Reťazce zásoby majú, omikron už zatvára školy. Ako sa vzmáha ďalšia vlna?

Vlna omikronu môže vyvrcholiť okolo polovice februára

Väčší problém ako obchody môžu mať nemocnice a školy.

BRATISLAVA. Už teraz počty nakazených za deň vysoko prevyšujú čísla z delta vlny. Priemerne pribúda denne 15tisíc prípadov, v stredu ich do štatistík nahlásili rekordne veľa, až 20 224. Analytici odhadujú, že nových prípadov bude pre vysokoinfekčný variant koronavírusu omikron naďalej výrazne pribúdať. Vrchol omikronovej vlny by mohol prísť niekedy okolo polovice februára, odhaduje aj ekonóm a analytik iniciatívy Veda pomáha Martin Šuster. Vo firmách vypadávajú zamestnanci, ktorí končia na péenke, v karanténe po kontakte s nakazeným alebo doma s deťmi, ak im pre omikron zatvorili triedu. Spoločnosti, ktoré sú pre fungovanie štátu kriticky dôležité, môžu povolávať na pracovisko aj zamestnancov s pozitívnym testom, aby neskolabovali dodávky elektriny či plynu.

Zásoby potravín sú dostatočné, hovoria

V obchodných reťazcoch pracuje tridsaťtisíc ľudí, ktorí potraviny a iný tovar ľuďom predávajú alebo ho dovážajú do predajní. „Ak by nejaký výpadok aj prišiel, tak je pravdepodobné, že si to zákazník na pulte ani nevšimne,“ hovorí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Marek Krajčovič. Aliancia hovorí za reťazce ako Kaufland, Lidl, Billa či Tesco. V skladoch majú podľa Krajčoviča dostatočné zásoby tovaru a zásoby majú aj dodávatelia. „Ak by napríklad pre nedostatok ľudí vypadol výrobca nejakej potraviny, tak to neznamená, že tá potravina nebude vôbec.“ Doplniť ju vedia od iného výrobcu. Jediný tovar, ktorý sa do predajní reťazcov nedostáva cez distribučné centrá reťazcov, ale dodávajú ho priamo, je čerstvé pečivo. Ak by prestala fungovať niektorá z pekární, vedia ju nahradiť inou, a pečivo si reťazce obvykle dopekajú aj priamo v obchode. „Ak nebude práve rožok, tak bude bageta, ak to mám takto jednoducho povedať,“ upokojuje Krajčovič. Aj analytik Šuster predpokladá, že ak by pri dodávke konkrétnej potraviny nastali výpadky, išlo by skôr o dni. Pomáha tomu aj skrátená päťdňová izolácia či to, že zaočkovaní ľudia a tí, ktorí prekonali covid, nemusia po kontakte s pozitívnym zostávať povinne v karanténe. Ak by vypadli zamestnanci v jednotlivých prevádzkach, podľa Krajčoviča ich môžu zamestnávateľské agentúry do reťazcov doplniť. „V druhej vlne sme mali oveľa väčší problém ako teraz. Rodičia odchádzali na OČR, lebo boli plošne zatvorené školy. Teraz to nie je také nárazové.“

Pred nemocnicami stavajú triediace stany

Výpadky pracovníkov už pociťujú nemocnice. V skalickej chýba 66 zdravotníkov zo 478, v popradskej nemocnici je pozitívnych 70 zamestnancov a ďalší šiesti sú v karanténe, v Univerzitnej nemocnici Bratislava je nakazených 100 zo 6800 zamestnancov. „Najväčšie výpadky evidujeme na internom a anestéziologickom oddelení. Celý nápor pracovných povinností sa presunul na zdravotníkov, ktorí nie sú chorí,“ hovorí riaditeľ skalickej nemocnice Juraj Rybár. Na väčšine oddelení podľa neho už fungujú na personálnej hranici možností a niektoré oddelenia museli tento týždeň zlučovať. Na pomoc im prídu od budúceho týždňa študenti medicíny, nie je ich však dosť. „Máme jednu medičku piateho ročníka a dve zdravotné sestry – študentky, ktoré prejavili záujem,“ hovorí Rybár. „Dúfam, že sa prihlásia aj ďalší.“ Ministerstvo zdravotníctva chce nápor na nemocnice odľahčiť triážnymi stanmi. Vo štvrtok pribudol jeden pred urgentným príjmom Fakultnej nemocnice v Košiciach. V stane zdravotníci pacienta vyšetria a zistia, či pacientovi stačí domáca liečba, alebo potrebuje ísť do nemocnice. V stanoch by mali pomáhať študenti medicíny, ktorí sa však zatiaľ vo veľkom nehlásia. Dosiaľ môže do nemocníc nastúpiť 266 študentov všeobecného lekárstva a 141 študentov ošetrovateľstva.

V kritickej infraštruktúre môžu povolať pozitívnych

Aby napriek pandémii v štáte fungovali kľúčové služby, niektoré skupiny zamestnancov môžu v prípade potreby prísť do práce aj s pozitívnym testom. Ale iba ak ich je nedostatok alebo ak majú takú špecifickú prácu, že sa nedajú nahradiť. Režim sa týka okrem zdravotníkov napríklad aj firiem, ktoré ľuďom dodávajú energie či pohonné látky, ale aj pracovníkov v zariadeniach sociálnych služieb. Do tejto špeciálnej kategórie napríklad spadá aj spoločnosť Slovnaft. Na dodávky pohonných látok nie je odkázaná len verejnosť, ale aj záchranné zložky, polícia, armáda či zásobovanie. „Takíto zamestnanci pracujú v osobitnom sprísnenom režime, ktorý je v niečom dokonca prísnejší ako aktuálna vyhláška,“ povedal hovorca Slovnaftu Anton Molnár. „Napríklad musia používať FFP3 respirátor, teda vyššiu formu ochrany horných dýchacích ciest. Ďalšími opatreniami je pravidelné používanie dezinfekcie, špeciálny priestor na konzumáciu jedál či obmedzenie kontaktu s ľuďmi.“ Podľa vyhlášky hlavného hygienika nesmú mať ani príznaky ochorenia covid-19. Ľudí po pozitívnom teste zatiaľ na pracovisko v Slovnafte nevolali. Nakazených majú 60 zamestnancov z 3300.

Omikron už zatvára celé školy

Napĺňajú sa aj predpovede analytikov, že omikron bude zatvárať celé školy. V Námestove už vo viacerých školách učia všetky deti iba na diaľku. V okrese majú najviac prípadov na počet obyvateľov. „Mali sme zatvorených jedenásť tried z osemnástich a boli pozitívni aj učitelia,“ hovorí riaditeľka Cirkevnej základnej školy sv. Gorazda Marta Kurtulíková. O výučbe na diaľku rozhodol regionálny úrad verejného zdravotníctva, keď mu o situácii v škole riaditeľka napísala. Matematik Richard Kollár, ktorý sa venuje modelovaniu šírenia koronavírusu, vraví, že veľa škôl môže mať v nasledujúcich týždňoch problém zabezpečiť vyučovanie aj on-line formou. Mnohí učitelia budú chorí a aj s miernymi prejavmi ochorenia sa im nebude učiť ľahko. Tento týždeň sa z domu učí podľa údajov ministerstva školstva, ktoré mu hlásia školy, takmer štvrtina žiakov.

Testov bude málo, bude sa aj dlhšie čakať

Za stredu vyhodnotili 36-tisíc PCR testov. Onedlho však Slovensko zrejme narazí na strop v testovaní, hoci sa ministerstvo chystá kapacity zvyšovať a chystá sa pridať aj ďalšie druhy testov. Kapacity sa podľa hovorkyne Zuzany Eliášovej dajú zvýšiť na 50-tisíc PCR testov denne. Nie každý sa k testom dostáva rovnako rýchlo. Prioritu majú podľa ministerstva ľudia nad 60 rokov, ktorí môžu byť rizikovými pacientmi. Rozhoduje aj závažnosť príznakov, ktorú človek do žiadosti zadá. Pri vyhodnocovaní testu majú prednosť tí, ktorí potrebujú dostať výsledok rýchlo, lebo idú napríklad na operáciu. „V takom prípade by malo laboratórium vzorku spracovať do 24 hodín,“ hovorí riaditeľ laboratórií Unilabs Slovensko Peter Lednický. Daniela Hajčáková