Ako nám zaťaží peňaženky zdražovanie potravín? Zisťovali sme u farmárov, výrobcov aj obchodníkov

Zdroj: Dennik N

Celosvetovo sú ceny základných potravinárskych surovín až o tretinu vyššie ako pred rokom. Na pultoch slovenských obchodov  boli v septembri  medziročne vyššie o  4,2 percenta.

K slabšej úrode sa tento rok pridal aj postkoronakrízový rast cien ďalších komodít a energií.

Farmári a potravinári chcú teraz zvýšiť ceny potravín minimálne o 10 až 15 percent. Obchodníci aj analytička predpokladajú rast na pultoch na úrovni piatich percent.

Vláda by sa podľa ľudí z biznisu mala zdržať zásahov do cenotvorby. Mala by však znížiť DPH na potraviny a zvýšiť dotácie pre domácich producentov.

Slovenskí hydinári, mlynári a pekári už koncom minulého mesiaca začali upozorňovať, že od predajcov budú žiadať zvýšenie cien svojej produkcie až o desiatky percent. Po koronakríze totiž výrazne vzrástli ceny mnohých surovín a energií.

Lenže veľké siete supermarketov majú väčšiu vyjednávaciu silu ako lokálni výrobcovia potravín, a tak ich žiadosti o výrazne zdraženie potravín boli skôr ich želaním ako realitou, s ktorou musia na pultoch obchodov automaticky rátať aj koneční spotrebitelia.

Koncom minulého týždňa však oz[lock][lock e]námila zdražovanie širokého portfólia svojich výrobkov na tuzemskom trhu aj najväčšia potravinárska firma na svete – švajčiarska Nestlé. Ceny zvyšuje od káv cez cukrovinky až po dehydrované polievky a mliečne produkty, a to od štyroch do trinástich percent. Od Nestlé je to významná správa, pretože koncern pri svojej sile obchodníkom zmeny cien oznamuje, nie že by ich iba navrhol. Po celom svete vyrába potraviny s 330-tisíc zamestnancami.

Vzápätí aj Miguel Patriciou, šéf ďalšieho globálneho výrobcu potravín Kraft Heinz, oznámil, že ľudia si budú musieť teraz zvyknúť na zdražovanie potravín, pretože sa zvyšujú ceny prakticky všetkého a všade.

Veľké firmy tým povzbudzujú k zvyšovaniu cien aj menších hráčov. O tom, aké môže byť zdražovanie potravín na Slovensku a ako by voči nemu mohla zasiahnuť slovenská vláda Denník E hovoril s analytikmi, producentmi a predajcami potravín.

Prečo sa rozbieha zdražovanie

Viaceré oblasti sveta vrátane mimoriadne produktívnej Brazílie zaznamenali menšie úrody plodín, no takéto výkyvy sú bežné aj inokedy a k zásadnejšiemu zdražovaniu potravín pri nich nedochádza. Teraz je však situácia skomplikovaná tým, že po koronakrízovom poklese ekonomika nestíha za obnoveným dopytom, s cenami idú nebývalo hore aj mnohé iné suroviny a energie. Navyše, koronavírus dodnes spomaľuje aj globálne logistické toky a výrobcom redukuje pracovnú silu.

Svetové ceny rastlinného oleja boli v septembri medziročne o 60 percent vyššie. Aj preto, že v Malajzii po koronakríze chýbajú ľudia na výrobu palmového oleja. Slovenskí mlynári zasa teraz nakupujú tonu potravinárskej pšenice za 240 eur, o vyše polovicu drahšie ako začiatkom roka.

Jediná komodita, ktorá v súčasnosti s cenou, naopak, klesá je bravčové mäso. Preto, lebo Čína pre africký mor ošípaných znižuje dovoz z cudziny a v Európe sa hromadia prebytky bravčoviny.

Svetové ceny základných potravinárskych surovín  v septembri vzrástli na 10-ročné maximum. Oproti rovnakému mesiacu minulého roka boli zhruba o tretinu vyššie.

Na Slovensku boli potraviny a nealkoholické nápoje na pultoch obchodov v  septembri medziročne drahšie o  4,2 percenta. Boj o výraznejšie zdražovanie potravín sa však u nás ešte len rozbieha.

Ako to môže pokračovať

Domáci producenti potravín by chceli dosiahnuť zvýšenie cien potravín o desiatky percent. Tunajší mlynári žiadajú zvýšenie cien múky minimálne o štvrtinu a hydinári vidia hydinové mäso drahšie o zhruba 15 percent.

Emil Macho, predseda najväčšej domácej organizácie odvetvia – Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory hovorí o celkovom zvýšení cien potravín o 10 až 15 percent.

Zvýšenie cien o päť až šesť percent ide navrhnúť reťazcom aj najväčšia tuzemská mliekarenská skupina Tami, ktorá spracúva pätinu slovenského mlieka. Denníku E to potvrdil jej majiteľ Mikuláš Bobák. Dôvodom je to, že sója na výkrm hovädzieho dobytka cenovo posočila na skoro dvojnásobok. Navyše, podľa Bobáka nemusí ísť z ich strany o posledné zvýšenie cien a neskôr budú žiadať ďalšie úpravy najmä vzhľadom na rast cien energií, ktorý je podľa Bobáka „až nelogický“.

Podľa podpredsedu predstavenstva obchodnej siete COOP Jednota Slovensko Martina Katriaka a aj analytičky investičnej skupiny Wood & Company Evy Sádovskej ceny potravín do konca tohto roka medziročne narastú len o zhruba päť percent.

„Aktuálne síce chcú zvyšovať ceny viac-menej všetky oblasti výroby potravín, čo nie je úplne bežné, no nie je to prvá vlna zdražovania. Pod veľkým tlakom boli ceny potravín, aj keď minulá vláda zdvíhala minimálnu mzdy a príplatky za prácu v noci a cez víkendy. A vtedy tiež neprišlo k závratným skokom,“ hovorí Katriak.

Rast cien bude brzdiť aj to, že obchodníci naň budú pristupovať, až keď to bude nevyhnutné. Každý menší producent si nemusí vyjednať také zvýšenie cien ako Nestlé. „Menší producenti tých väčších zvyknú iba nasledovať. Vyrokujú si o niečo menej ako top hráči,“ hovorí potravinár Bobák.

Farmár Macho sa k nemu pridáva, že rokovania o cenách budú veľmi ťažké, ale obchodné reťazce to budú musieť akceptovať. „A môžu tak urobiť aj na úkor svojich marží. Veď zisky majú vysoké,“ dodáva Macho.

Myslí tým hlavne na Lidl a Kaufland, ktoré aj vlani zarobili na Slovensku dohromady vyše 190 miliónov eur.

Iné reťazce však majú výrazne nižšiu ziskovosť. Billa napríklad vlani zarobila 10 a Metro tri milióny eur.

Ako utrpia peňaženky:

Priemerného Slováka zdraženie potravín zasahuje vždy viac ako priemerného Európana. Slováci totiž na potraviny  vydávajú až niečo viac ako pätinu svojich príjmov. Priemerný obyvateľ EÚ iba 13 percent.

Analytička Sadovská ale aj tak predpokladá, že terajšie zdražovanie by nemalo zásadnejšie znížiť životnú úroveň Slovákov, a to aj preto, že počas koronakrízy menej nakupovali a vytvorili si väčšie úspory. Svedčí o tom rast peňazí na ich bankových účtoch.

Výraznejšie zníženie životnej úrovne pre vyššie ceny potravín nepredpokladá ani farmár Macho. Ten dokonca pripomína, že nie tak dávno Slováci vynakladali na potraviny až tretinu príjmov. Vyššie ceny môžu podľa neho viesť aspoň k tomu, že ľudia si potraviny začnú viac vážiť viac a zníži sa plytvanie. Realitou totiž je, že ročne pripadá na jedného Slováka až sto kilogramov potravinového odpadu, teda vyše štvrť kila denne.

Ako môže zdražovanie pribrzdiť vláda

Tak farmár Macho ako aj obchodník Katriak hovoria, že vláda by sa mala vyhnúť zasahovaniu do cenotvorby potravín. Išlo by to proti pravidlám voľného trhu.

Ministerstvo pôdohospodárstva chcelo začiatkom októbra zorganizovať debatu o cenách potravín medzi producentmi a predajcami, no obchodníci na ňu vôbec prísť nechceli. S odôvodnením, že by to mohlo byť v rozpore s protimonopolnými pravidlami.

Producenti aj obchodníci zdôrazňujú, že oveľa rozumnejším krokom zo strany vlády ba bolo zníženie DPH na potraviny. Slovensku má spomedzi krajín V4 jej úroveň najvyššiu. „V minulosti sa zníženie DPH na potraviny robilo populisticky, iba na niektoré druhy potravín. Uvítali by sme plošné zníženie, čo by pomohlo absorbovať nárasty odbytových cien a ich možný následný presun do spotrebiteľských cien,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje tunajšie siete zahraničných reťazcov.

Nielen farmári a potravinári, ale dokonca aj obchodníci hovoria, že rast cien potravín môže pribrzdiť aj to, ak vláda začne domácich producentom potraviny dotovať v rovnakej miere ako to robia vlády okolitých krajín.

Obchodník Krajčovič hovorí, že domáci hydinári môžu rast cien nákladov zvládnuť len veľmi ťažko aj preto, že im teraz domáca vláda dáva iba tri milióny eur nových podpôr. Česká vláda svojim hydinárom posúva až 35 miliónov eur. „Považujeme za dôležité, aby štát vytváral pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov rovnakú štartovaciu čiaru ako majú susedia,“ dodáva Krajčovič.

„Vláda nemá zasahovať do cenotvorby, no rozhodne môže viac podporiť našu výrobu,“ pridáva sa ďalší obchodník Katriak.

Zahraniční konkurenti sú na tom lepšie

Práve nižšia podpora pre domácich producentov sa potom premieta aj do toho, že teraz pýtajú od obchodníkov výraznejšie zvýšenie cien ako zahraniční konkurenti. Jeden obchodník, ktorý nechce byť menovaný, pre Denník E uviedol, že zatiaľ čo slovenskí mlynári od neho pýtajú za múku ceny vyššie až o vyše štvrtinu, tak maďarským stačí navyše iba 13 percent. Vyššie ceny platia pritom domácim potravinárom obchodníci dlhodobo.

Katriak i Krajčovič zhodne hovoria, že domácim producentom oproti zahraničným priplácajú 10 až 15 percent navyše. Len preto, že vedia o ich nižšej podpore, no chcú ich udržať pri živote, aby mali aj domácich dodávateľov.

Zatiaľ ministerstvo pôdohospodárstva farmárom a potravinárom na ich žiadosti o vyššie dotácie odpovedalo iba tým, že v krátkom čase pre nich vyhlási dve nové eurofondové výzvy za vyše 300 miliónov eur.

Podľa Macha sú však tieto podpory už dlhšie plánované a sektor by ich získal aj bez terajšieho zdražovania nákladov. Nové osobitné podpory mu stále chýbajú.

„My teraz potrebuje nové výpomoci. Potrebujeme nižšie ceny energií a ľahšie zamestnávanie ľudí cez zníženie odvodov,“ hovorí Macho.

Zníženie odvodov pre sezónnych pracovníkov v agrosektore žiada aj obchodník Krajčovič. Odôvodňuje to aj tým, že pre nedostatok ľudí slovenskí ovocinári bežne nepozberajú ani všetku úrodu a tieto straty sa potom zasa premietajú iba do vyšších cien ovocia na pultoch.

Vláde sa teraz nové zdroje hľadajú o to ťažšie, že veľké diery v rozpočte má z boja s koronakrízou. A rovnako by jej v rozpočte chýbali aj peniaze z DPH za potraviny. Navyše, politici sa už tradične obávajú, že obchodníci tovar po znížení DPH aj tak v plnej možnej miere nezlacnia. Hoci napríklad Katriak to odmieta.

A to tu z dlhodobého hľadiska je ešte jeden faktor, na ktorý musia myslieť makroekonómovia i politici a ktorý bude ďalej zdvíhať ceny potravín. Na planéte totiž pribúda ľudí, zatiaľ čo plocha poľnohospodárskej pôdy nerastie. Ceny potravín môže udržať na terajších úrovniach v tomto prostredí iba nový technologický pokrok a zvýšenie efektivity pestovania rastlín.