Mikas nahral internetovému predaju. Jeho vyhláška urobila miliónovú dieru

Zdroj: finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika, Autor: Katarína Runová

Dátum: 11. januára 2021

V období od začiatku lockdownu do jeho avizovaného konca majú supermarkety zákaz predávať nepotravinový tovar. Reťazce hovoria o 40-miliónovej strate.

Keď sa na jar zatvorili špecializované predajne ako papiernictvá, záhradkárstva či kníhkupectvá, ich majitelia mali hlavy v smútku. Naopak, veľké obchodné reťazce zažívali podľa expertov druhé Vianoce.

Zákazníci v nich totiž okrem potravín mali možnosť nájsť aj základné potreby do domácnosti, hračky alebo oblečenie. Menšie firmy, ktorých tržby v tom čase klesli na nulu, preto pociťovali krivdu.

Štát v snahe dokázať im, že v boji so supermarketmi neťahajú za kratší koniec, pristúpil k opatreniu, ktorým zamedzil činnosť aj nadnárodným sieťam. Od 19. decembra minulého roka majú zákaz predávať nepotravinový tovar.

Vláda však pri zavádzaní novinky zrejme zabudla na známe príslovie „Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí“. „V Nay nám internetové objednávky stúpli na takmer štvornásobok minuloročných zákaziek v rovnakom čase a približne dvojnásobok oproti obdobiu tesne pred lockdownom,“ povedal pre HN marketingový manažér elektrodomu František Vámoši.

Rozpočet príde o milióny

Viac objednávok naprieč všetkými kategóriami zaznamenali aj ďalší online predajcovia. Hovorkyňa Mall Pavla Hobíková uvádza, že klienti si u nich v súčasnosti zaobstarávajú aj drobné nákupy či tovar dennej potreby, ktoré predtým nakupovali cestou z práce v supermarkete.

Kým internetové obchody rátajú nárast zákaziek naprieč všetkými kategóriami, pätica najväčších hráčov na trhu, teda Billa, Kaufland, Lidl, Terno a Tesco, počítajú miliónové straty. V období od začiatku lockdownu do jeho avizovaného konca, teda od 19. decembra do 24. januára, prídu približne o 40 miliónov eur. Pre HN to potvrdil Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, v ktorej sú spomenuté reťazce združené. „Štátny rozpočet takýmto spôsobom príde zhruba o 16 miliónov eur,“ dodal.

Veľkí predajcovia začali proti opatreniu protestovať hneď v jeho začiatkoch. Rovnako ako sa počas jari sťažovali na nespravodlivosť malé firmy, sa na ňu teraz odvolávali aj tie najväčšie. „Ide o jasnú diskrimináciu, keď bez uvedenia akéhokoľvek zdravotného zdôvodnenia všetky prevádzky, ktoré počas lockdownu zostanú otvorené, teda e-shopy, čerpacie stanice či zásielkovne, môžu predávať všetko a potraviny ako jediné iba základný sortiment,“ povedal tesne pred vianočnými sviatkami Krajčovič.

Viacero alternatív

Aliancia aj zväz obchodu, ktorý združuje zväčša slovenských maloobchodníkov, už v čase prijatia nariadenia avizovali, že sa voči nemu zrejme budú brániť. Dodnes však nie je jasné, akým spôsobom.

HN sa snažili možnosti zistiť od viacerých odborníkov. „Primárna cesta by mala viesť cez prieskum súladnosti vyhlášok s právnym poriadkom, ktorú ma na starosti Ústavný súd,“ vysvetľuje senior právnik kancelárie Kaduc & Partners Tomáš Mészáros.

Spomínaný prieskum však nemôžu iniciovať priamo občania. „Môžu k tomu však ‚naviesť‘, napríklad prostredníctvom podnetu, niektorý z oprávnených subjektov, medzi ktoré zaraďujeme napríklad pätinu poslancov národnej rady, prezidentku, generálneho prokurátora alebo ombudsmanku,“ dodáva advokát.

Podľa Ondřeja Majera, partnera kancelárie Havel & Partners, majú obchodné reťazce okrem toho možnosť obrátiť sa aj na správny súd. „Pred ním sa môžu žalobou domáhať ochrany proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ Okrem týchto nástrojov by supermarkety mohli iniciovať aj petíciu alebo podať sťažnosť.