Budete si môcť kúpiť potraviny po exspirácii. Rozpútal sa spor, kto má byť zodpovedný za ich bezpečnosť

Poslanci posunuli novelu o potravinách do druhého čítania. Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore robí starosti možný presun zodpovednosti za tovar po dátume minimálnej trvanlivosti z obchodníkov na výrobcov.

Inflácia neustále posúva rekordy. Preto je v centre spoločenského diania. Logicky aj potraviny, ktoré sú za bývaním druhou najnákladnejšou položkou slovenských domácností. Tie sú však stredobodom pozornosti aj kvôli inej zmene. Národná rada totiž postúpila do druhého čítania novelu zákona o potravinách, ktorá prináša veľkú novinku.

Doteraz mohli obchody ponúkať skupinu potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, medzi ktoré patrí múka, cestoviny, čokoláda či konzervy, charitatívnym organizáciám. Ak tie po novom tovar odmietnu, bude sa môcť vrátiť označený na pulty a normálne sa predávať zákazníkom. Lenže to rozpútalo debatu. Kto bude zodpovedný za bezpečnosť týchto produktov?

Gordický uzol

V zákone jasné stojí, že je to prevádzkovateľ. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa však obáva, že by mohlo dôjsť k zmene. Preto vyzvala poslancov, aby tak neučinili. „Je pravda, že aj po dátume minimálnej trvanlivosti je potravina mnohokrát ešte stále bezpečná, ale len za predpokladu, že sa správne skladuje a nemá poškodený obal“, uviedol podpredseda komory Marián Šolty. Dodal, že producent po odovzdaní tovaru už nemá možnosť ovplyvňovať riadenie týchto rizík.

Pre zmenu v legislatíve lobuje druhá strana – predajcovia. „Namietali sme, že keď potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti môžu byť predávané nad rámec zodpovednosti výrobcu, nemôže byť požiadavka na bezpečnosť založená na výlučnej zodpovednosti obchodníka,“ vysvetľuje Nadežda Machútová, prezidentka Zväzu obchodu, s tým, že výhrada nebola akceptovaná.

Podľa predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu Martina Krajčoviča došlo k nedorozumeniu. Tvrdí, že profesionálom nejde o tieto produkty, ale o celé nastavenie – takže aj o zodpovednosť za tovar, ktorý neexspiroval. „To, čo považujeme za zlé, je, že ju nesie naďalej obchodník, aj keď nijako nevie ovplyvniť chyby vo výrobe svojich dodávateľov,“ upresnil Krajčovič. Ako dopĺňa, potravín po dátume minimálnej trvanlivosti nebude veľa, keďže ich chcú v prvom rade cez charity darovať ľuďom v núdzi.

Nemôžu sa vyviniť

HN oslovili aj samotných producentov. Úprava zákona je podľa spoločnosti Coca-Cola komplikovaná. „Výrobca je naozaj tým, kto vie presne garantovať kvalitu tovaru pre spotrebiteľa v rámci dátumu spotreby,“ komentoval novelu Michal Čubrík, manažér pre vonkajšie vzťahy. Ku kameňu úrazu sa však nevyjadril.

Gordický uzol do istej miery rozviazala Jarmila Halgašová zo strany SaS. „Samozrejme, že za bezpečnosť potravín zodpovedá napríklad obchod okamihom prevzatia tovaru, ale aj charitatívna organizácia, ktorá ho prevezme od obchodu a následne ponúka spotrebiteľom. Ale zo zodpovednosti sa určite nemôže,vyviniť‘ ani výrobca, pretože to, čo do spotrebiteľského obalu zabalí, nevie obchod zmeniť,“ je presvedčená tímlíderka strany pre pôdohospodárstvo.

Letáky budú iné

Čubrík vyzdvihol inú novinku v legislatíve. Ruší sa povinnosť obchodníkov uvádzať v letákoch minimálne 50 percent slovenských výrobkov. „Dlhodobo sme toto nariadenie kritizovali ako obmedzenie férovej hospodárskej súťaže v rozpore s pravidlami voľného trhu Európskej únie,“ uviedol. Toto pravidlo presadila ešte v roku 2019 Slovenská národná strana.

Túto konkrétnu menu naopak odsudzuje poslanec za Smer a člen výboru pre poľnohospodárstvo Richard Takáč. Takmer celý jeho klub hlasoval proti novele. Napriek tomu, čo hovorí Krajčovič, Takáč si totiž myslí, že charity dostanú menej potravín. „Teraz bude tento tovar ponúkaný aj naďalej, reťazce nemusia kupovať nové výrobky, ale predajú tie po dátume minimálnej trvanlivosti,“ vysvetľuje. Celý zákon bola podľa neho ústretový najmä k reťazcom.