Viac slovenských potravín?

Zdroj: PRAVDA  Dátum: 14.09.2018 Autor: Zdenka Kollárová

Nový marketingový fond má podľa vzoru Rakúska oprášiť zašlú slávu výrobkov spod Tatier Na Slovensku máme mnoho kvalitných výrobkov od klobás až po syry či jogurty. Nájsť ich bežne na pultoch však býva často sizyfovská úloha.
Veď komu sa chce behať od obchodu k obchodu či pri nákupe chodiť do špeciálnych predajní. Problémom tiež je, že ak sa aj nájde lokálny výrobca, často nedokáže pokryť dopyt obchodníka. Prípadne je problém presadiť sa v zahraničnej konkurencii.
Zmeniť to má nový marketingový fond z dielne ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej. Samozrejme, len za predpokladu, že nepôjde o jalový návrh, podobný neslávne známemu odbytovému fondu z dielne jej predchodcu Ľubomíra Jahnátka.

Matečná sa pri fonde, rovnako ako dakedy jej predchodca, inšpirovala u rakúskych susedov. Marketingová podpora rakúskych potravín funguje od roku 1993, keď tam bol fond vytvorený zákonom o Agrarmarkt Austria. Rakúsky fond tamojšie potraviny výrazne potiahol. Domáce potraviny tam tvoria minimálne štyri pätiny výrobkov ponúkaných v obchodoch. Na Slovensku ich nie je ani polovica. Treba však priznať, že na rozdiel od Rakúska nám chýbajú producenti s výrobou v dostatočných objemoch. Nový fond chce ministerstvo pôdohospodárstva zriadiť cez zákon o marketingovom fonde. Podľa informácií Pravdy by fond mal byť financovaný z rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva. Vzniknúť by však mal aj takzvaný osobitný odvod pre maloobchodné reťazce predávajúce potraviny. Práve nový odvod by mal pokryť fungovanie fondu. Z rezortu pôdohospodárstva sa nateraz dostala von predbežná informácia o vzniku fondu.
Z nej nie je celkom jasné, ako by mal fond fungovať. Matečnej rezort len vágne definuje ciele fondu od podpory odbytu cez vzdelávanie spotrebiteľov až po podporu kultúry a tradícií. O odvode pre reťazce hovoril ešte na jar aj predseda koaličnej strany SNS, pod ktorú rezort pôdohospodárstva patrí, Andrej Danko.
Mali by ho platiť reťazce zo svojich tržieb. Jeho výška nie je známa. „Predmetný návrh je v štádiu prípravy, nevieme poskytnúť detaily,“ odpovedala na otázky Pravdy hovorkyňa národniarov Zuzana Škopcová. Osobitné odvody zo zisku platia banky, poisťovne, mobilní operátori a energetické spoločnosti.
V Rakúsku je fond financovaný povinnými príspevkami od farmárov, spracovateľov, poplatkami od užívateľov licencií. Dopĺňaný je na vybrané marketingové opatrenia podporou z eurofondov. Výška poplatkov je presne stanovená podľa druhu výrobku či na jednotky plochy. Napríklad za tonu surového kravského mlieka sa platí príspevok 5,50 eura či 1,50 eura za 100 litrov vína. Obchodníci však doň neprispievajú.
Konkrétnu marketingovú podporu však musí Viedni pred uskutočnením schváliť ešte Brusel. Každá krajina totiž musí štátnu pomoc v akejkoľvek oblasti oznamovať únii. Tá následne posúdi, či je návrh v súlade s pravidlami o voľnom pohybe tovarov a štátnej pomoci. Otázne tak zostáva, či by návrh ministerstva bruselským sitom prešiel.
Myšlienka marketingového fondu nie je nová. O podpore slovenských potravín hovoril svojho času ešte bývalý minister pôdohospodárstva.
Pri svojom nástupe si totiž Jahnátek zadal ambiciózny cieľ, aby slovenské potraviny tvorili 80–percentný podiel výrobkov na pultoch predajní. Na ich podporu mal za jeho velenia vzniknúť takzvaný odbytový fond.
Skladať sa doň mali samotní farmári a výrobcovia potravín, a to priemerne 0,06 percenta zo svojich tržieb.
Podnik s obratom milión eur by prispieval do fondu 600 eurami ročne. Podľa Jahnátkových výpočtov mal fond rozdeľovať sumu tri milióny eur. Peniaze na propagáciu mali získať firmy, ktoré by spĺňali definíciu slovenského výrobku, ktorú Jahnátek zaviedol.
A to znamenalo obsahovať viac ako 75 percent domácich surovín. Proti fondu sa nakoniec postavili aj samotní farmári, ktorí jeho vznik iniciovali.
Argumentovali hlavne možným zdražovaním svojich výrobkov pre nový odvod do štátneho fondu. Ministerstvo síce nakoniec zvažovalo aj spolufinancovanie, no nakoniec bol ostro kritizovaný návrh zákona o odbytovom fonde stiahnutý.
Potravinárom sa myšlienka nového fondu pozdáva. „Vítame fakt, že fond má byť financovaný zo štátneho rozpočtu,“ povedala riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová.
Rozdeľovanie prostriedkov sa bude riadiť sedemročnou stratégiou využívania fondu. Potravinári navrhujú, aby obsahovala kľúčové komodity s koeficientmi ich podpory. Od fondu si sľubujú vyššiu podporu pre slovenské výrobky.
Tých je podľa tohtoročného prieskumu, ktorý na objednávku komory realizovala agentúra GfK, v maloobchode 37,2 percenta. Oproti minulému roku ide podľa Venhartovej o mierne zlepšenie.
Nový fond by privítali aj farmári. „Každý jeden nástroj slúžiaci na zlepšenie propagácie a marketingu a slúžiaci zároveň aj na zvýšenie podielu slovenských potravín v obchodoch, je pre domáci agropotravinársky sektor na prínos,“ povedala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Komora podľa nej oceňuje aj možnosť cez fond vzdelávať spotrebiteľov o prínosoch domácej produkcie.
„Obchodné reťazce samy už dlhodobo iniciatívne vyvíjajú rôzne programy, aby mohli domáci výrobcovia, aj malí a strední, jednoduchšie dodávať tovar na ich pulty, s cieľom mať ešte viac slovenských výrobkov vo svojej ponuke,“ hovorí predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Katarína Fašiangová.
Za posledný rok sa podľa nej zvýšil podiel domácich dodávateľov v predajniach členov SAMO o 12 percent. Problémom sú však stále nedostatočné výrobné kapacity slovenských potravinárov.
Práve investície do výrobných technológií by mali byť podľa nej základným pilierom podpory štátu pre slovenské potravinárstvo.
„Úvaha o zriadení marketingového fondu nie je zlá, a pri jeho dobrej konštelácii môže ísť o významnú podporu slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie,“ hovorí podpredseda predstavenstva Coop Jednota Slovensko Martin Katriak.
Forma podpory cez fond však musí byť podľa neho jasne definovaná, napríklad ako účasť na reklamných a propagačných aktivitách, aktívny a primerane vysoký odber slovenských produktov.Dostať slovenské potraviny na pulty predajní v ešte vyššej miere ako doteraz chce ministerstvo pôdohospodárstva cez nový marketingový fond.Európsky bič na nekvalitu Potraviny boli včera na pretrase aj v europarlamente. A to tie dvojaké. Obyvateľov hlavne východoeurópskych členských štátov roky hnevá, že šunka, rybie prsty, kola či čokoládové guľôčky, ale aj pracie prášky majú v ich obchodoch nižšiu kvalitu ako rovnako zabalené výrobky na Západe. Prvým čítaním v Európskom parlamente včera prešla správa o dvojakej kvalite na jednotnom trhu, ktorú zastrešuje česká europoslakyňa Oľga Sehnalová. Zelenú jej dalo 464 europoslancov, proti bolo 69. „Európsky parlament povedal, že praktiky dvojakej kvality ako takej odmieta a chce ju mať na čiernej listine v smernici o nekalých obchodných praktikách, ktorá sa v súčasnosti pripravuje na revíziu,“ povedala. Podľa Sehnalovej ide o dôležité gesto k spotrebiteľom.„Tváriť sa, že rozdielne produkty v rovnakom obale sú rovnaké, je nelegálne,“ povedala Sehnalová.

Na budúci rok sa má rozbehnúť pilotný projekt europarlamentu, ktorý bude porovnávať výrobky v rôznych krajinách. Výsledkom má byť úplný zákaz tejto praktiky. (ZZ)

Marketingový fond:
-má vzniknúť ako podpora odbytu a marketingu poľnohospodárskych produktov a potravinárskych výrobkov, -o poľnohospodárskej a potravinárskej výrobe u nás má informovať a vzdelávať verejnosť, -podporiť má aj tradície v regiónoch v nadväznosti na poľnohospodársku prvovýrobu a potravinársku výrobu, -zastrešovať ho má ministerstvo pôdohospodárstva, to sa inšpirovalo v Rakúsku, kde funguje fond AgratmarktAustria (AMA), doň povinne prispievajú farmári, spracovatelia a využíva aj eurofondy, -podiel domácich výrobkov na pultoch v Rakúsku je okolo 80 až 90 percent, na Slovensku okolo 40 až 50 percent.