Prečo kupujeme drahé potraviny

Dátum: 28. mája 2019

Zdroj: PRAVDA Dátum: 28.05.2019 Autor: Jozef Sedlák

Čím viac zarábajú ľudia na Slovensku, tým viac platia za potraviny.
Mesačné platy vlani prelomili hranicu tisíc eur a jedlo vytiahlo ľuďom z vreciek o 4,2 percenta viac peňazí ako rok predtým. Bolo to druhé najvyššie zdražovanie potravín v EÚ. Čo je za ním? Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná tvrdí, že za vlnou zdražovania je obchod, jeho vysoké obchodné prirážky. Obchodníci nesúhlasia. Za rastom cien je podľa nich zvyšovanie minimálnej mzdy, výrazné zvyšovanie príplatkov za prácu v noci, cez sviatky a cez víkend.
Na fakte, že potraviny sú na Slovensku vzhľadom na zárobky drahé, nikto nič nezmení.
Ministerka Gabriela Matečná aj v súvislosti s mediálne silno prepieranou témou mimoriadneho odvodu z reťazcov sama urobila dva razy kontrolné nákupy v štyroch obchodných reťazcoch. Povedala, že presne v tých, „ktoré minulý rok strašili tým, ako budú musieť dvíhať ceny“.
Aký bol výsledok? Vo dvoch reťazcoch stúpla cena nákupu o päť percent, v jednom reťazci o jedno percento a len v jednom reťazci poklesla cena o tri percentá. Gabriela Matečná ho komentovala slovami: „Analytici, obchodníci, opozícia aj niektoré médiá, všetci boli prichytení pri jednej obrovskej manipulácii s verejnou mienkou.“
Matečná predovšetkým zdôraznila skutočnosť, že mimoriadny odvod sa na raste cien nestihol podieľať – bol totiž aj pod tlakom Bruselu zrušený.
Za zarážajúce označila, že pri niektorých potravinách ceny od slovenských farmárov klesali, no spotrebitelia za ne v obchodoch platili viac.
Rezort: privysoké marže Generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu Milan Lapšanský to ilustroval na príklade bielej kapusty, kde v apríli 2019
klesli medzimesačne ceny od domácich farmárov približne o sedem percent, zato spotrebiteľské ceny vzrástli o neuveriteľných 20 percent. Podobne to bolo aj pri zeleri. Slovenskí farmári ho predávali v apríli zhruba o sedem percent lacnejšie ako v marci, ale spotrebitelia zaplatili viac o šesť percent.
Pri zemiakoch farmárske ceny v apríli rástli len o štyri percentá, ale spotrebiteľské ceny vyleteli takmer o desať percent.
Hlavná myšlienka, ktorú rezort prezentoval, znela: Nastal čas, aby sa obchodníci férovo podelili aj s poľnohospodármi a potravinármi o svoju obchodnú maržu.„ Kým tá sa v Európe bežne pohybuje na úrovni do 40 percent, na Slovensku je od 60 do 80 percent a neraz dosahuje aj sto percent,“ uviedol Lapšanský. Zdôraznil, že „distribúcia obchodnej prirážky nie je spravodlivá“. Doplácajú na to na jednej strane poľnohospodári a potravinári, ktorým potom chýbajú zdroje na investície do technológií, a na druhej strane spotrebitelia.
Lapšanský informoval, že obchodné siete ročne investujú do masívnej televíznej reklamy 170 miliónov eur, aby presvedčili, aký výhodný je nákup v reťazcoch.
V skutočnosti presviedčajú ľudí nakupovať predražený tovar. Sekčný šéf potravinárstva a obchodu potom vyhlásil, že „existuje výrazné podozrenie, že tvorba pultových cien je koordinovaná zo strany maloobchodných reťazcov. Oprel to o poznatky z predaja piva, kde dodávateľ slovenského piva bol vraj donútený znížiť cenu o dve percentá. Následne ju obchodník zvýšil o 15 percent na pulte a do týždňa údajne cenu vyrovnali všetky konkurenčné obchodné reťazce.
Na otázku Pravdy, či výsledkom tohto zistenia bude podnet na Protimonopolný úrad, Lapšanský uviedol, „že to nie je taký jednoduchý proces. Na Slovensku sa stále tvárime, že sme konkurenti a nemáme dominantnú formu na trhu. Ale ak len laicky posúdite situáciu s pultovými cenami, je jasné, že si to koordinujú, že to nie je všetko v poriadku.“
Obchod: nárast je objektívny Redakcia požiadala o stanovisko k tvrdeniam rezortu aj Slovenskú alianciu moderného obchodu, ktorá zoskupuje najväčšie obchodné reťazce.
Jej predseda Martin Krajčovič uviedol:
„Cenotvorba je zložitý proces, do ktorého vstupuje množstvo faktorov. Slovenská aliancia moderného obchodu otvorene od začiatku roka komunikovala cez médiá smerom k verejnosti, ale aj osobne predstaviteľom politických strán, že na ceny bude negatívne vplývať zvyšovanie cien energií, zvyšovanie minimálnej mzdy, výrazné zvýšenie príplatkov za prácu v noci, sviatky a cez víkend.
Rovnako sme hovorili, že negatívny vplyv na cenotvorbu môže mať aj zavedenie rekreačných poukazov a aj nový zákon o neprimeraných podmienkach, ktorý nadobudol účinnosť od 1. mája.“
Všetky tieto faktory podľa SAMO nezaťažujú len obchodníkov, ale aj farmárov a spracovateľov potravín, čiže tlačia ceny nahor v celej potravinovej vertikále, čo sa môže prejaviť aj na koncovej cene pre spotrebiteľa.
To, že tento nárast je objektívny, potvrdzuje podľa SAMO aj fakt, že v priemere obchodníci, ktorí mali byť zaťažení odvodom, majú nižšie pultové ceny ako obchodníci, ktorí odvodom zaťažení nemali byť.
Krajčovič tvrdí, že „ceny rástli aj u tých obchodníkov, ktorých sa odvod nemal dotknúť, čo potvrdzuje, že nárast cien bol objektívnym dopadom vyššie uvedených opatrení. Za tieto opatrenia nie sú zodpovední obchodníci, ani farmári, či výrobcovia potravín, ale tí, čo tieto opatrenia navrhujú a následne schvaľujú. Čo sa týka vážnych a ničím nepodložených obvinení z kartelu, očakávame, že sa pán Lapšanský obráti na orgány činné v trestnom konaní alebo sa verejne ospravedlní za nepravdivé obvinenia.“