Peceň chleba za 6 eur? Onedlho možno realita

Zdroj: pravda.sk, Autor: Jozef Sedlák

Dátum: 12. septembra 2022

Zdroj: Kancelária prezidenta SR

Zdroj: Kancelária prezidenta SR

Slabo blikajúce svetielko na konci tunela. Tak v skratke reagujú potravinári na schválenie návrhu zaradiť vybrané podniky – pekárne, mliekarne medzi subjekty s určitým druhom ochrany. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan žiada, aby boli odpájané od plynu a elektrárne ako posledné a v prípade vysokých cien oboch energií boli chránené pred nimi.

Potravinárom slová nestačia, požadujú Vlčanov návrh pretaviť čím skôr do legislatívy. Pekári hovoria, že udržiavanie súčasných cien môže na konci roka viesť k cene chleba 6 aj 7 eur za kilogram. Silnejší odkaz už menšinovej vláde poslať nemožno.

Nielen medzi pekármi či mliekarmi, ale aj mäsiarmi a poľnohospodármi to vrie. Energie roztáčajú kolesá poľnohospodárstva aj spracovateľského priemyslu. Rezervy sú vyčerpané a kolaps agropotravinárstva predo dvermi, vystríha poľnohospodársko-potravinárska samospráva.

„Ak vláda spolu s Európskou úniou neurobia nič s cenami energií, nebude tu o nejaký čas žiadna živočíšna ani potravinárska výroba,“ odkazuje trojlístku, ktorý zostal vládnuť, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Odďaľovanie zastropovania cien energií, lebo oň predovšetkým výrobcom potravín ide, prinesie len ďalšie zdražovanie.

Macho upozornil, že pokiaľ doteraz potraviny zdraželi zhruba o jednu pätinu, potom od novembra, ak vláda ceny nezastropuje, musia ľudia rátať, že porastú o ďalších 20 až 30 percent.

!e,i,n,svar t=“InfogramEmbeds“,d=e.getElementsByTagName“script“[0]ifwindow[t]&&window[t].initializedwindow[t].process&&window[t].processelse if!e.getElementByIdnvar o=e.createElement“script“o.async=1,o.id=n,o.src=“https://e.infogram.com/js/dist/embed-loader-min.js“,d.parentNode.insertBeforeo,ddocument,0,“infogram-async“

Kto si však takto drahé potraviny bude môcť vlastne dovoliť kúpiť? Reálne mzdy klesajú a ľudia vynakladajú viac na pohonné látky do automobilov a rastú im výdavky za všetky druhy tovarov a služieb. Jedlo však musí dostať prioritu, bez neho sa žiť nedá.

Komu zvonia do hrobu

Vlčan sa k úlohám, ktoré mu z vyostrenej energetickej situácie vyplynuli, prihlásil, ostatne sú z dielne jeho rezortu. Nezabudol však pripomenúť, „že všetky ostatné úlohy, ktoré sú kladené ministrovi hospodárstva, zatiaľ vládou neboli schválené. Rokovanie bolo odložené na ďalšie rokovanie vlády. Požiadal o to Richard Sulík SaS s odôvodnením, že chce, aby sa k týmto úlohám vyjadril už nový minister hospodárstva,“ spresnil Vlčan po stredajšom rokovaní vlády.

Čakaním na nového ministra sa riešenie vyhrotenej energetickej krízy posunulo o ďalší týždeň. „Takto sa nedá pracovať. Časť ministrov podá demisiu a pritom ešte stále so svojimi štábmi sedia v ministerských úradoch. Sú tam či nie sú?“ pýta sa Marián Šolty, ktorý je generálnym riaditeľom Levickej mliekarne.

Šolty dodal, že ministri SAS si riešenie ťažkej situácie pomýlili s detskou hrou „Tri korunky na hlavu, já na bábu nehraju“. Ide o nepochopenie zodpovednosti, a to nielen odstupujúcich ministrov, ale celej vlády,“ tlmočil nespokojnosť mliekarov a celej poľnohospodársko-potravinárskej komunity Šolty, ktorý je podpredsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Foto: PENAM SLOVAKIA chlieb, pekár, pekárenské výrobky Chlieb z droždia alebo z kvásku? Každému podľa jeho chuti.

Prihorieva. Ak mliekarom a pekárom, no nielen im rastú ceny elektriny o nie že o desiatky, ale stovky percent, cítia to aj spotrebitelia. Uskromňujú sa a napríklad obmedzili nákupy mliečnych výrobkov mlieko, jogurty, tvarohy atď. zhruba o 15 až 20 percent. Taká je štatistika poklesu výroby v Levických mliekarňach, ktorá kopíruje s istou odchýlkou celý mliečny sektor. Menej sa vyrába aj chleba, rožkov. Liptovské pekárne a cukrárne Včela v Liptovskom Mikuláši hlásia znížený záujem o rožky o 4–5 percent, jemného sladkého pečiva vrátane rôznych zavinovačiek o 8 percent.

Aký bude účet za rastúce dovozy

Každé zlo je na čosi dobré. Ak sa menej nakupuje, menej sa aj vyhadzuje. Najhoršie sú na tom tí, čo už dávnejšie racionalizovali spotrebu, pretože potraviny z výdavkov ich príjmov netvoria 25 percent, ale podstatne viac. Týka sto predovšetkým dôchodcov, ktorým chýba životný partner, matiek samoživiteliek a samozrejme viacdetných rodín.

Už aj s ohľadom na túto nie málopočetnú skupinu obyvateľstva, ktorá si nemá kde zvýšiť príjmy, treba situáciu okamžite riešiť. Ide na jednej strane o prežitie výrobcov potravín a na druhej najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, kam sa z mesiaca na mesiac presúva čoraz viac ľudí prízvukuje Marián Šolty.

Slovensko medzitým rýchlo stráca schopnosť dodávať potraviny z vlastných zdrojov. Rastú dovozy zo zahraničia – merané počtom kamiónov stúpli zo 700 na 900 denne. Sucho ochromuje chovy hovädzieho dobytka, mnohé podniky sa chystajú na redukciu stavov a prechod od intenzívnej k extenzívnej, no lacnejšej výrobe živočíšnych produktov. No nielen z titulu nižšej úrody kukurice na zrno a siláž, slabých či nijakých kosieb krmovín, ale aj dražejúcej energie.

„Rozhodli sme sa postaviť fotovoltaickú elektráreň, Podali sme si projekt, lebo ak dojíte vyše 500 kráv, miniete veľa elektriny. Nezvládneme situáciu, ak si sami nezlacníme energie pretože, aktuálna ponuka elektriny je desaťnásobne vyššia, než sme ju nakupovali za cenu z posledného kontraktu,“ povedal riaditeľ spoločnosti Agro-Racio v Liptovskom Mikuláši-Svätom kríži Ľubomír Rakyta.

Ani kozy nevydržali atak cien

Živočíšnu výrobu ide drasticky obmedziť aj PD Mestečko Neďaleko Púchovu. Družstvo ide rozpredať celé stádo 150 kôz. Kozie mlieko pritom spracúvalo vo vlastnej mliekarni, kde z neho okrem iného vyrábali jogurty. Pohárik o obsahu 212 gramov vyšiel na1,60 eura.

Lenže jogurty z kravského mlieka sú v obchodoch v cene od 34 po 55 centov, síce s menším objemom, ale, ako podotýka predseda PD Mestečko Peter Ježo, ľudia dnes ako nikdy predtým posudzujú potraviny cenou a nie pridanou hodnotou. Kozí jogurt napriek excelentným zdravotným účinkom sa tak ocitá mimo hry.

Do ofsajdu poslali chov kôz, čo sú inak nenáročné zvieratá dražejúce energie. Aj kozy treba prikrmovať šrotmi, ich výroba stála energiu, podraželi rôzne kŕmne komponenty a v synergii s klesajúcou kúpnou silou to znamenalo koniec dietetického produktu. „Museli sme sa sústrediť na záchranu hovädzieho dobytka a oviec, rozhodnúť sa, čo je z hľadiska prežitia družstva dôležitejšie,“ povedal predseda PD Mestečko Peter Ježo.

Na margo dražejúcich energií povedal, že v boji o prežitie podnikov zaváži rýchlosť. Za pozitívnu označil zmenu, keď družstvo požiadalo o mimoriadnu pomoc na prekonanie aktuálnej krízy.

„Žiadosť sme podali v júli a v auguste, prišlo jej schválenie. Také rýchle konanie si nepamätám,“ pochválil činnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúry Peter Ježo. Na účet družstva by v septembri malo prísť 40 tisíc eur, toľko však platia po zvýšení cien za energie v Mestečku každý mesiac. Pre porovnanie pred rokom boli mesačné platby 8 tisíc eur, teda päť krát nižšie!

„Pán Boh zaplať za túto pomoc, poďakoval sa predseda družstva platobnej agentúre, ale nárast cien láme všetkým podnikom chrbtice. Vláda musí naozaj rýchlo konať, a to v záujme udržania existencie firiem,“ žiadal viac rozhodnosti Peter Ježo.

Chlieb upečú. Koľkokrát drahšie?

Vari najdramatickejšia situácia je v pekárenskom sektore. Už spomínaná pekáreň Včela v Liptovskom Mikuláši zaplatila za prvých sedem mesiacov o 550-tisíc eur viac za energie ako za rovnaké obdobie vlaňajška. „Ceny musíme zvyšovať, či sa to niekomu páči alebo nie. Otázka stojí tak: alebo obchodné siete akceptujú naše ceny, alebo nebudeme chlieb a ostatný sortiment dodávať,“ opísal pozíciu pekární Slavomír Moravčík.

Ak vláda s energiami nič neurobí, dôjde podľa Moravčíka k reťazovým kolapsom. Včela spolu s Tatrapekom a Pekárňou Drozd tvoria dnes zoskupenie, ktoré sa drží nad vodou, ale množstvo iných pekární melie z posledného.

„Dostávame ponuky na prevzatie za symbolické euro, len aby sme pomohli v niektorých regiónoch udržať výrobu. No uvidíme, či sa svetielko, ktoré na poslednú chvíľu zablikalo, rozhorí, alebo zhasne,“ povedal Moravčík.

Koľko pekární ľahne popolom? Urobí kríza nemilosrdnú selekciu? Bude to príležitosť pre obchodné reťazce, ktoré majú podľa potravinárov žatvu bez ohľadu na klesajúcu kúpyschopnosť obyvateľstva, aby rozšírili výrobu chleba z mrazených polotovarov?

Obchod už nerobí promo na mlieko

Energetická kríza postihuje všetkých. Aj obchodníkom výrazne stúpli náklady, ale neprenášajú ich na druhej strane v plnej miere do cien, tvrdí to v reakcii na aktuálnu situáciu predseda SAMO – Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Obchod je podľa SAMO pozitívnym ohnivkom v reťazi, ktoré tlmí infláciu a rozpúšťa množstvo nákladov vo vlastnej sieti.

Obchodníci pôsobia v silnom konkurenčnom prostredí, čo sa prejavuje aj vo vitalite jednotlivých prevádzok a dnes už je viacero takých, ktoré musia obchodníci dotovať, aby ich nemuseli zavrieť. V Českej republike dokonca už niektoré siete ohlásili zatváranie obchodov, pretože sú z dôvodu vysokého nárastu energií stratové. Táto situácia je aj v krajinách západnej Európy.

Čo sa týka pekárskych a mliečnych výrobkov, tak práve v týchto segmentoch obchodníci výraznejšie podporujú slovenských dodávateľov. Od začiatku roka totiž narastajú odbytové ceny pre slovenských producentov oveľa viac ako na porovnateľné produkty od zahraničných výrobcov, čím sa zvýhodňujú na trhu.

Vnímame však problém s nedostatkom surového mlieka, menšie a stredné mliekarne majú sťažený prístup k surovine, z čoho môžu nastať výpadky v produkcii respektíve nevieme spoločne robiť promočné akcie. Čo sa pečiva týka, tak dopekané pečivo je čoraz obľúbenejší sortiment pre zákazníkov. Rovnako väčšie pekárne vytláčajú z trhu tie menšie, pretože sú cenovo konkurencieschop­nejšie.

To, čo je dnes potrebné, je zregulovať ceny energií aj pre priemysel, tie sa stali najvyšším nákladom vstupujúcim do výroby potravín a negatívne ovplyvňujú aj ich predaj. Kým na začiatku leta sme sledovali iba prepad predaja nepotravinárskeho sortimentu, koncom leta vnímame nielen prechod spotrebiteľov k lacnejším potravinám, ale aj ich postupný nižší predaj, uzavrel Martin Krajčovič.