Prečo sú domáce potraviny o 20 percent drahšie než zahraničné a aké dostali predavači prémie

Sebestačnosť Slovenska by nemala byť mantrou, väčším problémom je vysoký import potravín, hovorí šéf združenia obchodníkov Martin Krajčovič

V regáloch obchodov je podľa neho dlhodobo nedostatok domáceho mäsa, tukov, olejov, mliečnych výrobkov aj ovocie a zelenina. Väčšina sa musí dovážať. Mnohé slovenské produkty majú navyše zložky privezené z cudziny. Aj preto je obchodná bilancia Slovenska v segmente potravín aktuálne mínus 1,7 miliardy eur.

O pandemickom roku a problémoch obchodníkov aj potravinárov sa TREND rozprával s predsedom Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martinom Krajčovičom.

Aký mala pandémia dosah na obchodníkov?

Bolo to veľmi ťažké obdobie. Ale okrem výpadkov niektorých komodít v rámci európskych trhov, sme nezaznamenali žiadne dramatický nedostatok tovarov. Európsky jednotný trh sa ukázal ako efektívny a funkčný, pretože sme tu mali najväčšiu krízu po 2. svetovej vojne a spotrebitelia to v rámci obchodu nijako nepocítili.

Obchod dokázal ťahať slovenskú ekonomiku aj v čase krízy. Členovia SAMO vytvorili nové investície za 163 miliónov eur, medziročne zvýšili zamestnanosť o 703 pracovníkov a dokázali dočasne zamestnať viac ako 3 700 ľudí, ktorí prišli pre lockdown o svoje pôvodné zamestnanie.

Spomínate výpadok komodít. O čo konkrétne išlo?

Ako v obchode a logistike, tak aj vo výrobe sa vyskytli problémy, ale zvládli sme ich. Počas prvej vlny hrozil pre zatvorenie maďarských hraníc kolaps zásobovania nielen distribučných centier, ale aj obchodov v Bratislave potravinami a drogériou. V spolupráci s dopravnou políciou sa podarilo všetko vyriešiť aj napriek veľkým blokádam kamiónovej prepravy.

Cenové nožnice

Výrobcovia aj obchodníci mali v spojitosti s pandémiou dodatočné náklady. Ako sa pretavili v cenách?

Dodatočné náklady obchodníkov združených v SAMO sa vyšplhali na 37 miliónov eur, z čoho šesť a pol milióna eur tvorili mimoriadne odmeny pre zamestnancov v prvej línii. Čo sa týka cenotvorby, tak sa dosah nedá úplne vyčísliť, keďže sa zmenilo aj spotrebiteľské správanie.

Nakoľko viaceré skupiny obyvateľstva boli vo finančnom ohrození, cena základných komodít takmer nestúpala alebo dokonca niektorí obchodníci vybrané produkty zlacnili. Jednotlivé štáty okrem toho pomáhali domácim producentom potravín s mimoriadnymi nákladmi, aby udržali cenovú a výrobnú stabilitu. Žiaľ na Slovensku covidovú pomoc potravinári nedostali.

Dlhodobo platí, že ceny domácich výrobkov sú v priemere o dvadsať percent drahšie než ceny zahraničných. Čím to je a čo spravila pandémia s týmito nožnicami?

Je to z viacerých dôvodov. Prvým je legislatíva, na Slovensku máme množstvo regulačných opatrení, ktoré idú nad rámec tých európskych, čo spôsobuje predražovanie výroby. Zároveň sa nepodporuje vytváranie odbytových družstiev, ktoré zlacňujú výrobu a robia dodávateľov konkurencieschopnejšími.

Je to model, ktorý úspešne funguje v Európe. Na Slovensku máme zopár úspešných modelov v rámci produkcie zeleniny, na ktorých by sme mohli stavať. Druhým problémom je štátna pomoc, ktorá je nižšia ako v okolitých krajinách.

A tretím je korupcia. Doplácajú na to farmári, pretože Európska komisia im teraz preto kráti platby. Toto sú veci, ktoré roztvárajú nožnice a keď si k tomu pripočítame, že naši poľnohospodári a potravinári nedostali žiadnu covidovú pomoc a nie sú zahrnutí ani v pláne obnovy, tak konkurencieschopnosť domácich výrobcov potravín sa môže aj naďalej znižovať.

Aké individuálne kroky reťazce urobili, aby podporili slovenských výrobcov?

Obchodníci majú rôzne individuálne programy zamerané na spoluprácu s dodávateľmi. Ide o vzdelávanie, propagáciu, špeciálne dodávateľské programy, kratšiu dobu splatnosti faktúr a iné. V oblasti marketingu obchodníci počas roka investujú milióny eur do propagácie slovenských produktov.

Vyvíjajú aj rôzne privátne značky v spolupráci so slovenskými producentmi. Cez ne im otvárajú aj exportné pozície. Ročne obchodníci vyvezú slovenské potraviny cez sesterské firmy v zahraničí za 300 až 400 miliónov eur.

Keby sa na Slovensku rýchlejšie odstraňovala škodlivá regulácia, ktorá bráni spolupráci obchodníkov najmä s menšími producentmi, tak by pomoc pre nich mohla byť oveľa vyššia.

Pasívna obchodná bilancia

Pandémia ešte viac poukázala na potravinová sebestačnosť. Ako sa vlani vyvíjal podiel domácich výrobkov na pultoch a na obrate?

Tento pomer mierne rastie. Slovensko je však súčasťou otvoreného európskeho trhu a nie je správne, že sme urobili mantru zo sebestačnosti. Dôležitejší ukazovateľ je saldo zahraničnoobchodnej bilancie v obchode s potravinami. To máme negatívne. Ide o približne 1,7 miliardy eur.

Máme slabú konkurencieschopnosť a vyvážame lacnejšie produkty prvovýroby a dovážame spracované potraviny s vyššou pridanou hodnotou. Jednoznačne musíme podporiť spracovateľský potravinový priemysel.

Pri ktorých komoditách je to najviditeľnejšie?

Chýba nám mäso, tuky, oleje, mlieko a mliečne výrobky, ovocie a zelenina. Konzervárenský priemysel na Slovensku takmer neexistuje. Je tu obrovský investičný dlh, čo spôsobuje slabú inováciu vo výrobe, nových receptúrach alebo obaloch.

To sú problémy, ktoré potrebujeme riešiť a nie štatistiky o sebestačnosti, ktoré sa ohýbajú podľa potreby. Napríklad jogurty s ovocnou zložkou. Jogurt je vyrobený na Slovensku, ale ovocná zložka sa dováža zo zahraničia. Alebo salámy a šunky sú vyrobené na Slovensku, ale pre nedostatok slovenského mäsa sa dováža mäso do nich zo zahraničia. Uvádzame však oba výrobky ako slovenské.

Zmenil sa vlani spotrebiteľ z hľadiska reakcie na cenu? Platí stále, že viac než polovicu obratu robí akciový predaj?

Pandémia posilnila dôležitosť ceny. Veľa spotrebiteľov žilo v neistote, preto prehodnocovali výdavky. Na tržbách bolo vidieť, že sa nechcú obmedzovať v množstve nakúpených tovarov, ale radšej vyhľadávajú lacnejšie substitúty. Ak chceme zvyšovať podiel slovenských potravín, tak tie musia byť konkurencieschopné. V cene aj v množstve produkcie.

Pandémia výrazne ovplyvnila-ovplyvňuje komoditné trhy. Čo to urobí s cenou potravín?

Dnes je to predčasné povedať, keďže tieto výkyvy ovplyvňujú cenu na pulte pre spotrebiteľa až s časovým odstupom. Avšak nárast cien niektorých komodít na zahraničných trhoch je naozaj vysoký.

Kto je SAMO

Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) je odvetvovým združením obchodníkov. Vznikla v roku 2014 z iniciatívy piatich zástupcov sektora. Spoločnosti združené v SAMO dávajú prácu viac ako 30-tisíc ľuďom po celom Slovensku a nepriamo ďalším státisícom ľudí z dodávateľských sektorov. Členmi Aliancie sú Billa, dm drogerie markt, Kaufland, Lidl, Metro, Terno a Tesco.

Čo sa dialo počas pandémie s potravinami v malých spádových oblastiach, ktoré sú dlhodobo v ťažkej situácii? Aká je ich budúcnosť?

Lockdowny znížili mobilitu, preto ľudia menej cestovali do miest a využívali lokálne služby. Aj menším obchodom s potravinami v obciach sa v tomto období prevažne darilo. Je to však mimoriadna situácia, ktorá neurčuje dlhodobý trend.

Už dnes existuje množstvo obcí, kde nie je obchod s potravinami a drogériou. Na druhej strane je tu online predaj potravín, ktorým by sa dali v budúcnosti zásobovať aj obce bez obchodu. V rámci pandémie sa rýchlo vyvíjali rôzne inovácie, ktoré by mohli byť aplikovateľné pre lokality bez predajní.