NEWSLETTER

    http://www.podstudovatobchod.sk/

    SAMO je členom

    EuroCommerce logo RUZ logo
    Tlačové správy

    Vyhadzujeme viac potravín ako iné krajiny

    Zdroj: hnonline.sk, Rubrika/Relácia: Slovensko Dátum: 20.10.2017

    Ľudia nevedia rozlišovať medzi kvalitou a neškodnosťou potravín, rieši to nová legislatíva.

    Viac ako 42 miliónov Európanov si nemôže dovoliť kvalitné jedlo, pritom každoročne končia v európskych kontajneroch potraviny za miliardy. Polovica takéhoto odpadu pochádza podľa úniových štatistík z našich chladničiek. Slováci pritom podľa európskych štatistík vyhadzujú viac ako Česi či Maďari. Zákony preto mení Brusel aj naše ministerstvá.   Problémom je strach  Dve tretiny Slovákov majú problém správne rozumieť rozdielu v označení dátum spotreby a minimálna trvanlivosť. V druhom prípade ide len o odporúčanie a potraviny sú zdravotne v poriadku aj neskôr. To však Slováci nevedia, výsledkom je zbytočné vyhadzovanie. Predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu Katarína Fašiangová to ilustrovala na príklade minerálky, ktorá sa už pár minút po uplynutí trvanlivosti považovala za toxický odpad.
    Holandsko a Švédsko prišli s vlastným riešením – navrhli v Bruseli odstránenie označenia dátumu minimálnej trvanlivosti, keďže ľudia sa po jeho uplynutí obávajú konzumovať aj potraviny, ktoré sú úplne v poriadku. Následné prieskumy verejnej mienky ukázali, že výrobky bez označenia by skonzumovalo 70 percent Európanov, Slovákov bolo dokonca o šesť percentuálnych bodov viac.
    Téma kvality potravín rezonujúca v politických diskusiách bola nedávno aj súčasťou panelu Ochrana spotrebiteľa a potravinová bezpečnosť na konferencii, ktorú organizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Podľa odborníkov je dôležité vnímať rozdiel medzi kvalitou a neškodnosťou potravín. Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, upozornil, že v krajinách Únie máme zdravotne najbezpečnejšie a najkvalitnejšie potraviny. „Aj keď existujú viaceré potraviny tej istej značky s rozličným zložením, všetky sú primerane kvalitné a ani jedna z potravín nie je zdraviu či životu nebezpečná,“ pripomenul Martin Katriak, podpredseda predstavenstva spoločnosti COOP Jednota Slovensko.
    Normy sa uvoľňujú Plytvanie potravinami je nielen etický, ale aj environmentálny problém. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN nedávno zverejnila informáciu, že ak by celkové množstvo odpadu z jedla bolo krajinou, malo by na svedomí tretie najvyššie množstvo emisií skleníkových plynov. Situácia sa však mení k lepšiemu. „Na celoeurópskej úrovni sa zbavujeme prísnych noriem na veľkosť a tvar ovocia a zeleniny, kvôli ktorým sa bežne vyhodilo 20 – 30 percent celkovej produkcie,“ zhodnotila Dorota Martincová, programová koordinátorka Centra Živica. No dodala, že, žiaľ, štandardy si stále udržiavajú obchodné reťazce, ktoré argumentujú nezáujmom zákazníkov.
    Ďalším problémom je, že vyhodené ovocie sa neskompostuje. To by malo byť minulosťou. Zákon o odpadoch zaviedol povinnosť pre obce zabezpečiť nakladanie s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, ktorý zahŕňa aj potraviny.
    „V prípade nezavedenia triedeného zberu hrozí samosprávam pokuta od 800 do 80-tisíc eur,“ uviedol pre HN hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. Navyše, nový zákon o potravinách z dielne agrorezortu umožňuje odovzdať potraviny po lehote minimálnej trvanlivosti na charitu. „Od 1. 1. 2017 platí ustanovenie, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti v prípade, že sú bezpečné, môžu byť darované charitatívnym organizáciám,“ spresnila Zuzana Büchlerová zo Štátnej potravinovej správy. „Očakávame preto v tomto roku zníženie množstva zbytočného potravinového odpadu,“ ocenila zmeny Fašiangová.