NEWSLETTER

http://www.podstudovatobchod.sk/

SAMO je členom

EuroCommerce logo RUZ logo
Tlačové správy

Povinné darovanie potravín sa odkladá

Zdroj: spravy.pravda.sk Dátum: 07.12.2019 Autor: Zdenka Kollárová, Pravda
https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/535318-povinne-darovanie-potravin-sa-odklada/
Z veľkých plánov národniarov na zastavenie plytvania jedlom zostal len bezzubý tiger. A ten už veru nikoho nepohryzie a ani bývalých kritikov veľmi nehnevá. A ak tak, až o štyri roky. Účinnosť zákona sa totiž posunula až na január 2024. Zostalo tak zachované terajšie status quo – a to, že obchody sa samy rozhodujú, či potraviny po uplynutí minimálnej trvanlivosti darujú alebo vyhodia.
Pôvodná verzia novely zákona o potravinách z dielne poslankyne za SNS Evy Antošovej bola oveľa ambicióznejšia. Poslankyňa totiž chcela “zmierniť dosahy globálneho problému plytvania potravinami“. A to poriadne zostra. Predajne s veľkosťou nad 400 metrov štvorcových mali totiž povinne darovať všetky ešte dobré potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti charite už od začiatku budúceho roka. A to pod hrozbou mastných pokút. Po novom už budú musieť len uzatvoriť zmluvu a dohodnúť podmienky odberu s jednou či viacerými charitami.
Okrem obchodníkov sa však proti návrhu vzbúrila aj charita. Nemali by totiž kam dať také množstvo tovaru. Antošová tak chtiac či nechtiac návrh zmenila a odsunula. Spomínané štyri roky by sa mali využiť na prípravu celej siete. Peniaze by mala na to v rozpočte nájsť aj nová vláda.
Nová verzia novely sa už mimovládkam pozdáva o poznanie viac. No aj tak má stále svoje muchy. Charity totiž veľmi ťažko hľadajú financie na prepravu či skladovanie darovaných potravín. “Rozvoj distribučnej siete je potrebné podporiť finančne aj zo strany štátu,“ hovorí Alexandra Kolarik z Občianskeho združenia Free Food. Napríklad v susednom Česku štát dotuje sieť potravinových bánk sumou približne 3 miliónov eur, dodáva.
Chýbajú potravinové banky aj peniaze Trh s darovanými potravinami je podľa Kolarik stále poddimenzovaný. A to aj napriek tomu, že oficiálne už funguje dva roky. “K dnešnému dňu máme na celom Slovensku cez 20 registrovaných organizácií, ktoré môžu prijímať darované potraviny, a to je málo,“ hovorí. Tento počet by však bol v poriadku, dodáva Kolarik, ak by každom kraji existoval sklad potravinovej banky.
Zatiaľ však nie je celkom zrejmé, o aké množstvo potravín by mohlo ísť. Presné a aktuálne štatistiky totiž nie sú. “Súhrnné číslo, ktoré je dostupné zo strany obchodníkov, pochádza z roku 2015 a predstavuje 15-tisíc ton potravín ročne,“ hovorí Kolarik. Koľko z toho je potravín s dátumom minimálnej spotreby – teda takzvaných trvanlivých – sa nevie. Podľa Kolarik majú najväčší podiel vo vyhodených potravinách ovocie, zelenina či pečivo. Na tie sa však nová úprava nevzťahuje.
“Napriek tomu predpokladáme, že množstvo darovaných potravín sa po prijatí zákona môže znásobiť niekoľkokrát,“ hovorí Kolarik. Pôvodný návrh z dielne národniarov by tak podľa nej spôsobil obrovský tlak na reťazce i charitatívne organizácie. Výsledkom by tak bol kolaps nedostatočne pripraveného systému darovania potravín. “Dopyt a ponuka darovaných potravín prevyšujú súčasné kapacity odberu charitatívnych organizácií, a preto je veľmi dôležité podporiť rozvoj distribučnej siete,“ hovorí Kolarik. Už teraz sa charita pohybuje na hrane svojich kapacít, dodáva.
Obchodníci sú s novou verziou spokojní Pozmeňovací návrh vylepšil aj postoj obchodníkov k novele. Nemusia už totiž darovať všetko jedlo, ale len to, ku ktorému sa zmluvne zaviažu. A aj to až o štyri roky. “To je pre nás už prijateľná aj právne čistejšia forma, s ktorou už nemáme problém,“ hovorí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. Do slovenskej legislatívy sa tak dostala úprava podobnejšia francúzskemu modelu – teda darovanie cez zmluvy medzi obchodom a charitou. Pôvodný návrh išiel českou cestou – darovať sa tak mali všetky trvanlivé potraviny.
Aj podľa Krajčoviča je predčasné hovoriť o presných číslach darovaných potravín o štyri roky. “Cieľom každého obchodníka je priebežne znižovať objem prebytkov,“ hovorí. Závisieť bude hlavne od infraštruktúry charít. Mnohé predajne sú totiž v regiónoch, a tak je pre mimovládky pomerne nákladné chodiť si po pár kusov tovaru, dodáva Krajčovič. S výrazným nárastom nákladov pre samotné predajne veľmi nepočíta.
Povinné darovanie potravín Od januára 2024 budú obchody s predajnou plochou nad 400 metrov štvorcových musieť povinne uzatvoriť zmluvu o darovaní potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti aspoň s jednou charitatívnou organizáciou. Zmluva o darovaní musí okrem všeobecných náležitostí zmluvy obsahovať harmonogram plnení a podmienky dodania a prevzatia potravín. Pôvodne mala novela platiť už od januára 2020 a obchodníci mali povinne darovať všetky trvanlivé potraviny. Na jedného obyvateľa Slovenska pripadá priemerne ročne 111 kilogramov vyhodených potravín. Teda asi 0,3 kilogramu priemerne na hlavu denne. V tomto údaji sú aj potraviny vyhodené pri výrobe, distribúcii a predaji a následne aj tie, čo vyhodí spotrebiteľ. Minimálna trvanlivosť uvádza dátum, dokedy si potravina uchová svoju predpokladanú kvalitu. Potravina je ešte stále bezpečná na konzumovanie po uvedenom dni za predpokladu, že sú dodržiavané návody na skladovanie a balenie nie je poškodené. No mohla by stratiť svoju chuť a textúru. Takéto označenie sa dá nájsť na mrazených, sušených, konzervovaných a iných potravinách, ako sú napríklad cestoviny, ryža, rastlinný olej, čokoláda.