Ako dopadla nulová DPH na potraviny v Poľsku? Reťazce si z toho ukrojili ďalší zisk, hovorí analytička

Nulovú DPH na potraviny budú mať v Poľsku aj v prvom polroku ďalšieho roka. Na Slovensku to odmietajú, keďže by išlo o „veľmi veľké fiškálne riziko“.

Prvého februára sa poľská vláda obrnila „protiinflačným štítom“ – zaviedla dočasnú nulovú daň z pridanej hodnoty na potraviny. Rozhodnutie kabinetu znížiť sadzbu z piatich percent na nulu premiér Mateusz Morawiecki vtedy vysvetľoval zmiernením vplyvu zdražovania na domácnosti. Prešlo desať mesiacov a náš severný sused sa rozhodol opatrenie predĺžiť: ponechajú ho aj v prvej polovici nasledujúceho roka, pričom z ich rozpočtu to odkrojí 1,7 miliardy eur, čo je približne 0,3 percenta ich HDP.

„Keď prší, snažíme sa ľudí prikryť dáždnikom,“ uviedol predseda vlády tentoraz. Na Slovensku zatiaľ podobný krok nepripadá do úvahy. Ministerstvo financií považuje znižovanie DPH týmto smerom za „veľmi veľké fiškálne riziko“. HN sa preto obrátili na ekonomických analytikov, aby zistili, aké úskalia a benefity so sebou tento krok prináša.

Poliaci zníženie nevidia

Najskôr sa vráťme naspäť do Poľska, kde bola v novembri inflácia na úrovni 17,4 percenta. Hoci oproti októbru spomalila o 0,5 percentuálneho bodu, stále sa pohybuje na hodnotách, ktoré sú za posledných 25 rokov bezprecedentné.

Nebyť Morawieckého kabinetu, ktorý uplatnil nulovú sadzbu na základné potraviny, ako sú ovocie, zelenina, mäso, mliečne a cereálne výrobky, číslo mohlo byť ešte vyššie. Podľa premiéra má jej udržanie vplyv na priemernú ročnú mieru inflácie a „štít“ pomohol znížiť vrchol o tri až štyri percentuálne body. Potraviny totiž tvoria minimálne tretinu výdavkov poľských rodín, z toho až 75 percent je tovar, na ktorý sa uplatňuje nulová sadzba.

Aj pohonné látky

Pripomeňme, že spoločne s potravinami zvolili Poliaci v úvode roka rovnaký postup pri pohonných látkach či hnojivách. To sa nepáčilo Európskej komisii – keďže to nebolo v súlade s pravidlami Únie – a vláda preto ďalšie zníženie týchto komodít nepredĺžila.

„Ťažko však teraz stretnete spotrebiteľa, ktorý by potvrdil nejaké výhody vyplývajúce zo zmien DPH,“ oponuje Wanda Pelková z Varšavského ekonomického inštitútu na otázku, či opatrenie pomáha nízkopríjmovým domácnostiam. Zmeny by mali byť viditeľné, no nie je to tak. „Vysvetlením tejto situácie je, že reťazce berú cenový rozdiel ako svoj zisk. Znižuje to síce ich náklady, avšak kontrolné mechanizmy na zavádzanie nižších cien sú neúčinné,“ pokračuje Pelková.

Neutíchajúce zdražovanie potvrdzujú čísla štatistického úradu z novembra. Kým medziročne sa ich rast zrýchlil na 22,3 percenta, medzimesačne to bolo 16 percent. Na druhej strane, Kancelária predsedu vlády poukazuje na 1,6 miliardy eur, ktoré ostali vo vreckách spotrebiteľov vďaka ich zásahu.

Stabilizácia nákupného košíka

Slovenské reťazce zneužívanie opatrenia odmietajú. „Kto chce psa biť, palicu si nájde, pretože za normálnych okolností takéto tvrdenie nie je namieste. Táto daň sa iba pripočítava k trhovej spotrebiteľskej cene. Ak je 10 percent, tak sa prihodí 10 percent,“ vysvetľuje predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Organizácia zastupuje najväčšie tuzemské potravinové siete Lidl a Tesco, ale aj ďalších trhových hráčov.

Šéf Tesca: Zníženie DPH na potraviny? Rozhodne by došlo k zlacneniu našich potravín

Napriek tomu nie je podľa oslovených odborníkov pravdepodobné, že by sa zmenou legislatívy znížili ceny potravín. To však neznamená, že by znížená sadzba mala nulový efekt na pultové sumy. „V krátkodobom horizonte by aspoň mohlo dôjsť k ich stabilizácii, aby ďalej nerástli,“ odhaduje daňový poradca Martin Tužinský.

Do hry môže navyše vstúpiť nepredvídateľný faktor. Siete by takto totiž dostali príležitosť zabojovať o zákazníka a trhový podiel. „Slováci sú na potraviny pomerne citliví, čo dokazuje poctivá analýza letákov. Obchod, ktorý do cien prenesie zníženie sadzby, tým môže získať zvýšením ostatných tržieb,“ hovorí analytik INESS Radovan Ďurana.

Vie aj uškodiť

Štát v tejto chvíli akékoľvek daňové pohyby pri potravinách tak či tak vylučuje. „Je potrebné si klásť otázku: aké sú ekonomické ciele? Obhajcovia výnimiek argumentujú poklesom cien či zlepšením dostupnosti potravín pre nízkopríjmové skupiny. Aktuálny ekonomický výskum však neindikuje jasný vzťah medzi znížením DPH a cenami konečných výrobkov a služieb,“ píše tlačový odbor rezortu financií.

Znížená desaťpercentná sadzba DPH sa uplatňuje na:

Hovädzie mäso

Domáce bravčové, hydinové, kozie či králičie mäso

Sladkovodné ryby

Mliečne výrobky

Syry

Med

Zemiaky

Čerstvá zelenina a ovocie

Chlieb

Antibiotiká

Farmaceutické a sanitárne výrobky

Noviny, časopisy, knihy, hudobniny

Kontaktné a okuliarové šošovky

Hygienické vložky, detské plienky

Ubytovanie

Reštaurácia a vleky (dočasná – od 1. januára do konca marca budúceho roka)

Ak by sa aj zníženie DPH pretavilo do cien produktov, podľa ministerstva budú benefitovať najmä domácnosti s vyššími príjmami. „Dôvodom je, že práve tie spotrebujú viac. Platí to aj napriek tomu, že v pomere k príjmom tvoria potraviny väčší podiel práve u nízkopríjmových domácností,“ pokračuje.

S tým súhlasí aj Tužinský. „Ak by v budúcnosti štát opätovne na potraviny zaviedol vyššiu sadzbu DPH, došlo by k skokovému nárastu cien, čo by mohlo mať na ne negatívny vplyv,“ upozorňuje. Podľa výskumov, z ktorých vychádza, nejde preto o efektívny krok.

Na riešenie rovnosti odporúča OECD skôr opatrenia, ktoré sa priamo zameriavajú na zvýšenie reálnych príjmov chudobnejších domácností. „Preto by vratný daňový úver alebo iné cielené politiky boli efektívnejšie ako necielené znížené sadzby DPH,“ ozrejmuje. „Problém Slovenska vidím v tom, že do zníženej sadzby DPH spadá relatívne úzky okruh tovarov a služieb v porovnaní s inými členskými krajinami Únie,“ pokračuje Tužinský s tým, že drvivá väčšina našich potravín je zaťažená tou základnou.

Stovky miliónov

Súčasne rezort vidí v znižovaní sadzby na potraviny veľké fiškálne riziko. „Ak by sme dnešnú zníženú desaťpercentnú sadzbu rozšírili na všetky produkty, rozpočet by prišiel ročne o 400 miliónov eur,“ dodáva. Ďalšie čísla rezort nespresnil.

Simulačný model slovenského daňového a sociálneho systému však uvádza výpadok 270 miliónov eur, ak by sa išlo poľskou cestou a došlo by k zníženiu o päť percentuálnych bodov. Výpočet sa týka iba vybraných druhov tovaru, na ktoré sa už dnes uplatňuje desaťpercentná sadzba.