NEWSLETTER

    http://www.podstudovatobchod.sk/

    SAMO je členom

    EuroCommerce logo RUZ logo
    Tlačové správy

    Prečo je v obchodoch málo slovenských potravín

    Zdroj: aktuality.sk, Dátum: 14.3.2017, Autor: I. Sladkovská

    Fazuľa z Etiópie, zemiaky z Poľska, zelenina zo Španielska. Prečo potraviny, ktoré sa u nás dajú pestovať, vo veľkom dovážame?

    Mnohé potraviny u nás jednoducho vyrobíme drahšie než za hranicami a existujú dve zásadné riešenia problému, vyplýva z odpovedí oslovených odborníkov.

    Buď budeme jedlo produkovať lacnejšie ako zahraničná konkurencia, napríklad zvýšením dotácií pre poľnohospodárov, alebo ľudia na Slovensku vo väčšom počte urobia kľúčové rozhodnutie – budú ochotní platiť za domáce výrobky viac než za tie zahraničné.

    Sú drahé a je ich málo

    Prečo Rakúšania, Poliaci či Maďari jedia viac domácich potravín ako my?

    „Najčastejšie narážame na logistické a kapacitné problémy, nepravidelnosť dodávok a v neposlednom rade je príčinou nezaradenia výrobku do predaja aj dôvod, že v iných krajinách je poľnohospodárstvo viac subvencované zo štátu. Z tohto dôvodu majú slovenskí dodávatelia často vyššiu cenu ako zahraniční,“ odpovedá hovorca Kauflandu Martin Gärtner.

    „Napríklad by sme radi zaradili do ponuky slovenské zemiaky. Počas sezóny ich mávame, ale len ako doplnkový sortiment. Hľadáme dodávateľa, ktorý by nám vedel dať takú kvalitu, ktorú by sme mohli hrdo predávať pod našou vlastnou značkou,“ tvrdí hovorca spoločnosti Metro Martin Jaroš.

    A tak je na pultoch slovenských obchodov len okolo 40 percent našich výrobkov.

    Žiadaná exotika

    Čiastočne na situáciu vplývajú aj zvýšené nároky zákazníkov. Tí si radšej kúpia čerstvé paradajky – neraz z dovozu – než tradičnú kvasenú kapustu.

    „Zahraničné špeciality sú kategória, ktorú si jednoducho nemôžeme dovoliť nemať. Máme preto síce veľa domácich výrobkov, ale nemôžeme napríklad množstvu pizzerií povedať, že im nedovezieme z talianska konzervy drvených paradajok, ktoré od nás požadujú. Alebo parmezán. Alebo prosciutto,“ vysvetľuje hovorca Metra.

    „Nedostatkovým tovarom zo slovenskej produkcie sú hlavne sezónne produkty, napríklad paprika, paradajky, listová zelenina, ale tiež vajíčka,“ uvádza spoločnosť Terno.

    Žiadny slovenský výrobca nevyrobí japonský stejk Kobe a nevypestuje rajčiny na svahoch sopky Etna

    „Sú špecifické potraviny, napríklad ako zelenina a ovocie, ktoré nakupujeme počas roka od rôznych dodávateľov, keďže v závislosti od ročných období sa mení ich schopnosť dodať požadované množstvo v požadovanej kvalite,“ pridáva sa manažér komunikácie Tesco Martin Krajčovič.

    Špecifickou kategóriou je pivo. Ako si nedávno všimol portál oPive.sk, na Slovensko sa ročne dovezie 1626- tisíc hektolitrov piva. V prepočte na hlavu 30 litrov.

    Takéto produkty však nie sú hlavným problémom nízkeho zastúpenia slovenských potravín. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík na februárovej tlačovej konferencii poukázal na to, že až 60 percent dovezených potravín si vieme sami vyrobiť.

    Straty, s akými poľnohospodári produkovali niektoré komodity:

    strata na 1 kg hydiny podľa údajov z roku 2012
    15 centov

    strata na produkciu 1 kg bravčového v roku 2015
    16 centov

    strata na 1 liter mileka v roku 2016
    10 centov

    Dotácie so spornými následkami

    Obísť nemožno ani dotácie na pestovanie plodín, ktoré sa nevyužívajú v potravinárstve.

    Napríklad rastlina láskavec, teda amarant sa predáva v obchodoch so zdravou výživou ako superpotravina. U nás z neho vyrábame bioplyn.

    Podobne sa využíva aj repka.

    Tieto plodiny zabrali plochu, ktorá sa predtým využívala na pestovanie zemiakov, strukovín či kapusty.

    Prvé kroky k zmene

    Ministerstvo pôdohospodárstva reaguje snahou farmárom pomôcť. V spolupráci s reťazscami predstavilo plán odberu farmárskych výrobkov. Dodávatelia pritom nemusia vyrobiť kvantá potravín pre všetky predajne. Stačí, aby boli dostupné vo svojom regióne. Rezort pôdohospodárstva už začal s výberom dodávateľov.

    „V prvom kroku to bude maximálne stovka z tých, ktorí sú najlepšie pripravení a spĺňajú základné podmienky obchodu, ako balenie, popisové etikety, EAN kód a vedia zabezpečiť logistiku. Výrobca bude musieť vedieť svoj tovar zabaliť, označiť a doviezť,“ informoval Michal Feik z odboru komunikácie agrorezortu.

    S ministerstvom sa nedávno dohodol aj reťazec Lidl, ktorý chce zaradiť do sortimentu viac slovenských výrobkov. Doteraz ich mal v sortimente iba 17 percent, teda zo všetkých najmenej.

    Tu však nastáva ďalší problém. Niektorí producenti nevedia svoj tovar ani príslušne zabaliť a veľakrát zlyháva aj logistika. Niektorí dodávatelia preto už dnes využívajú možnosť dopravy zo strany reťazca. Musia im však platiť takzvaný logistický bonus, čo nepriaznivo pôsobí na maržu výrobcu.

    Aj reťazce vykročili

    Niečo však dokáže vyriešiť aj samotný trh. Slovenské výrobky sa stali imidžovými.

    „Približne polovicu našich tržieb z potravín tvoria slovenské výrobky. Okrem priestoru, ktorý ponúkame v obchodoch Tesco na Slovensku, ponúkame slovenským výrobcom aj možnosť v rámci spoločnosti Tesco sa presadiť na iných trhoch a tým im pomáhame rásť,“ uvádza manažér komunikácie Tesco Martin Krajčovič.

    Ako príklad uvádza mliekareň Tami, ktorá pre Tesco vyrába privátnu značku mlieka. Z malej lokálnej mliekarne sa takto stal regionálny hráč, ktorého výrobky nájdeme aj v zahraničí.