Tallinn. Jednopercentná daň tam platila len rok. Zrušila ho tamojšia vláda, pričom definitívnu stopku dostal v roku 2015 od Bruselu. Mesto tak muselo firmám vybraté peniaze vrátiť aj s úrokmi. O rovnakú úpravu sa pokúsilo aj susedné Maďarsko a Poľsko. Tu zakročil Brusel. Viaceré reťazce sa teraz súdia s Maďarskom a za zrušenú daň žiadajú kompenzácie.

    Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) trvá na odvode pre reťazce. SNS pripúšťa, že zákon sa v parlamente upraví.
    Odvod bude slúžiť na to, aby sa peniaze, ktoré sa vyberú, opäť dostali poľnohospodárom a potravinárom.
    Gabriela Matečná ministerka pôdohospodárstva