Drahšie sú vajcia, mäso aj maslo. Prečo ceny stúpať neprestanú

Zdroj: index.sme.sk; Index, Autor: Eva Frantová

Dátum: 16. augusta 2021

Zdroj: SME/Marko Erd

Zdroj: SME/Marko Erd

Rastlinné oleje stoja o 12 percent viac ako vlani v lete.

Na účtenke za nákup potravín svieti rovnaká suma, košík je však oproti minulému roku prázdnejší. Zdraželo takmer všetko, pri niektorých potravinách výrazne.

Ešte pred rokom sme desaťkusové balenie vajíčok kúpili aj za 1,50 eura, dnes už stojí v priemere o 5 centov viac a cena bude aj naďalej rásť. Inak to nie je ani v prípade pečiva. Zdraželo o približne 4 centy, čo ani z ďaleka nie je koniec.

Za maslo si zase v porovnaní s minulým rokom priplácame 7 percent a rastlinný olej už prekročil hranicu 12-percentného zdraženia, čo je najviac od roku 2012.

„Medziročne sme v júni platili v obchodoch viac najmä za zeleninu, a to o 7,9 percenta, za oleje a tuky o 7 percent a taktiež aj za nealko nápoje o 2,8 percenta,“ hovorí analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Podľa odborníkov má cenový maratón v supermarketoch viacero príčin.

Mnohé z nich domáci chovatelia a pestovatelia len ťažko ovplyvnia. Navyše, ceny kvôli nim s najväčšou pravdepodobnosťou porastú aj naďalej.

Vývoj na svetovom trhu

Slovenskí spracovatelia agrokomodít, inými slovami pekári, cukrári či cestovinári, nepoužívajú pri svojej výrobe len obilie dopestované u nás. Vstupnú surovinu dovážajú z Česka či Maďarska.

Mnohých tak k vyšším výkupným cenám tlačí hlavne nižšia úroda pšenice v celej Európskej únii. Oproti minulému roku ide o pokles o 17,2 milióna ton.

Ten spoločne s väčším dopytom z afrických krajín a Číny a stále vyššími exportnými clami z Ruska, vytláča nahor nielen ceny pečiva, ale aj rastlinných olejov a tukov. „Ceny pšenice, kukurice, sóje dosahujú niekoľkoročné maximá,“ vysvetľuje vedúca oddelenia komunikácie Národnej banky Slovenska (NBS) Jana Kováčová.

Svoje s cenou agrokomodít robia aj výkyvy počasia, a to hlavne v krajinách, ktoré sú najväčšími producentmi obilnín.

„Sledujeme horúčavy v USA a Kanade, čo určite zníži produkciu pšenice a kukurice, alebo aj požiare v Južnej Amerike. Práve tieto trhy totiž ovplyvňujú cenu obilia aj na Slovensku, ktorá je znížená o prepravné náklady,“ tvrdí Vlada Debnárová, tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín.

Minimálna mzda a príplatky

Do hry však vstupujú aj domáce faktory. „Príplatky za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky a vyššia minimálna mzda zvyšujú náklady pekárov,“ hovorí analytička FinGO.sk Lenka Buchláková. Mnohí pekári práve kvôli vysokej minimálnej mzde a príplatkom ešte začiatkom roka oznamovali hromadné prepúšťanie.

Len tento rok sa štátom garantovaný najnižší mesačný zárobok zvýšil z 580 na 623 eur. Príplatky za prácu v noci či cez víkendy sa už síce neurčujú percentuálnou výškou z minimálnej hodinovej mzdy, no v určitej forme aj tak ostali. Za zmenu v sobotu je stanovený príplatok 1,61 eura za hodinu, v nedeľu zamestnanec dostane 3,58 eura a za nočnú prácu v rizikovom zamestnaní 1,79 eura.

Viac za mäso aj vajcia

Rast cien agrokomodít ovplyvňuje aj to, koľko pri pokladni zaplatíme za mäso či vajcia. Pšenica je totiž súčasťou kŕmnych zmesí. Inými slovami, keď sa chovateľom zvýšia náklady na starostlivosť o zvieratá, hore idú aj ceny produktov z nich.

„Hydinári ohlasujú, že nakoľko 45 percent z nákladov na výrobu vajec a 56 percent z nákladov na výrobu hydinového mäsa tvoria práve kŕmne zmesi, budú musieť navyšovať ceny,“ ozrejmila Buchláková.

Za pravdu jej dáva aj hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holeciová. „Túto situáciu pocíti každý jeden poľnohospodársky podnik, ktorý sa venuje živočíšnej výrobe, keďže šroty sú krmivom pre hospodárske zvieratá,“ hovorí.

V prípade bravčového mäsa, ktorého cena citeľne stúpa už od roku 2019 a dnes karé s kosťou nekúpite pod 5 eur za kilogram, sa podľa nej nedá hovoriť ani o pokrytí výrobných nákladov. „Chov ošípaných a produkcia bravčového mäsa je preto naďalej nerentabilná,“ dodáva.

Navyše, situáciu komplikuje mor ošípaných. Ten sa z Číny rozniesol do viacerých európskych krajín, vrátane Slovenska. Pre mnohé farmy vo svete znamenal koniec podnikania a spôsobil väčší dopyt po bravčovom mäse z Európy.

Ceny ženú nahor aj ďalšie náklady priamo súvisiace s produkciou, ako zdražovanie obalových materiálov a technológií, či tlak na väčšiu ekologizáciu výroby a zdražovanie energií. „V neposlednom rade náklady ovplyvňujú aj protipandemické opatrenia a zvýšená hygiena,“ dodáva Holeciová.

Producentom tak neostáva iné, len vyjednávať s obchodníkmi vyššie nákupné ceny, čo nie je vždy jednoduché. Obchodníci totiž nechcú nakupovať za draho.

„Zmyslom konkurenčného boja v obchode, je ponúknuť pre spotrebiteľa čo najlepšie produkty za čo najlepšie ceny, aby obchodník uspel v silnom konkurenčnom prostredí, ktoré na Slovensku máme,“ hovorí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.

Aký bude vývoj?

Pozitívne nevyzerajú ani najbližšie mesiace. „Podľa aktuálnych technických predpokladov očakávame zrýchlenie dynamiky cien potravín až k úrovni 5 až 6 percent na prelome rokov 2021 a 2022, následne by mal rast cien spomaliť,“ približuje hovorkyňa NBS Jana Kováčová.

Poľnohospodárom tak neostáva iné, ako počkať, s akými výsledkami sa skončí žatva v celom európskom regióne. Tendencie naznačí aj zber úrody u hlavných mimoeurópskych pestovateľov. „Rozhodujúce bude množstvo a kvalita obilia. Od toho potom budú závisieť ceny komodít,“ uzatvára Holeciová.