Ceny potravín sa na jeseň ustália, v budúcom roku ich konsolidačný balíček zrejme potlačí vyššie

Ako by sa mohli vyvíjať ceny potravín.

Nákup v potravinách je síce každý mesiac drahší, pri letmom pohľade na konečnú sumu na účtenke si to však nemusíte ani všimnúť. Ceny za potraviny rastú jednociferným tempom.

„Podľa dát Eurostatu dosiahol od začiatku roka rast cien potravín bez alkoholu na Slovensku 3,4 percenta,“ skonštatoval Matej Bajzík, analytik finančných trhov v spoločnosti XTB.

Oproti extrémnemu zdražovaniu v rokoch 2022 a 2023, keď ceny potravín podľa neho dokopy stúpli o vyše 40 percent, sa však tempo ich rastu v tomto roku výrazne spomaľuje a situácia sa stabilizuje.
Susedské porovnávanie
Dáta európskeho štatistického úradu zároveň hovoria, že potraviny u nás zdražujú pomalšie ako v susedných krajinách. „V Poľsku je od začiatku roka priemerný rast 5,3 percenta, podobne ako v Maďarsku. V Česku potraviny zdraželi o 5,25 percenta,“ hovorí Bajzík. Ani v jednej z týchto krajín sa však neplatí eurom.

Ak by sa Slovensko porovnávalo s krajinami eurozóny, máme tretiu najvyššiu potravinovú infláciu. Rýchlejšie v auguste podľa údajov Eurostatu rástli ceny iba v Chorvátsku a susednom Rakúsku.

„Inflácia na Slovensku má už vrchol za sebou. Ani to však nestačí, aby sme zosadli z najvyšších priečok v eurozóne,“ myslí si hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

V budúcom roku podľa neho zdražovanie zrejme dostane ďalší impulz a na „popredných“ priečkach tak pravdepodobne zostaneme pri celkovej, ako aj pri potravinovej inflácii.
V článku sa ďalej dočítate: Ktoré potraviny by mohli v tomto roku zlacnieť a ktorým naopak hrozí zdražovanie? Ako ovplyvní ceny plánovaný konsolidačný balíček? Prečo už zrejme obchodné reťazce nebudú tlmiť tlak na ceny? Ako sa ľudia vyrovnávajú s konsolidáciou? Do konca roka pokoj
Túto jeseň by sa však mali ceny potravín ustáliť. „K stabilizácii prispieva viacero faktorov. Upokojili sa niektoré vonkajšie vplyvy – napríklad ceny energií a pohonných látok sú výrazne nižšie než pred rokom. To tlmí náklady na výrobu a dopravu potravín,“ vraví Bajzík.

Na druhej strane však riziká úplne nemiznú. „V platnosti zostávajú vládne opatrenia z úvodu roka, teda zvýšená DPH na niektoré tovary a nová daň z cukru. Potravinové ceny tiež môžu reagovať na vývoj na svetových trhoch,“ dodáva analytik XTB.

Ak by výrazne zdraželi komodity ako cukor, káva či obilniny, premietne sa to aj do obchodov na Slovensku. Celkovo by sa však potravinová inflácia mala udržať na jednociferných hodnotách a koncom roka by mohla byť nižšie ako v lete, hovorí Bajzík.
Čo zdražie
Drahšie sú už v obchodoch napríklad káva aj čokoláda. „Svetové ceny kávy tlačia hore klimatické riziká v Brazílii, slabšie dodávky a uvalené clá zo strany USA na Brazíliu. Káva medziročne rastie o 50 percent,“ skonštatoval Bajzík.

Slabšia úroda cukrovej repy v Európe a menšie pestovateľské plochy môžu spôsobiť výpadok výroby a rast cien cukru. Drahší bude aj dovoz, dodáva Bajzík.

„Už dnes čelíme vysokej cene surového mlieka, čo výrazne ovplyvňuje ceny mlieka a mliečnych výrobkov,“ podotkol Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Ceny mlieka a syrov zvyšujú podľa Bajzíka náklady na krmivá. Očakáva sa, že drahšie môžu byť aj vajcia.
Kde ceny klesnú
Na jeseň by mohli klesnúť cenovky pri pečive a obilninách. „Nadúroda pšenice a jačmeňa na Slovensku znižuje tlak na rast cien. Očakáva sa, že múka a pečivo buď zlacnejú, alebo aspoň prestanú dražieť,“ skonštatoval Bajzík.

Podobná situácia je aj pri zemiakoch, kde by úroda mohla byť podľa odhadov až o tretinu vyššia ako vlani. Väčšia ponuka na trhu by mala ceny na jeseň stlačiť nadol.

„Po rekordných cenách v rokoch 2023 a 2024 sa situácia zlepšila vďaka lepšej úrode v Stredomorí pri olivovom oleji. Na trhu už vidno citeľný pokles cien,“ spomína ďalšie zlacnenie analytik XTB.

Priaznivé obdobie na začiatku jesene je aj pre sezónnu zeleninu a ovocie. „Tá sa však bude musieť uskladniť a následne nakupovať z riadených skladov, ktoré sú energeticky náročné. To sa môže postupne podpísať na cene, až kým nebude na jar a v lete nová úroda,“ myslí si Krajčovič.
Iné náklady
Cena komodity je len časťou celkovej ceny potraviny a na konečnú cenovku vplývajú ďalšie náklady, upozorňuje Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne.

„Napríklad spracovanie plodiny, náklady ďalších častí dodávateľského reťazca, ale aj zaťaženie zamestnávateľov napríklad pri mzdách,“ vymenúva.

V slovenských podmienkach sú podľa neho firmy vystavené rastúcemu zaťaženiu v dôsledku zvyšovania minimálnej mzdy a na ňu naviazaných príplatkov napríklad za prácu v noci či cez víkend, ale aj ďalšími nákladmi v podobe transakčnej dane. „Tieto náklady firmy následne prirodzene premietajú aj do konečných cien pre spotrebiteľov,“ konštatuje Horňák.
Zásahy vlády
Ceny potravín v budúcom roku budú závisieť aj od konsolidačného balíčka vlády. „Ako ovplyvní náklady farmárov, spracovateľov potravín a obchodníkov. To môže mať následne vplyv na ceny,“ upozorňuje Krajčovič.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) už ohlásil, že firmy budú napríklad platiť PN zamestnancovi dlhšie, namiesto doterajších desiatich dní štrnásť. Zvýšiť sa má DPH z 19 na 23 percent pri potravinách s vyšším obsahom soli a cukru. Zmena bude platiť pre džemy, zmrzliny či čipsy, nie pre klasický cukor a soľ. Získať na tom do štátnej kasy plánuje minister na budúci rok viac ako 90 miliónov eur.
Vplyv DPH
„Cenotvorba sa robí bez DPH, pretože DPH je prietoková daň, iba sa k cene pripočítava podľa toho, akú daň určí štát. Tak to bolo aj v prípade zníženia sadzby, keď znížená DPH na základné potraviny pozitívne ovplyvnila aj ich ceny,“ vysvetľuje Krajčovič.

Akým spôsobom sa však budú vyvíjať cenovky v prípade pohybu sadzieb DPH na niektoré potraviny, sa dnes podľa neho povedať nedá. „Výsledná cena závisí aj od ceny energií, miezd, odbytových cien od dodávateľov či cien komodít na medzinárodných trhoch,“ dodáva zástupca obchodníkov.
Bez pomoci reťazcov
Vyššie spomínaná transakčná daň zasiahla podľa Krajčoviča obchodné siete v miliónoch eur, čo znižuje ich schopnosť tlmiť infláciu na Slovensku. „Obchodné siete už tretí rok po sebe zvyšovanie cien výrazne tlmili, o čom svedčia aj zverejnené finančné výsledky,“ vraví Krajčovič.

Zisk za rok 2024 sa prepadol o viac ako 30 percent a priemerný zisk na jeden reťazec sa pohybuje na úrovni 1,6 až 1,9 percenta. „Tým sa dostávame pod priemer v EÚ,“ dodáva Krajčovič.
Ako šetríme
Pre spotrebiteľov je dôležité nakupovať iba to, čo reálne potrebujú. „Výhodnejšie je, samozrejme, nakupovať v predajných akciách alebo si vyberať privátne značky obchodníkov pre lepší pomer ceny a kvality,“ dodáva Krajčovič.

Privátne značky mávajú výhodnejšiu cenu v porovnaní s podobnými značkovými výrobkami iných výrobcov aj z dôvodov úspor nákladov na marketing či na obaly.

Tohtoročnú vládnu konsolidáciu podľa prieskumu pre spoločnosť Partners v peňaženkách pocítila väčšina domácností. Výdavky im v priemere narástli o vyše sto eur mesačne.

„Rodiny s malými deťmi v prieskume často uvádzali rast výdavkov aj o viac ako 150 eur,“ uviedol Martin Slosiarik z agentúry Focus, ktorá prieskum pre spoločnosť Partners uskutočnila.

Na kroky vlády reagovali ľudia najmä obmedzovaním spotreby a hľadaním úspor vo vlastnom rozpočte. Najčastejšie obmedzili výdavky na reštaurácie a stravovanie mimo domu. Nasledovala kultúra a zábava, dovolenky a oblečenie. Najmenej šetrili na doprave a zdravotnej starostlivosti.