Bez zahraničnej zeleniny si neporadíme. Pestovatelia ju chcú vyzvať do boja

Zdroj: finweb.hnonline.sk, Autor: Rastislav Tinák

Dátum: 19. mája 2021

Zdroj: Pixabay

Zdroj: Pixabay

Väčšinu produkcie v obchodoch tvorí úroda spoza hraníc. Slovenskí farmári nedokážu konkurovať cenou, aj keď potenciál máme.

Jeden z dlhoročných mýtov v našom poľnohospodárstve je zabezpečenie potravinovej sebestačnosti Slovenska v pestovaní zeleniny. Dôvodom je niekoľko problémov. Jedným z nich je cena, s ktorou často nedokážeme konkurovať zahraničiu. Rozhodujúcim faktorom je aj druh zeleniny, lebo viaceré pestujeme len veľmi ťažko.

Sebestačnosť však nemusí byť nedosiahnuteľný cieľ, najmä s kapacitami našich poľnohospodárov. „Vo všetkom sebestační nebudeme, ale v niektorých komoditách máme dokonca silný exportný potenciál, napríklad v cibuli. Najpodstatnejšie je nedovážať to, čo si dokážeme sami doma vypestovať a preskladniť,“ tvrdí Jozef Šumichrast, výkonný riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska. Podľa neho máme u nás kvalitnú pôdu, s čím súvisí aj vysoká úroveň vypestovaných plodín. Preto je škoda, ak namiesto vypestovania dovezieme zeleninu zo zahraničia.

Sebestačnosť zatieňujú nedostatky

Podľa údajov slovenských zeleninárov sa naša sebestačnosť pohybuje približne na 46 percentách. Najviac sa v našich podmienkach darí cibuli, ktorej produkcia nám zabezpečí vyše 78 percent spotreby. Na úplnú sebestačnosť pri tejto plodine pritom stačí zvýšiť výmerné plochy o 240 hektárov zo súčasných 870 hektárov. Na druhej strane zaostávame v pestovaní zeleru či šalátu, ktorých vypestujeme len menej ako šesť percent spotreby Slovákov.

Podľa Tomáša Kohúta, generálneho riaditeľa spoločnosti Sanagro, vieme na Slovensku minimálne zvýšiť svoju produkciu. Jeden z najväčších problémov sú podľa neho vstupné náklady pri rozbiehaní pestovania, ktoré tvoria napríklad závlahy, skladovanie či rôzne špeciálne stroje. Po nich nasleduje umiestnenie na trh, kde môže pestovateľ úrodu predať na lokálnom trhu alebo do maloobchodu. „Pri takomto umiesťovaní na trh má však drvivá väčšina farmárov problém práve z dôvodu, že slovenskí farmár nedokáže cenovo konkurovať tomu zo zahraničia,“ tvrdí Kohút. Dôvodom je dotačná politika, ktorá je v okolitých štátoch silnejšia. Preto dokážu ponúknuť zeleninu na slovenský trh lacnejšie.

Riešením je spájanie

Veľa malých a stredných poľnohospodárov je tak aj pre nízku konkurencieschopnosť a stratovosť demotivovaných pestovať zeleninu. Odpoveďou, ako znížiť náklady, zvýšiť produkciu či dostať svoju úrody na pulty maloobchodov, je podľa Martina Krajčoviča, predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu, spájanie farmárov do odbytových družstiev. To znamená, že viacerí pestovatelia zdieľajú svoje náklady a výnosy. „Stávajú sa tak konkurencieschopní, pretože vedia dodať do obchodnej siete požadované objemy za konkurencieschopnú cenu. Je to model, ktorý funguje v rámci krajín Európskej únie, preto sú títo producenti aj úspešní,“ dodáva Krajčovič.

Takéto spájanie podporujú aj v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, s čím môžu menší farmári získať lepšiu vyjednávaciu pozíciu v rokovaniach s obchodnými reťazcami. Tie požadujú nielen kvalitu a množstvo, ale aj nižšiu cenu, pričom tu sú vo výhode väčší pestovatelia, ktorí dokážu splniť požiadavky obchodu. Potenciál na rast je pritom veľký, lebo podľa predajcov je v súčasnosti podiel slovenskej čerstvej zeleniny na pultoch len 31 percent a z pohľadu tej spracovanej a ovocia je to dokonca len 26 percent.

Produkcia sa bude zvyšovať

Organizácia spojených národov vyhlásila rok 2021 ako Medzinárodný rok ovocia a zeleniny. V súvislosti s tým chce ministerstvo pôdohospodárstva motivovať spotrebiteľov, aby podporovali hlavne kvalitnú domácu produkciu. Toto odvetvie bolo podľa agrorezortu dlhé roky poddimenzované a na okraji záujmu. „Programové vyhlásenie tejto vlády má v poľnohospodárstve zadefinovanú ako jednu z priorít podporu špeciálnej rastlinnej produkcie, kam patrí aj zelenina,“ tvrdí Andrej Wallner, hovorca rezortu. Preto je cieľom ministerstva zvýšiť sebestačnosť v produkcii aj podporiť spracovateľský priemysel. Tomu má pomôcť aj pripravovaný strategický plán na nasledujúce roky 2023 až 2027, na ktorom spolupracujú so všetkými sektormi agropotravinárstva.

Podľa Jozefa Šumichrasta je práve podpora štátu alfou a omegou, ako dostať na pulty viac slovenskej zeleniny. Prvovýrobcovia sú preto pripravení do roku 2027 zdvojnásobiť produkciu zvýšením výmerových plôch na ornej pôde. „Predpokladom úspešnosti tohto postupu je intenzívna systémová podpora, vyriešenie sezónneho zamestnávania, súbežná investícia do výstavby skladovacích kapacít a do liniek na pozberovú úpravu, triedenie a balenie,“ dodáva Šumichrast.