NEWSLETTER

    http://www.podstudovatobchod.sk/

    SAMO je členom

    EuroCommerce logo RUZ logo
    Tlačové správy

    Chceme viac slovenských potravín? Legislatívny absurdistán nepomáha Čo predražuje domácu produkciu a prečo je cena na pultoch skreslená

    Zdroj: www.etrend.sk Dátum: 19.02.2020 Autor: Veronika Rajničová
    https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2020/cislo-7/ako-ne-zabit-dopyt-po-slovenskych-potravinach.html
    Dôležitosť jednotlivých faktorov závisí aj od toho, či ide o zahraničné alebo domáce výrobky. Až 70 percent Slovákov by totiž uprednostnilo tuzemské potraviny.

    Najviac sa zákazníci zaujímajú o pôvod mäsa a mäsových výrobkov. Nálepku made in Slovakia považuje za dôležitú v tomto sortimente až 91 percent ľudí. Hneď za mäsom sa umiestnili mliečne a pekárenské výrobky s 88 percentami. V inej otázke Slováci odpovedali, že domáce potraviny považujú za najkvalitnejšie, čím predbehli tie rakúske aj nemecké.

    Čo zákazníkov odrádza, je cena. V rámci EÚ patríme k najsenzitívnejším spotrebiteľom. Až 48 percent potravín sa u nás predá v akcii. Za pridrahé považujú potraviny zo Slovenska tri štvrtiny spotrebiteľov. Paradoxne, najvýraznejšie im prekáža cena mäsových výrobkov, masla a margarínu, teda segmentov, v ktorých deklarovali vysokú dôležitosť pôvodu. Inými slovami, Slováci chcú kvalitné, lacné a slovenské potraviny. Do akej miery je to možné

    Agentúra Nielsen tvrdí, že čo sa týka vyšších cien domácich potravín, ide o mylnú domnienku ľudí. „Pri väčšine vybraných produktových skupín bola cena slovenských značiek nižšia ako pri zahraničných,“ hovorí o výsledkoch client business partner firmy Pavol Zajac. Ako dodáva, v niektorých prípadoch sú slovenské značky výrazne menšou mierou prítomné v drahšom prémiovom segmente, čo v konečnom dôsledku takisto ovplyvňuje priemernú cenu slovenských a zahraničných značiek.

    Ceny dvíhajú regulácie

    Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič hovorí o vyšších nákupných cenách slovenských potravín. Aj keď na pultoch v konečnom dôsledku môžu mať cenu porovnateľnú so zahraničnými. Je to preto, že je na ne nižšia marža.

    Na ceny potravín má vplyv aj nedostatočná pomoc a podpora výrobcov zo strany rezortu hospodárstva, ako aj politika represie a regulácie. Na nej si vedenie agrorezortu dáva podľa neho mimoriadne záležať a ide aj nad rámec požiadaviek EÚ.

    Hoci špeciálny odvod pre reťazce trval krátko, mal priamy vplyv na rast cien. Po jeho predstavení ministerstvo podľa M. Krajčoviča prestalo s obchodníkmi komunikovať. Keď odvod pozastavila Európska komisia, ministerka Gabriela Matečná predstavila novú legislatívu o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Cez ňu sa zmenili aj ďalšie zákony, napríklad zákon o potravinách.
    Zákon o neprimeraných podmienkach mal podľa rezortu priniesť férovejšie a vyváženejšie obchodné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi, eliminovať nekalé obchodné praktiky a chrániť dodávateľov od rôznych dodatočných poplatkov. Skrátila sa lehota splatnosti faktúr, pribudla možnosť podávania anonymných podnetov, sprísnili sa kontroly, ako aj sankcie.

    „Táto regulácia sa tvorila asi dva roky. Musím povedať, že bolo vznesených veľmi veľa pripomienok. Vo viacerých sme sa zhodovali s potravinármi. Napriek tomu ministerstvo na rozporovom konaní neprijalo žiadnu našu pripomienku ani od protimonopolného úradu. Dodržiavaním jedného zákona sa na Slovensku môže ľahko stať, že porušíte iný,“ hovorí šéf SAMO.

    Obchodníci prostredníctvom svojho nadnárodného stavovského združenia EuroCommerce podali stažnosť na Európsku komisiu. Viacero opatrení považujú za diskriminačné a fakticky nevykonateľné. Jedna z klauzúl napríklad hovorí, že čokoľvek, čo ministerstvo uzná ako neprimeranú podmienku, ňou aj bude. Reťazce musia platiť pokuty ešte predtým, ako sú právoplatné, a vyplatiť dodávateľov pred tým, ako majú v rukách faktúry.

    Chýbajú výrobné kapacity

    „Za absolútne zlyhanie štyroch vládnych rokov považujeme to, že namiesto pomoci domácim výrobcom sa štát pustil do represie obchodných reťazcov. Krajiny V4 nás míľovými krokmi predbehli, pretože ich vlády si uvedomujú, ako veľmi je dôležité podporiť domácich výrobcov potravín a poľnohospodárov. Slovenskí potravinári sú pritom rovnako kvalitní ako u susedov, no nemajú rovnakú štartovú pozíciu. Preto sú slovenské produkty drahšie. Keď ich porovnáme so zahraničnými, je to priemerne o 30 percent,“ vysvetľuje.

    Z tohto dôvodu nie sú Slováci dostatočne konkurencieschopní. V niektorých segmentoch spotrebiteľ ani nemá na výber medzi zahraničným a domácim produktom alebo má ponuku oklieštenú. Existujú prípady, keď suroviny nemôžu pochádzať z lokálnych zdrojov. Nikto nebude čakať, že sa v dohľadnom čase, aj keď tomu globálne otepľovanie nahráva, objavia na pultoch slovenské banány.

    Často je problém to, že tunajší výrobcovia kapacitne nestačia, čo sa ukazuje najmä na mäse, tukoch a mlieku. Sme majstri v tom, že vyvážame kusy dobytka a dovážame mäso. „Chorvátsko dotuje spracovateľov hovädzieho mäsa viac ako Slovensko. Našim dobytkárom sa oplatí predať živé kravy do Chorvátska. Dostanú za to viac, ako keby ich tu dochovali a priniesli na trh. To je anomália, ktorú si neviem vysvetliť, lebo si nemyslím, že Chorvátsko má na chov lepšie podmienky ako Slovensko,“ myslí si M. Krajčovič.

    V rámci EÚ patríme k spotrebiteľom najcitlivejším na cenu
    Problém majú aj ovocinári a zeleninári. Dvadsať percent ovocia ostáva na stromoch. Naša legislatíva nepozná inštitút sezónnej práce, nemá ho kto obrať. Pre ovocinárov to znamená stratu. Chýbajú aj sklady. Slovenské ovocie sa podľa neho preváža do skladov v Rakúsku a následne späť. To opäť zvyšuje cenu, na ktorú sú Slováci mimoriadne citliví.

    Podiel na pultoch rastie

    M. Krajčovič vyvracia aj tvrdenie, že obchodníci dávajú na slovenské potraviny vyššie marže ako na zahraničné. „Bolo by to absolútne nelogické. Keď si zoberieme, že slovenské potraviny sú priemerne drahšie, keby sme na ne dali vyššiu maržu, boli by na pulte nepredajné. Za všetkých obchodníkov môžem povedať, že priemerne je na tieto výrobky nižšia marža, a teda aj nižší zisk,“ dodáva. Reťazce zaťažené pokutami a reguláciami tak siahajú skôr po zahraničných výrobkoch, z ktorých majú vyšší zisk.

    Všetky reťazce podľa šéfa SAMO deklarovali, že chcú dostať do prevádzok viac slovenských potravín. Nemôžu však ísť proti trhu. Prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak to potvrdzuje. „Slovenskí obchodníci majú eminentný záujem ponúkať zákazníkom najmä kvalitné a zdravé potraviny v primeranej cene a tie nakupovať najmä u slovenských výrobcov,“ hovorí pre TREND.

    Podiel slovenských potravín na maloobchodnom obrate podľa neho predstavuje skoro 70 percent. Viac slovenských potravín v obchodoch brzdí nízka potravinová sebestačnosť výrobcov a nie celkom zvládnutá ponuka. „V sortimente ovocia a zeleniny by bolo dobré, aby sa slovenskí producenti spájali. Niekde to už funguje, ale stále to nemá potrebné parametre,“ dodáva M. Katriak.

    Potravinárska komora Slovenska (PKS) si myslí, že podiel slovenských výrobkov na pultoch nesúvisí len s ich cenou. Podľa ich prieskumu kraje s relatívne nižšími príjmami obyvateľstva majú vyššie zastúpenie slovenských potravín, naopak, negatívnym rekordérom v zastúpení slovenských potravín je Bratislavský kraj, ktorý má najvyššiu životnú úroveň.

    Čo potravinári vítajú, je znížená DPH na vybrané potraviny, ktorá vstúpila do účinnosti v januári. Ide o zdravé potraviny dopestovateľné na Slovensku. Patria medzi ne mliečne výrobky, med, zelenina a ovocie, pečivo i strukoviny. Kaufland, Lidl a Tesco sľúbili, že na ne znížia ceny minimálne o zníženú sadzbu.

    Od ministerstva však chcú, aby sa znížená DPH uplatnila na čo najširší okruh potravín, aby ju pocítili nielen spotrebitelia, ale aj výrobcovia. Pri selektívnom výbere podľa nich spotrebiteľ zníženie sadzby výrazne nepocíti. SNS pôvodne chcela znížiť DPH na všetky potraviny okrem cukroviniek a nápojov. Po kritike, že takéto zníženie by malo výrazný vplyv na rozpočet, poslanci SNS svoj návrh upravili.

    Zbytočné znižovanie DPH

    Znižovanie DPH na potraviny je podľa odborníkov na jednej strane prínosom, ak však nebude správne nastavené, môže priniesť viac negatív ako pozitív. „Nie je to systémový krok, preto nemá potenciál zlepšovať, ale skôr ešte väčšmi zamotať už aj tak zložitú komunikáciu medzi obchodom a výrobou,“ hovorí riaditeľka Incomy Slovakia Bohumila Tauchmannová.

    Podiel slovenských potravín v predajniach pritom po rokoch poklesu už druhý rok mierne rastie. V júni vlaňajška PKS avizovala, že sme sa dostali späť na úroveň roka 2016. Podľa výsledkov prieskumu Go4insight dosiahol podiel vystavenia slovenských výrobkov vlani 38,6 percenta, čo je medziročne nárast o 0,9 percentuálneho bodu.

    Lídrom slovenských potravín sú reťazce Coop Jednota (58 percent) a CBA (49 percent). Najnižší podiel je dlhodobo v reťazci Lidl (18 percent). Vo všetkých sledovaných sieťach bol zaznamenaný nárast podielu vystavených slovenských výrobkov, s výnimkou CBA. Podiel rástol najvýraznejšie v diskontných predajniach a vo veľkoskladoch.

    „Väčšina obchodných sietí zaznamenala relatívne pozitívny nárast na úrovni dvoch percentuálnych bodov alebo aj viac. Proti tomuto trendu však pôsobila zmena váhy jednotlivých obchodných reťazcov v celkovom prieskume. Spotrebitelia viac nakupovali v obchodoch s nižším zastúpením slovenských potravín, preto za celý slovenský trh bol nameraný medziročný rast iba o 0,9 percentuálneho bodu,“ vysvetlil Daniel Poturnay z PKS.