NEWSLETTER

    http://www.podstudovatobchod.sk/

    SAMO je členom

    EuroCommerce logo RUZ logo
    Tlačové správy

    SAMO naštartovalo konštruktívny dialóg

    Zdroj: IN STORE, rozhovor s predsedníčkou SAMO, Katarínou Fašiangovou

    Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) vznikla na jeseň v roku 2014 z iniciatívy spoločností BILLA, KAUFLAND, LIDL, METRO a TESCO, ktoré sa stali zakladajúcimi členmi tohto odvetvového združenia obchodu. O jeho doterajšom fungovaní a plánoch sme sa rozprávali s jeho riaditeľkou, Katarínou Fašiangovou.

    * AKO HODNOTÍTE DOTERAJŠIE FUNGOVANIE ZDRUŽENIA SAMO?

    Podarilo sa nadviazať dialóg s kompetentnými autoritami na ministerstvách, ktorých agenda sa dotýka obchodu, teda s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Ministerstvom financií, Ministerstvom hospodárstva a Ministerstvom práce a sociálnych vecí. Vytvorili sme vecný a korektný komunikačný kanál, ktorým informujeme o dianí v praxi, o dopadoch legislatívnych zámerov na prax. Začali sme pravidelne komunikovať s verejnosťou otváraním celospoločenských tém, ako sú plytvanie potravinami, rozlišovanie DS a DMT, potravinová pomoc, vzdelávanie obchodníkov, podiely slovenských výrobkoch v obchodoch. Nadviazali sme dialóg s výrobcami prostredníctvom komôr PKS a SPPK.

    * AKÉ SÚ AMBÍCIE PRE TENTO ROK? MOMENTÁLNE SME PO TLAČOVEJ KONFERENCII K POTRAVINÁM PO UPLYNUTÍ DÁTUMU MINIMÁLNEJ TRVANLIVOSTI (DMT)…

    Bezpečnosť potravín, najmä potravín po uplynutí DMT, je jedným z dôležižých bodov agendy SAMO už od jeho vzniku. Naďalej budeme pracovať s témami ako sú predaj slovenských výrobkov, kvalita produkcie, vzdelávanie zamestnancov, duálne vzdelávanie, plytvanie potravinami a ďalšie.

    * V AGENDE SAMO SA SPOMÍNA AJ ZAVEDENIA OZNAČOVANIA VÝROBKOV DS, DMT PRIAMO V KÓDE RESP. UVAŽUJE SA O NÁHRADE EAN INÝM KÓDOM, KTORÝ BY DS A DMT OBSAHOVAL. VEDELI BY STE AJ VYČÍSLIŤ, AKO NÁKLADNÁ BY BOLA JEHO CELOPLOŠNÁ IMPLEMENTÁCIA?

    Ďalšou z kľúčových tém, ktoré členovia SAMO chceli už pri jeho založení otvoriť, je implementovanie DS a DMT do čiarového kódu. V rámci svojich vnútorných systémov chcú efektívne eliminovať prípadné nedostatky. V obchode pracuje veľmi veľa ľudí (pozn. red. druhý najväčší zamestnávateľ) a odborné školstvo, ako napríklad odbor tovaroznalectva, prestalo fungovať. Zamestnanci prichádzajú do obchodu síce preškolení v oblasti manipulácie s potravinami, ale ojedinele a neúmyselne môžu niečo zanedbať. Obchodníci chcú byť stopercentne zodpovední a snažia sa, aby sa DS a DMT dostala do kódov už pri výrobe, spočiatku najmä na obaly privátiek. Či to bude rozšírený EAN, DataBar alebo QR kód, prípadne kombinácia dvoch kódov, záleží od technického riešenia. Implementácia nie je presne vyčíslená, ale predbežné odhady aj na strane výrobcov aj na strane SAMO hovoria, že finančná záťaž nebude veľká. Navyše sa zabráni riziku predaja akejkoľvek potraviny po DS a DMT, pretože pri načítaní kódu aj koncový zamestnanec pri kase, bude schopný zastaviť napríklad jogurt, ktorý mal byť stiahnutý z predaja. Moderný obchod na Slovensku chce tak mať tiež rýchly výstražný systém. Zároveň aj informačným programom „Neplytvaj – spotrebuj“ vzdelávame spotrebiteľa, aby si sám všímal DS a DMT a aby rozlišoval medzi týmito pojmami. Vysvetľujeme to aj formou blogov, osobne prednášam tému aj na odborných podujatiach organizovaných Slovenskou potravinárskou univerzitou.

    * NA WEBE SAMO PREZENTUJETE AJ ŠKOLENIA OBCHODNÍKOV V SÚČINNOSTI SO ŠTÁTNOU SPRÁVOU. AJ PODĽA VYJADRENÍ ČLENOV ZDRUŽENIA SI INAK INTERPRETUJÚ ZÁKON KONTROLNÉ ORGÁNY A INAK OBCHOD. MAJÚ ŠKOLENIA ZOSÚLADIŤ KONTROLÓROV A PRAX?

    SAMO si veľa sľubuje od edukácie jednak spotrebiteľov, ale aj zamestnancov retailu. Zákon platí rovnako pre výrobcu, obchod aj kontrolu. Odborné školenia majú takpovediac „nakalibrovať“, aby sme rovnako vnímali aj vzniknuté nedostatky a vyhoveli aj špecifickým požiadavkám kontrol. Zodpovední a vyškolení pracovníci potom školia svojich podriadených. Mnohé školenia majú presah až na spotrebiteľa, nakoľko edukovaní pracovníci obchodu mu vedia veľa vysvetliť.

    * OBCHOD BOL PO MINULÉ ROKY POMERNE NEGATÍVNE MEDIALIZOVANÝ, VZNIKALI TABULE HANBY, REBRÍČKY PREVINILCOV A PODOBNE. AKÁ JE SÚČASNÁ SITUÁCIA?

    Domnievam sa, že negatívny mód a ataky sa zmiernili. Som rada, že sme nastavili odborný, vecný a transparentný dialóg. Kedykoľvek, keď potrebujeme diskutovať na odbornú tému, ktorá je napríklad v diskrepancii s postupmi alebo so zákonom, štátne inštitúcie promptne reagujú. Hoci aj v období podpisovania memoranda ohľadom zníženej sadzby DPH na vybrané potraviny vznikali isté šumy, po odbornom dialógu s dotknutými ministerstvami všetko prebehlo veľmi korektne. Samozrejme medzitým prišlo k zmene vládnej garnitúry, ktorú sme mali ambíciu požiadať o zapracovanie niektorých bodov agendy SAMO aj do programového vyhlásenia. Mrzí nás, že sa do vyhlásenia vlády nedostalo duálne vzdelávanie ani znižovanie DPH na ďalšie potraviny. Napriek tomu v týchto oblastiach aj naďalej s ministerstvami konštruktívne komunikujeme.

    * AKO TERAZ VNÍMAJÚ ŠTÁTNE INŠTITÚCIE SAMO? DOTERAZ KOMUNIKOVALI LEN SO ZOCR, V KULOÁROCH SA HOVORÍ O „TRIEŠTENÍ SÍL OBCHODNÍKOV“, NAJMÄ TERAZ, KEĎ K 1. 1. 2016 ČLENOVIA SAMO VYSTÚPILI ZO ZOCR…

    Vznik SAMO bol výsledkom dobrovoľného rozhodnutia zakladajúcich členov. Predchádzajúci zástupcovia na ministerstvách vznik SAMO vnímali pozitívne, prijali nás ako partnerov do odborného dialógu. Ten pokračuje i v súčasnosti.

    * JE SAMO UZATVORENÁ PLATFORMA, ALEBO BY DO NEJ MOHLI VSTÚPIŤ AJ INÉ REŤAZCE AKO SIETE S PREVAHOU PREDAJA POTRAVÍN? AKÉ SÚ KRITÉRIA, ABY SIEŤ MOHLA BYŤ DEFINOVANÁ AKO „MODERNÝ OBCHOD“?

    Moderný obchod (MO) predstavuje odvetvie, v ktorom sa prelínajú záujmy širokého spektra dotknutých strán, od výrobcov, dodávateľov, distribútorov, štátnych a regulačných orgánov až po spotrebiteľov, pre ktorých je obchod súčasťou každodenného života a potrieb. Pri svojej činnosti sa (MO) opiera najmä o novodobé zistenia, poznatky a závery, tie aplikuje v praxi v súlade s etickými princípmi, pričom sa zásadne hlási k princípom zodpovedného podnikania špeciálne v nákupe a k princípom trvalo udržateľného rozvoja vo vzťahu k životnému prostrediu a surovinovým zdrojom. SAMO je nezávislé, dobrovoľné, neziskové občianske združenie podnikateľských subjektov z odvetvia maloobchodu a veľkoobchodu, pripravené prijať slovenských alebo medzinárodných záujemcov o členstvo, ktorí sú registrovaní ako samostatný subjekt pod jednou značkou a stotožnia sa s poslaním a cieľmi SAMO. Združenie založili subjekty s prevahou predaja potravín vzhľadom k tomu, že boli dlhodobo najčastejšie medializované v tejto oblasti a cítili potrebu otvoriť vecný dialóg s dotknutými partnermi. Prioritou SAMO doteraz bolo tiež vytvorenie jeho štruktúry vrátane odborných pracovných skupín, funkčného sekretariátu a hovorcovského kanálu. Zatiaľ má združenie rovnaký počet členov ako po založení, no od svojho vzniku je otvorené aj ďalšími subjektom vrátane predajcov non -food.

    * POMERNE VEĽA REZONUJÚ TÉMY POTRAVINOVÁ SEBESTAČNOSŤ A NEDOSTATOČNÉ ZASTÚPENIE SLOVENSKÝCH VÝROBKOV V REŤAZCOCH. V JEDNOM SVOJOM BLOGU SPOMÍNATE ZAKLADANIE FUNKČNÝCH ODBYTOVÝCH ZDRUŽENÍ PRODUCENTOV. VIE AJ OBCHOD POMÔCŤ PRI VZNIKU ZDRUŽENÍ?

    Členovia SAMO sú otvorení slovenským aj zahraničným dodávateľom, avšak tovar musí byť dodávaný v požadovaných objemoch a v dlhodobom časovom horizonte v konzistentnej (t.j. stálej) kvalite. Prebiehajú rokovania s PKS a SPPK, členovia SAMO sú ochotní poskytnúť skúsenosti, informácie a know -how, ako nastaviť funkčné odbytové združenia v oblasti logistiky, obrátkovosti tovarov a obalov, minimálnych štandardov, tak aby boli konkurencieschopné a zaujímavé pre veľké reťazce.

    * MNOHO PROJEKTOV FINANCUJÚ REŤAZCE AKOBY V RÁMCI FILANTROPIE, NAPR. EDUKÁCIA SPOTREBITEĽA V OBLASTI OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, PLYTVANIA POTRAVINAMI, SEPAROVANIA ODPADU ATĎ. TIETO AKTIVITY NEMAJÚ PRIAMY OBCHODNÝ EFEKT. PREČO ICH REŤAZCE REALIZUJÚ?

    Členovia SAMO zamestnávajú takmer 25 000 ľudí, sú ako skupina jedným z najväčších investorov na Slovensku, veď od svojho vstupu na náš trh preinvestovali spolu vyše 2,8 miliardy eur bez úľav v rámci štátnej pomoci. Ročne riadne platia desiatky miliónov eur na dani z príjmu, dani z majetku a odvádzajú na DPH. Majú naďalej ambíciu tu podnikať, obchodovať a zamestnávať. Chcú byť transparentní a zodpovední voči prostrediu, kde podnikajú. Napokon vždy je na konci reťazca spotrebiteľ, zákazník, s ktorým chcú obchodníci zároveň odborne, objektívne a pravdivo komunikovať a vzdelávať ho.

    * ŠTÁT ZMENIL ZÁKON O OBALOCH K 1. 7. 2016. AKO SA S TÝM VYROVNÁVA OBCHOD? PODĽA RETAILEROV TO BUDE ZNAMENAŤ NÁKLADY V STÁTISÍCOCH EUR, PRITOM IDE O ROVNAKÚ SUMU PRE ŠTÁT, KTORÚ BY „VYZBIERAL“ AJ OD PRODUCENTOV OBALOV…

    Vďaka zákonu sa zvýši cena výstupov. Napríklad pri mlieku v plastovej fľaši sme vyrátali, že zvýšenie ceny za obal tu po 1. 7. v podstate čiastočne zneguje zníženú sadzbu DPH. Teda štát na jednej strane znížil DPH, na strane druhej by ju v prípade vybraných potravín so zníženou DPH zabalených v plaste, papieri či skle, zaťažil novými nákladmi za obaly. V súvislosti so zákonom o obaloch sme už rokovali s ministerstvom pôdohospodárstva, hovorili sme o aj prepočtoch spojených s likvidáciou odpadu vo vzťahu ku koncovej cene s kompetentnými, ktorých problematika zaujala a veríme, že sa ňou budú zaoberať.

    Autor: Juraj Púchlo