NEWSLETTER

http://www.podstudovatobchod.sk/

SAMO je členom

EuroCommerce logo RUZ logo
Tlačové správy

Danko chce lacnejšie potraviny cez nižšiu DPH. Nemusí to stačiť

Zdroj: finweb.hnonline.sk Dátum: 05.03.2019 Autor: Katarína Runnová
https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1901138-danko-chce-lacnejsie-potraviny-cez-nizsiu-dph-nemusi-to-stacit
Nižšia DPH na potraviny nemusí zlacniť potraviny do takej miery, ako to bolo v roku 2016. Teraz na to totiž bude mať vplyv viacero faktorov.
Šéf parlamentu Andrej Danko predostrie na najbližšej schôdzi Národnej rady návrh, vďaka ktorému by zákazníci mohli pri nakupovaní potravín v obchode ušetriť nemalé sumy. Národniari sa totiž rozhodli zabojovať za zníženie DPH na potraviny, a to zo súčasných 20 na 10 percent. „Som zvedavý, vážení predstavitelia obchodných reťazcov, či znížite ceny na svojich komoditách tak, ako to uvádzate. Ak prejde zákon o znížení DPH, mali by byť potraviny lacnejšie,“ vysvetlil Danko očakávané dosahy.

Odborníci aj reťazce však informujú, že cenu okrem dane ovplyvňuje viacero faktorov. A práve tie by sa mohli postarať o to, že dosahy nebudú také, aké SNS a spotrebitelia očakávajú. Analytik Capital Markets Lukáš Baloga vysvetľuje, že ceny potravín by sa teda pravdepodobne znížili, no pokles by nebol úmerný zníženiu DPH. „Spoločnosti na toto zníženie môžu reagovať miernym zvýšením marže,“ vysvetľuje.

Na konečnú cenu nevplýva iba daň

Zníženie DPH na potraviny o 10 percent by malo ceny potravín na pultoch znížiť o 8,33 percenta. Dôvodom je fakt, že cena, ktorú zákazník vidí na daňovom doklade, je cena produktu vrátane dane, čiže 120 percent. Taká je metodika výpočtu poklesu DPH vo vzťahu k cene tovaru, za ktorú si ho zákazník kúpi.
Podobný scenár sme mali možnosť sledovať aj v roku 2016, keď začala platiť nižšia daň na vybrané potraviny – konkrétne na čerstvé a chladené mäso, ryby, maslo, mlieko a chlieb. Vtedy klesli aj ich ceny, nie však o očakávaných 10 percent.
Dnes je však situácia odlišná, a to z niekoľkých dôvodov. „Obchodné reťazce nenesú zodpovednosť za zvyšovanie cien energií, pohonných látok či príplatkov alebo za osobitný odvod, ktoré môžu mať negatívny dosah aj na cenotvorbu,“ vysvetľuje predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.
Aliancia združuje najväčšie reťazce – Billu, Kaufland, Lidl, Metro, Terno a Tesco.
Práve týchto hráčov sa týka aj platenie 2,5-percentného osobitného odvodu, ktorý koncom minulého roka tiež presadil práve šéf národniarov. Na prvé dosahy odvodu poukázalo najskôr ministerstvo financií a následne aj analytici už v polovici februára. Podľa prepočtov odborníkov z INESS odvod za prvý mesiac obral slovenské domácnosti o 50 miliónov eur a reťazce naň reagovali zvyšovaním cien potravín.

Návrh vítame, ale…

Väčšina zainteresovaných subjektov sa k návrhu nižšej DPH stavia pozitívne najmä z dôvodu, že na Slovensku máme jednu z najvyšších DPH na potraviny v rámci celej Európskej únie. Nižšie ceny potravín by tak mohli mať pozitívny vplyv na zníženie nákupnej turistiky Slovákov, keďže tí chodia často za lacnejšími potravinami do susedných krajín.
„Znížením DPH na potraviny by sa mohli stať konečné ceny viac konkurencieschopné a teoreticky prilákať nakupujúcich z Maďarska alebo Česka. To by mohlo byť novým stimulom pre celkové výnosy rozpočtu Slovenskej republiky,“ menuje ďalšie pozitívum výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky Ľubomír Tuchscher.
Práve hľadanie náhrad za to, o čo príde štátna kasa pre zníženú DPH, by sa mohlo už čoskoro stať jednou z hlavných priorít rezortu financií. Ten totiž na tento rok naplánoval vyrovnaný rozpočet, a preto k návrhu Andreja Danka zaujal jednoznačný postoj. „Na prvý pohľad by prijatie takýchto návrhov znamenalo opustenie cieľa vyrovnaného hospodárenia, čo je jeden z bodov programového vyhlásenia vlády. Takéto návrhy musia byť predmetom koaličnej dohody,“ informovala Alexandra Gogová, riaditeľka tlačového odboru ministerstva.
Cestou plošného zníženia DPH na potraviny sa v roku 2016 vybralo aj Rumunsko, keď znížilo DPH z 24 percent na deväť percent, a to napriek očakávanému výpadku v štátnom rozpočte v hodnote päť miliárd eur. Podľa maloobchodného analytika Ľubomíra Drahovského však u nás momentálne nie je vhodná situácia na plošné znižovanie dane na potraviny. „Ak by sme chceli zachovať štruktúru rozpočtu, bolo by treba ubrať z iných rezortov – napríklad z rezortu dopravy, zdravotníctva či školstva,“ vysvetľuje Drahovský.