NEWSLETTER

http://www.podstudovatobchod.sk/

SAMO je členom

EuroCommerce logo RUZ logo
Tlačové správy

Odborári odmietli odvod pre obchodné reťazce

Zdroj: STV  Správy a komentáre 22:00 Dátum: 05.11.2018

moderátor:
Odborári nesúhlasia s návrhom na zavedenie osobitného odvodu pre určitý typ obchodných reťazcov vo výške 2 a pol percenta z čistého obratu, ktorý presadzujú poslanci za SNS. Obávajú sa totiž negatívneho dopadu na ceny potravín. Národniari na rokovaní tripartity prezentovali, že samotný odvod by nemal mať vplyv na zvyšovanie cien. Navyše sú pripravené nejaké zákonné mechanizmy, aby sa tak nestalo. Zamestnávatelia a obchodníci tvrdia, že ide o novú daň, ktorú zaplatia všetci. Takýmto spôsobom by sa podľa nich nemali riešiť podmienky spolupráce medzi dodávateľmi a odberateľmi. Napriek výhradám sociálnych partnerov, predkladateľ ani ministerstvo pôdohospodárstva o stiahnutí zákona neuvažuje.
Pavol Konštiak, prvý viceprezident Zväzu obchodu SR:
Slovenské reťazce dosahujú zisk na úrovni jedného percenta z obratu. Odkiaľ majú zobrať 2 a pol percenta na zaplatenie tejto dane? Tú daň zaplatí spotrebiteľ vo zvýšenej cene.
Monika Uhlerová, viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR:
Z pohľadu odborov sa obávame toho, že sa práve tento osobitý odvod premietne do cien potravín.
Radovan Baláž, člen Výboru NR SR pre financie, predkladateľ zákona (SNS):
Zaručiť to samozrejme nevieme, nakoľko trh určuje ceny, nie zákon.
Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (SNS):
Dúfam, že zákon prijmeme možnože s nejakými pripomienkami, úpravami tak, aby nebol kontroverzný, aby nebol diskriminačný.
moderátor:
Viac o osobitnom odvode pre obchodné reťazce budeme diskutovať s Milanom Lapšanským, generálnym riaditeľom sekcie potravín a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Dobrý večer.
Milan Lapšanský, generálny riaditeľ Sekcie potravín a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka:
Príjemný dobrý večer.
moderátor:
No a vítam aj Martina Krajčoviča, predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu. Pekný večer.
Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu:
Pekný večer, dobrý deň.
moderátor:
Pán Lapšanský, začnem vami. V jednom rozhovore ste označili obchodné reťazce za doslova citujem – nenažraté – vďaka vysokým maržám. Je to daň za to, že prakticky 5 veľkých reťazcov ovláda trh s potravinami na Slovensku?
Milan Lapšanský:
Presne tak, pán redaktor. Konkurencia na Slovensku nie je dostatočne silná na to, aby spôsobila, že skutočne sa reťazce o zákazníka pobijú. Ja by som otvorene povedal, že ani si ho nevážia, pretože cenová úroveň, ktorá na Slovensku je nastavená, spôsobila, že zákazníci platia neúmerne vysoké ceny za potraviny. My sme to dokladovali a dokumentovali v minulosti. Ak dovolíte, ja by som si dovolil takúto krátku ukážku. To je ten náš slovenský 50-gramový rožok. Všetci to poznáme, za 0,35 centov vlastne nakupuje obchodník od pekára alebo farmára. Tento rožok ho predáva za 0,7 centa. To znamená obchodná prirážka, to znamená to, čo reálne navýši tú pôvodnú kúpnu cenu, je až 66%. Máme ďalšie príklady. Poznáte to, hydinové párky, 130-percentná obchodná prirážka, vajíčka 85-percentná prirážka, pivo 96 a mám tu aj vlastne veľmi známy olej 73%. To sú obchodné prirážky, ktoré by v poctivom obchode nemali byť aplikované.
moderátor:
To sú pán Lapšanský vybraté jednotlivé produkty, kde je tá marža možno vysoká, ale v podstate v priemere tá marža tých obchodných reťazcov je vraj podľa Finstatu niekde okolo 19%.
Milan Lapšanský:
Tu si zamieňame pojmy. Jeden termín hovorí o obchodnej prirážke. To prezentujeme my. To znamená to, o čo si obchodník navýši nákupnú cenu, ktorú dostal od spracovateľa potraviny alebo od dodávateľa, áno, o tomto rozprávame my. Druhý terminus technicus je hrubá marža. To je vlastne tá informácia, ktorú spomína Finstat a potom tie informácie o takzvanom zisku, ktoré reťazce majú. Tu podotýkam, že ukazujú len to, čo chcú nám ukázať. Čiže pri nejakých hlbších analýzach by každý dobrý analytik zistil, kde tie reálne peniaze, tie reálne zisky schované sú.
moderátor:
V podstate im to je ale účtovná legislatíva slovenská dovoľuje. Pán Krajčovič, otázka na vás. Vy ako šéf Slovenskej aliancie moderného obchodu ste zásadne proti tomuto odvodu. Aké sú vaše hlavné argumenty?
Martin Krajčovič:
Ja sa skúsim držať viacej faktov, pretože pán Lapšanský určite neprezentoval fakty. A poviem to na pár číslach, ktoré budú veľmi zrozumiteľné aj pre diváka. Dnes na Slovensku je zo 40 maloobchodných reťazcov 8 v strate z rôznych dôvodov. Po zavedení tohto odvodu sa automaticky 36 obchodných reťazcov zo 40 dostane do straty. Čiže nesedí absolútne argumentácia pána Lapšanského, vrátane samozrejme aj slovenských a to sú všetky napríklad aj COOP Jednoty. Dokonca z tých štyroch, ktoré sa ukazuje, že by nemuseli skončiť, tak podľa zistení, tak dve z nich by pravdepodobne skončili, pretože majú zvýšený zisk len o predaj z majetku, ktorý je, mimoriadne sa týka jedného roka. My poukazujeme na to, čo to môže priniesť. Veľmi reálne sa snažíme, veľmi úprimne diskutovať so všetkými, ktorí sú ochotní diskutovať. Aj predkladáme tieto dopady. Na to, že keď, keď sú fakty, že až 38 zo 40 môže skončiť v strate, po zavedení tohto odvodu a nepredpokladám, že niekto chce z nich skrachovať, tak musí prijať opatrenia. A tieto opatrenia majú veľmi obmedzené obchodníci. A to môžme povedať, že 4 veci, ktoré sa môžu stať. Prvá vec je, že môžu zvýšiť ceny. Konieckoncov naši partneri zo Zväzu obchodu už to aj avizovali, dokonca to avizovali aj niektoré podnikové predajne. Myslím, že Tauris mal dneska vyhlásenie, kde povedal, že to bude mať vplyv na ceny v ich podnikových predajniach. Druhá vec, ktorá je, čo je veľmi podstatné pre nás, pretože si vážime našich zamestnancov, ale môže to mať vplyv samozrejme aj na benefity a mzdy zamestnancov, preto sme v tomto aj na jednej lodi s Konfederáciou odborových zväzov, ktorá rovnako tieto riziká zvýšenia cien a zníženia, respektíve obmedzenia benefitov a miest pre zamestnancov vnímajú veľmi citlivo. Tretia vec, ktorá tu je, sú investície. Reťazce investovali miliardy eurR na Slovensku, či slovenské alebo zahraničné, bez akejkoľvek štátnej podpory.
moderátor:
Áno, tá priemerná zadlženosť je okolo 60%.
Martin Krajčovič:
Áno, čiže tie investície značné a samozrejme to pocíti zákazník v službách, pretože tieto investície reťazce si nebudú môcť dovoliť v takej miere po zavedení takéhoto odvodu, lebo to proste nebude mať, nebude mať proste žiadnu logiku, ale ešte, ak dovolíte jeden argument, ktorý práve povedali slovenské reťazce, ktoré naozaj niektoré a musím sa ich zastať teraz aj v rámci Zväzu obchodu, ktoré sú. Pôsobia častokrát v odľahlých častiach Slovenska, kde naozaj prevádzkovať v takej dedine predajňu je charita. Dnes je už veľmi na vážkach či ten obchod je rentabilný, po zavedení takéhoto odvodu a sami to aj avizovali, môže hroziť v týchto regiónoch odľahlých, kde tí ľudia sú odkázaní na tú dedinskú alebo predajňu v malom meste, môže prísť až k zatváraniu.
moderátor:
Áno, to boli také tie najhlavnejšie argumenty aliancie moderného obchodu. Pán Lapšanský, počuli ste ich, všetci kritici hovoria najmä teda o tom, že sa to pretaví alebo premietne do cien potravín. Vy ste v jednom rozhovore povedali, že teda sa zaručuje, že tie ceny potravín sa nezvýšia, naopak predkladateľ návrhu zákona pán Radovan Baláž z SNS povedal, že to nevie teda zaručiť. Tak ako to je? Viete to zaručiť? Neviete to zaručiť alebo aký mechanizmus na to máte, ak teda je nejaký?
Milan Lapšanský:
Pán redaktor, ja som sa musel usmiať pokiaľ kolega rozprával, pretože ja hovorím o tom, že na Slovensku majú obchodné reťazce podnikateľský raj a z tohto raja samozrejme nechcú odísť. To, čo som definoval na začiatku a to je výška pridanej, teda obchodnej prirážky v tých značných výškach desiatky niektorých prípadoch až stovky percent sa netýka len tých produktov, ktoré som ukazoval, ale mnohých ďalších. Prakticky všetkých. To, že agresívnymi účtovnými operáciami sa optimalizuje zisk, to je fakt. A to, že reťazce nechcú prísť o tento lukratívny biznis, to je tiež fakt. Hovoríme, že zákazníka si nevážia, pretože ak by bol zákazník na prvom mieste ich pozornosti, tak by tie ceny už boli dávno dole, pretože dodávatelia každým rokom znižujú nákupné ceny, ktoré ponúkajú obchodným partnerom, odberateľom, sieťam a tí každý rok navyšujú obchodné prirážky o ďalšie a ďalšie percentá. Za prvý polrok tohto roku bezdôvodne siete zvýšili obchodné prirážky o 5,4% a potravinová inflácia bola 5,4%. To znamená, my všetci z našich úspor, z našich príjmov platíme o 5,4% viac a nemusíme. Naopak, tu treba postaviť otázku, či obchodné reťazce nemajú nad nadštandardné obchodné prirážky a nie je čas hovoriť o tom, že by sa ceny mali znižovať, pretože v rámci Európskeho spoločenstva sme jedinou krajinou s tak obrovským nárastom ceny potravín.
moderátor:
Pán Krajčovič, myslíte si, že sú u nás vysoké ceny potravín a že je tam priestor na to, aby teda ten odvod tie ceny nezvýšil?
Martin Krajčovič:
Samozrejme, sú to opäť polopravdy, pretože v rámci Eurozóny na Slovensku sú najnižšie ceny potravín. Nevieme úplne konkurovať niektorým krajinám, ktoré euro neprijali. Ten fakt treba si uvedomiť, že aj 70% percent obyvateľstva, žije 50 kilometrov od hraníc, čiže je tu riziko nákupnej turistiky po zavedení takéhoto odvodu, ktorý je ešte jeden z argumentov. Tu sú reťazce, ktorým sa tak strašne páčilo na Slovensku, že boli nútení odísť zo Slovenska, pretože neboli v zisku a museli odísť a tieto značky už na Slovensku neuvidíte. Čiže až taký Klondike na Slovensku to nie je. Ale ja sa spýtam možno pána Lapšanského, že narástli ceny energií alebo nenarástli? Zvýšili sa príplatky? Zvýšila sa minimálna mzda? To sú všetko veci, ktoré sa do cenotvorby pretavujú. Včera som pozeral víkendové relácie. Bolo ohlásené znova od 1. januára idú hore ceny energií. Veď to bude mať vplyv na prvovýrobu, na spracovanie, na obchod. Lebo proste my tie obchody potrebujeme vykúriť, my ten tovar musíme tam nejak doniesť. Čiže ceny energií, rovnako ceny benzínu a nafty, proste to všetko stúpa. To je tam. Proste nedá sa akože stále znižovať ceny, keď náklady nám štát neustále zvyšuje objektívne aj subjektívne. Nehovorím, že to sú nie sú objektívne zvyšovania, či už sú to príplatky zamestnancov alebo rôzne iné veci, ktoré štát spravil. Nechcem o tom diskutovať, ale je to fakt, že tieto zvýšenia tu boli a čakajú nás ďalšie. Lebo príplatky ešte zamestnancov sú rozetapované. Budúci rok budú znova navýšené príplatky za prácu cez víkend alebo sviatky. Čiže plus ceny energií idú znova hore, plus takýto podvod, plus ešte cestovné poukazy pre zamestnancov. To všetko má na zamestnávateľov výrazný vplyv a len Slovenská aliancia moderného obchodu, jej členovia, zamestnáva viac ako 30-tisíc ľudí.
moderátor:
Plus máme tam príplatky aj za prácu cez víkendy.
Martin Krajčovič:
Áno, samozrejme. To sú všetko veci, ktoré majú vplyv na cenotvorbu a majú vplyv na zvyšovanie nákladov.
moderátor:
Trošku vás preruším teraz. Ako vníma situáciu s navrhovaným odvodom pre reťazce Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, nám povie jej predseda Emil Macho. Pekný večer.
Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory:
Dobrý večer prajem. Ďakujem za pozvanie do diskusie.
moderátor:
Pán Macho, sú slovenskí poľnohospodári a potravinári obeťou obchodných reťazcov? Sú tlačení do nevýhodných kontraktov?
Emil Macho:
Tak ja som presvedčený o tom, že aj po tomto návrhu sa rozpútava celospoločenská diskusia o tomto fenoméne a o tomto fenoméne nepochybuje nikto ani na Slovensku a nepochybuje o tom už nikto ani v rámci Európskej únie. Jeden dôležitý fakt. Minulý týždeň začal dialóg na úrovni Európy a diskutujeme o tom aj so svojimi partnermi a hovoríme, že jednoducho táto situácia je neudržateľná a tento fakt potvrdil aj ten Európsky parlament. Čiže toto je pre nás téma, ktorá jednoznačná v rámci v rámci Európskej únie. To znamená, agropotravinárska vertikála, použijem ľudový výraz je skrivená, o tom už dneska nikto nepochybuje. Kto najviac čerpá z tejto agropotravinárskej vertikály a v slovenskom prípade sú to hlavne zahraničné obchodné reťazce.
moderátor:
Dnes vás podporila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, ktorá tvrdí, že trh s potravinami nie je férový. Teda je to tak ako ste pred chvíľou hovorili.
Emil Macho:
Pán redaktor, ja možno by som trošku doplnil, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je v Yväze asociácie zamestnávateľských zväzov a nepodporila nám len táto asociácia, ale podporili všetci sociálni partneri. Lebo dnes na hospodárskej rade sme sa všetci spoločne zhodli na tom, že tá situácia je neúnosná a treba ju riešiť. To znamená, my tú situáciu máme jasne identifikovanú. Nezhodujeme sa akurát možno v niektorých nástrojoch, akými by sme to chceli dosiahnuť. Ale ak dovolíte, ja možno by som chcel zareagovať aj na kolegu zo SAMA a keď to jeho vyjadrenie dneska sledujú slovenskí potravinári, tak musia od nemého úžasu až otvárať ústa, lebo začíname mať pocit, že tu vlastne nemáme žiaden problém na Slovensku. Ten problém tu existuje, treba ho jasne identifikovať. Máme tu 40-percentnú potravinovú sebestačnosť. Zahraničné obchodné reťazce je obrovský problém na Slovensku, ktorý treba riešiť a my sme veľmi radi, že tak kontroverzným návrhom sa táto celospoločenská odborná diskusia rozpútala na Slovensku.
moderátor:
Bude odvod istou satisfakciou pre vás? A kde by ste vedeli použiť tieto peniaze a či budete mať na ne aj reálny dosah?
Emil Macho:
O satisfakcii nemôže byť reč. Pre nás obrovskou satisfakciou bude to, ak tento trend, ktorý momentálne na Slovensku máme a to je znižovanie potravinovej sebestačnosti, negatívne zahraničné obchodné saldo, ktoré tu máme, kde jednoducho pre nás obrovskou satisfakciou bude obracanie tohto stavu a smerovanie do stavu, aby sme sa v krátkej dobe prešplhali cez hranicu 50, 60, 70% potravinovej sebestačnosti a hlavne podielu domácich výrobkov na pultoch obchodných reťazcov. A ja aj z tohto miesta chcem vyzvať alianciu moderného obchodu, aby aj oni prispeli k tomuto a stále nezavádzali spotrebiteľov a slovenských občanov a povedali, že jednoducho musia niesť aj oni soločenskú zodpovednosť za to, v akom stave máme agropotravinársku vertikálu na Slovensku.
moderátor:
Ďakujem Emilovi Machovi, predsedovi Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory za jeho názor. Odzneli tu teda silné slová, pán Krajčovič, chcete na ne reagovať?
Martin Krajčovič:
Môžem v skratke. Áno, dneska nastala zhoda sociálnych partnerov a veľmi vzácna, ktorú si my veľmi vážime, že aj odbory, aj zamestnávatelia, aj obchodné reťazce našli zhodu v tom, že je zapotreby, aby sa zvyšoval podiel slovenských výrobkov na pultoch, ale zároveň všetci povedali, aby sa v legislatívnom procese v prípade odvodu nepokračovalo, pretože to nerieši. Proste tento odvod bude mať naozaj, môže mať akurát tak negatívny dopad na slovenských spotrebiteľov alebo zamestnancov obchodu, čo aj veľmi jasne prezentovala Konfederácia odborových zväzov, za čím my si plne stojíme, aj v tomto názore podporujeme, pretože majú pravdu. Čiže áno, nastala zhoda, ale teda nie v prijatí odvodu, ale nastala zhoda v tom, aby sa o odvode nepokračovalo, to je jedna z vecí. My samozrejme ako obchodné reťazce vítame akúkoľvek iniciatívu. Aj sme sa zapojili a pán Lapšanský to môže dosvedčiť, že sme naozaj veľmi poctivo diskutovali o tom ako podporiť slovenských dodávateľov a vyústilo to aj v júni na konferencii, kde pani ministerka Matečná sa myslím, že úprimne poďakovala všetkým zúčastneným. Čiže nielen dodávateľom, ale aj obchodným reťazcom, že naozaj veľmi zodpovedne k tomu pristúpili a signifikantne prišiel nárast aj zastúpenie slovenských dodávateľov v rámci reťazcov. O 12% sa zvýšil počet slovenských dodávateľov medziročne. Čiže za rok je to akože naozaj kus roboty, ktorý sme spolu prešli, preto sme s nepochopením pozerali, že o 2 týždne sa ohlásil osobitný odvod, pretože nespolupracujeme a pričom 2 týždne predtým nám pani ministerka ďakovala. Nerozumeli sme tomu a opakujem, že Slovenská aliancia moderného obchodu podporí každý konštruktívny návrh. Dokonca aj my sme prišli aj s nápadmi proste, ako proste poďme do odvetvových združení, napríklad odbytových rôznych združení.
moderátor:
Tak dáme priestor pánovi Lapšanskému. Pán Lapšanský, ešte keď sa vrátime k tomu samotnému návrhu, hovorí sa teda, že by to mali byť minimálne reťazce, ktoré sú dajme tomu v dvoch okresoch, teda môžu to byť aj 2 predajne v dvoch rozličných okresoch. Musia mať sortiment minimálne 10% potravinársky a štvrťročný obrat cez 200-tisíc eur. Toto mi trošku pripomína niektorých slovenských podnikateľov, ktorí pôsobia nadregionálne, dajme tomu. Či to nie je aj tak trošku namierené proti nim, že to bude mať taký opačný efekt.
Milan Lapšanský:
Pán redaktor, návrh, ktorý je v parlamente, vlastne bol obsahom prvého čítania. Pokiaľ ste správne sledovali vyjadrenia predstaviteľov Slovenskej národnej strany, tak o úprave alebo jemných vylepšeniach tohto zákonu sa stále diskutuje. A samozrejme v nadväznosti na to, aké informácie dostávajú z trhu, ten zákon bude upravený. Ja si myslím, že bude mať všeobecne prijateľnú podobu. Na tomto mieste treba povedať, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky víta tento návrh Slovenskej národnej strany práve kvôli tomu, že to je možno reakcia na to agresívne správanie a nekorektný prístup k dodávateľom a hlavne k spotrebiteľom zo strany obchodných reťazcov, ktorí už prekročili všetky medze.
moderátor:
Myslíte si, že sú arogantné?
Milan Lapšanský:
5,4-percentné neodôvodnené zvýšenie cien je nekorektné. Nemá čo hľadať v slušnej spoločnosti, je neodôvodniteľné a my hovoríme, že vzhľadom na tie obchodné prirážky, ktoré vieme kedykoľvek zdokladovať, to sú desiatky až stovky percent. Kedysi stačilo 30-40%. Obchodníkom dneska 130 nestačí a plačú. Má mať za následok znižovanie cien, pretože všetky potraviny v nákupných cenách pre obchodné reťazce klesli, okrem troch položiek. Maslo, vajcia, bravčové mäso. A to čo sa chystá v budúcom roku, čo sme spomínali, to sa ešte neudialo. Chcete mi povedať, že pôjdeme o ďalšie percentá hore, pán Krajčovič? Neexistuje. Vy sa musíte seriózne postaviť k tomuto problému a musíte znižovať ceny. Nenosiť nám tu zo zahraničia potraviny, ktoré sú na hranici bezpečnosti, lebo my nechceme tu mať smetisko potravinové. My chceme, aby ľudia slušne žili, jedli kvalitné potraviny. Slovenskí dodávatelia a farmári ich vedia vypestovať. Stačí sa k tomu seriózne postaviť. Napriek tomu, že sme rozprávali o nejakých drobných posunoch vpred v prípade projektu Chcem dodávať, my iba stále diskutujeme. My sme ich vyzvali. Poďte rozprávať, ako to urobíme konkrétne, v praxi. Dodávateľ za dodávateľom. Máme aj dosť mäsiarov, dosť výrobcov ovocia a zeleniny. Všetkého je dosť. Stačí chcieť.
moderátor:
Čiže ste naklonený ešte rokovať o podobe toho návrhu, určite.
Milan Lapšanský:
Samozrejme racionálne k problému pristupujeme, pretože cieľ je, aby slovenskí spotrebitelia mali slovenské potraviny, kvalitné, bezpečné a za vynikajúce ceny. A tie vynikajúce ceny musí spraviť obchodník, pretože krvácajú nám farmári, krvácajú nám dodávatelia a výrobcovia potravín a obchod je vysmiaty.
moderátor:
Pán Lapšanský.
Milan Lapšanský:
Takto nemôže byť. Prerozdelenie obchodnej prirážky a marží musí byť spravodlivé.
moderátor:
Dáme priestor ešte aj odborárom. Proti 2 a polpercentnému odvodu pre obchodné reťazce je aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu. Na linke je predseda odborov Jozef Zadňan. Dobrý večer.
Jozef Zadňan, predseda OZ pracovníkov obchodu a cestovného ruchu:
Dobrý večer, prajem.
moderátor:
Pán Zadňan, aké sú vaše hlavné argumenty proti 2 a polpercentnému odvodu pre obchodné reťazce?
Jozef Zadňan:
Tak samozrejme, že negatívne vnímame zavedenie tejto legislatívy pre obchodné reťazce a teda pre vybranú skupinu obchodných reťazcov. Ja musím povedať, že tento osobitný odvod bude mať z nášho pohľadu citeľný dopad na rast cien potravín, čo do značnej miery potvrdzujú aj naši sociálni partneri, preto alebo inak sa to zrejme nedá, pokiaľ je to položka, ktorá vstupuje do nákladov, tak asi bude zahrnutá do predajnej ceny. V tomto kontexte treba vnímať aj potom ďalej dopad na sociálny dialóg, teda konkrétne na kolektívne vyjednávanie a konkrétne na nárast miezd v sektore obchodu ako takom. Veľmi dobre, že tento sektor je so mzdami niekde tretí od chvosta, takže máme obavy z toho, že sa nám bude veľmi ťažko dohadovať nárast miezd pre ďalšie obdobia. Taktiež naša obava vyplýva aj dovozu lacnejších a menej kvalitných potravín, ktoré teda už budú mať spomínaný vplyv aj na zdravie širokých skupín obyvateľstva. Hlavne teda obyvateľstva s nízkymi príjmami. Potvrdzujeme fakt, že ceny potravín na Slovensku, ich medziročný nárast o 5,4 ako bolo prezentované, bol jeden z najvyšších nárastov v rámci celej Európskej únie.
moderátor:
To bol Jozef Zadňan, predseda Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu. Ďakujeme, že ste sa pripojili do diskusie. Teda sú to najmä samozrejme teda zvyšovanie cien potravín. Odborári majú tieto obavy a rovnako obávajú sa zvýšiť alebo zvýšenia rastu miezd, ktoré teda nebudú napredovať. Ja by som možno ešte takú otázočku, že je tu obava, že sa peniaze stratia v systéme. Máte plán ako tieto peniaze prerozdeľovať?
Milan Lapšanský:
Samozrejme, myslíme na riešenie v prípade, že odvod bude zavedený a dostane sa do rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva. Ministerstvo pôdohospodárstva veľmi čestne a jasne povedalo na čo presne budú peniaze určené. Vytvorí sa rizikový fond. Tá legislatíva by mala byť v začiatku decembra už predložená. Rizikový fond, ktorý kryje nepoistiteľné rizika vo vzťahu k farmárom. To je veľmi zásadná vec, v prípade veľkých povodní alebo sucha, v prípade nadmerných nevyčísliteľných škôd. Práve toto zachráni existenciu našich farmárov a našu potravinovú sebestačnosť.
moderátor:
Možno ešte na záver otázka. Aká je realita tohto zákona v praxi, pretože vieme, že v Maďarsku a v Poľsku podobné zákony teda neprešli a riešili ich Európska komisia.
Milan Lapšanský:
V Estónsku.
moderátor:
A myslím si, že aj v Estónsku. Myslíte si teda, že je reálny tento návrh v rámci európskeho práva?
Milan Lapšanský:
Jednoznačne, pokiaľ mám správne informácie, zákon bol pripravený veľmi pozorne práve v nadväznosti na európsku legislatívu. Práve z toho dôvodu, aby v budúcnosti nevznikol problém s tým či zákon je v súlade alebo nie je v súlade s európskou legislatívou, preto v podobe akú dneska máme a akú budeme vidieť zajtra možno. Môžeme povedať, že môžme si byť istí, že bude v súlade s európskou legislatívou a nedopadneme tak, ako naši kolegovia z Maďarska alebo Poľska, ktorý dobrú vec nedotiahli presne dokonca.
moderátor:
Pán Krajčovič, ešte vy záverečné slová. Stručne poprosím.
Martin Krajčovič:
Áno. Jednoznačne podľa nás rozpor s európskym právom tam je a žiaľ je veľmi veľké riziko, že Slovenská republika dopadne rovnako ako Poľsko, Maďarsko alebo hlavné mesto Estónska, Tallin, kde dokonca Európska komisia nariadila nielen vrátiť tieto veci, ale ešte s úrokmi. Čiže nie je to podľa mňa štandardné. Zopakujem iba ten ekonomický fakt. 38 zo 40 maloobchodných reťazcov bude v strate. Bude mať na výber len z tých troch možností, ktoré…
Milan Lapšanský:
V žiadnom v prípade nesúhlasím.
Martin Krajčovič:
Ešte raz, len z tých možnosti, ktoré proste sú tu.
Milan Lapšanský:
Prepáčte.
Martin Krajčovič:
Či sú to ceny, či sú to investície, či sú to zamestnanci. Proste aj ich benefity. Žiaľ, proste a nejakým spôsobom neriešia žiaľ podporu poľnohospodárov. My by sme veľmi radi pomohli a ponúkame pomocnú ruku.
moderátor:
Páni, je to horúca debata, o ktorej sa ešte určite budeme rozprávať. Zákon prešiel do druhého čítania. Uvidíme, čo bude na nasledujúcej parlamentnej schôdzi. Ja ďakujem za diskusiu pánovi Milanovi Lapšanského, generálnemu riaditeľovi sekcie potravín a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Milan Lapšanský:
Ďakujem veľmi pekne za pozvanie.
moderátor:
A pánovi Martinovi Krajčovičovi, šéfovi Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Martin Krajčovič:
Ďakujem pekne, dobrú noc.