NEWSLETTER

http://www.podstudovatobchod.sk/

SAMO je členom

EuroCommerce logo RUZ logo
Tlačové správy

Obchodníci napadli odvod v Bruseli

Zdroj: PRAVDA Dátum: 24.01.2019  Autor: Zdenka Kollárová

Obchodníci podnikli kroky proti osobitnému odvodu z dielne SNS. Odvod má pomôcť domácemu poľnohospodárstvu, rizikom je však, že sa prejaví na zdražení potravín. Napriek tomu, že odvod je uzákonený od januára, jeho plateniu by sa pri rýchlej reakcii Bruselu mohli obchodníci vyhnúť. Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) ako člen EuroCommerce podala sťažnosť na Európsku komisiu kvôli diskriminačnej stránke zákona a kvôli poskytovaniu nepovolenej štátnej pomoci. „V sťažnosti rovnako žiadame komisiu o rozhodnutie o predbežnom opatrení, aby účinnosť zákona bola pozastavená, dokým Európska komisia nevydá konečné rozhodnutie,“ hovorí predseda SAMO Martin Krajčovič.
Reťazce nesúhlasia s tým, že musia platiť 2,5 percenta z čistého obratu. V pláne je aj druhá sťažnosť – a to na porušovanie pravidiel vnútorného trhu, ktoré vytvára diskriminačné bariéry. „Samotný zákon sa nevzťahuje na všetky obchodné reťazce a vytvára výhodnejšie postavenie pre tie, ktoré pod neho nespadajú,“ hovorí Krajčovič.
Okrem toho nový odvod nabieha postupne podľa začiatku finančného roka reťazcov, ktoré pod neho spadajú. Preto aj dosahy odvodu bude možné podľa Krajčoviča posúdiť len z dlhodobého hľadiska.
Reťazce zatiaľ o zdražení potravín nehovoria. „V tomto momente je predčasné zhodnotiť, aký celkový dopad bude mať tento odvod na naše podnikanie v krajine,“ povedala hovorkyňa reťazca Tesco Lucia Poláčeková. Reťazec je podľa nej presvedčený, že odvod je v rozpore nielen s právom únie, ale aj so slovenskou ústavou.
Proti odvodu je aj Kaufland. „Predpokladáme, že zavedenie osobitného odvodu môže ovplyvniť maloobchod ako taký: dodávateľov, reťazce, ale aj zákazníkov,“ povedala hovorkyňa reťazca Lucia Langová. Spoločnosť Kaufland bude podľa nej hľadať legálne možnosti, aby zavedenie mimoriadneho odvodu v čo najmenšej miere dopadlo na jeho zákazníkov. Aj preto začal s kampaňou „Zmrazenie cien“.
Odvod do svojich cien neplánuje premietnuť ani sieť Coop Jednota, potvrdil jej vrchný riaditeľ Branislav Lelák.
Prepúšťanie nie je na programe dňa „Osobitný odvod sa určite prejaví nielen na cenách potravín, ale aj iných výrobkov, ktoré sa predávajú v supermarketoch a hypermarketoch,“ hovorí však analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Obchodné reťazce nemajú kapacitu na také radikálne zvýšenie daňových nákladov, vysvetľuje, preto časť nákladov presunú na spotrebiteľov.
Zatváranie veľkých predajní a prepúšťanie zamestnancov pre náklady na odvod zatiaľ podľa Tomčiaka nehrozí. Obchodníkom sa u nás darí, tlačiť tak budú skôr na efektivitu pracovnej sily. „Môžeme očakávať ešte viac samoobslužných pultov a systémy, ktoré urýchľujú výdaj a platenie,“ hovorí analytik. Parametre osobitného odvodu sú totiž nastavené veľmi prísne. A to aj napriek tomu, že národniari legislatívu tesne pred schválením zjemnili. Stále sa dotkne väčšiny veľkých obchodníkov. Platiť by ho nemali len malé predajne, podnikové predajne či obchody v malých mestách a najmenej rozvinutých okresoch. Vypadnúť majú aj obchodné aliancie.
Vývoj z konca roka 2017 a začiatku vlaňajška by sa podľa analytičky Slovenského farmárskeho družstva Evy Sadovskej nemal zopakovať. Potraviny vtedy draželi medziročne o 4 až 7 percent. „V prvých mesiacoch roka 2019 teda očakávame cenový rast potravín na medziročnej báze, ale do úrovne troch percent,“ hovorí Sadovská. To, ako osobitný odvod zamáva cenami na pultoch, ukážu podľa nej už januárové dáta vývoja cien potravín.
Jeme z dovozu. Ako podporiť domácu výrobu?
„Slovenské ceny potravín ovplyvňuje aj (ne)pomer medzi dovezenými a domácimi potravinami na pultoch v našich obchodoch,“ upozorňuje Sadovská. Práve podporou domácim výrobkom argumentovali aj predkladatelia zákona.
Na pultoch by ich chceli mať rovnako ako v Rakúsku – teda okolo 80 percent. Vyzbierané peniaze tak majú poputovať do sektoru poľnohospodárstva. Na odvode sa má podľa prepočtov SNS vybrať okolo sto miliónov eur. Vzniknúť by mal takzvaný marketingový fond podľa vzoru rakúskeho Agragmarktu, cez ktorý by vláda podporovala slovenských farmárov. Na rakúsky fond sa však obchodníci neskladajú.
Sľubovať si však od toho prudký nárast podielu slovenských potravín na pultoch sa podľa Tomčiaka zatiaľ nedá. „A ak sa prostriedky z odvodu nepoužijú efektívne, tak hrozí, že bude opatrenie úplne zbytočné,“ hovorí. Slovenským potravinárskym firmám by viac prospela marketingová podpora a podpora zavádzania automatizácie, dodáva analytik. Práve to by im výrazne znížilo náklady.
V hre o ceny zaváži aj prípadné schválenie novely zákona o cenách z dielne koaličného Mostu–Híd. Rokovať by o ňom mali poslanci v druhom čítaní už na najbližšej schôdzi parlamentu.
Platiť by mala od marca tohto roka. Novela mala zaviesť takzvané primerané ceny a tiež marže obchodníkov. Dozerať na dodržiavanie nových pravidiel by mal rezort pôdohospodárstva.
O cenách rozhodne leto Vývoj cien potravín je však vo všeobecnosti významne ovplyvňovaný vývojom cien na svetových trhoch. Tie podľa Tomčiaka v posledných mesiacoch stagnujú či mierne klesajú. Nič však nie je isté. „Ak sa zopakuje veľmi suché leto, tak sa môžeme v druhej polovici roka dočkať výrazného zvýšenie veľkoobchodných a maloobchodných cien,“ hovorí analytik.
Tlačiť na zdražovanie však budú aj samotní výrobcovia. Tých potrápi už v máji ďalšie zvýšenie príplatkov za prácu v noci či niektorý z víkendových dní. „Napríklad chov hospodárskych zvierat, ale aj produkcia pekárenských výrobkov sa nedá realizovať výlučne počas klasickej pracovnej doby – cez deň,“ hovorí Sadovská. A ak nechcú prvovýrobcovia siahnuť na platy svojich ľudí, zákonite musia tlačiť na ceny. Zdražovanie už ohlásili mlynári. Čakať sa tak dá ďalší tlak na ceny aj od pekárov.

V sťažnosti rovnako žiadame komisiu o rozhodnutie o predbežnom opatrení, aby účinnosť zákona bola pozastavená, dokým Európska komisia nevydá konečné rozhodnutie. Martin Krajčovič predseda SAMO