Ceny stále rastú, reťazce povedali, na čo sa pripraviť: Rožok za 20 centov, maslo až 4 EURÁ?

Nákupy v obchodoch posledné dva roky výrazne ovplyvnila pandémia. Teraz však oveľa väčším problémom ako koronavírus začína byť nezastaviteľná inflácia. Obchodníci povedali, čo nás čaká v tomto roku, dokedy bude pokračovať neúprosné zdražovanie a na aké ceny sa treba pripraviť.

V uplynulom roku 2021 došlo v porovnaní s rokom 2020 k oživeniu obchodu. Zákazníkov v predajniach pribudlo, ale ich počet nedosahoval úrovne spred pandémie koronavírusu. Čoraz viac Slovákov nakupuje online už aj potraviny a kozmetiku. Konštatovala to Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), ktorá združuje najväčšie reťazce Billa, Kaufland, Lidl, Metro, Tesco, Terno a dm drogerie markt. Tržby týchto reťazcov vlani stúpli o 4,23 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

To, na čo ľudia inokedy chodili do reštaurácie, si počas lockdownov kúpili v obchode a urobili doma. „Na odbyt oveľa viac išli čerstvé ryby a morské plody, či už z dôvodu silnejúceho trendu zdravšieho stravovania, ale najmä to podľa nás súvisí s tým, že reštaurácie boli zatvorené a ľudia si tieto veci začali pripravovať doma,“ priblížil predseda SAMO Martin Krajčovič.

Vlani výrazne vzrástol aj predaj instantných polievok či sirupov. Vysoký záujem bol aj o respirátory, kvety či pleťovú kozmetiku. Naopak, opäť klesol predaj žuvačiek a cigariet. Priemerný nákupný košík v maloobchode mal vlani hodnotu 13,70 eura, čo je medziročne viac o 3,16 %.

K rastu tržieb obchodníkov okrem zatvorených hotelov, reštaurácií a kaviarní prispel aj trend tzv. one-stop shoppingu, v rámci ktorého zákazník uprednostňuje kúpu rôzneho tovaru na jednom mieste.

Obchodníci hovoria, že o vyššie tržby sa podelili. Za dva roky vytvorili 1 700 nových pracovných miest a veľkú časť – viac ako 250 miliónov eur – investovali s vysokou pridanou hodnotou do inovácií. Cieľom je, ako hovoria, urobiť z klasického nakupovania zážitkové. Pribudli moderné platobné terminály, samoobslužné predajne. Manuálne rátanie počtu zákazníkov v predajni je minulosťou, po novom sa robí elektronicky, v niektorých predajniach to riadia semafory. Nemálo ich stála aj pandémia, účet za dva roky predstavuje 57 miliónov eur.

Väčším problémom ako koronavírus je dnes rastúca inflácia. Reťazce však tvrdia, že u nich sa zdražuje pomalšie ako v iných odvetviach a sú to práve ony, čo ako-tak brzdia rozbehnutú infláciu. „Kým priemerná inflácia bola 3,2 %, za potraviny to bolo len 1,8 %,“ zdôraznil Krajčovič.

Zdražovanie bude pokračovať hlavne v prvom polroku tohto roka, keďže náklady na energie tvrdo zasahujú aj potravinárske podniky. Na jeseň by sa situácia mohla dostať na predpandemické čísla, čo však neznamená, že potraviny zlacnejú – len sa zdražovanie spomalí.

Už teraz stojí obyčajný rožok 10 centov a štvrťkilová kocka masla 3,30 eura. Vyskočí cena za rožok na 20 centov a za maslo na 4 eurá? Prognózy nevyzerajú dobre. „Bude to závisieť od toho, ako si jednotlivé podniky zafixovali ceny energií. Máme informácie od našich dodávateľov, že viaceré potravinárske podniky si ich nezafixovali alebo si ich zafixovali zle. Bude to závisieť od jednotlivých dodávateľov, ako budú potrebovať premietnuť tieto náklady do odbytových cien, a následne bude závisieť od jednotlivých obchodníkov, nakoľko budú vedieť tie nárasty rozplynúť vo vlastnej sieti alebo ich budú musieť premietnuť do cien,“ povedal predseda SAMO.

Čo sa týka pečiva, zdraženie očakáva najmä pri výrobkoch od pekárov, ktorým sa nedostalo ani covidovej pomoci, ani zaradenia do Plánu obnovy, ani iných investícií do modernizácie.

Vrásky na čele majú obchodníci aj z toho, že kým okolité štáty priamo pomáhajú potravinárom, u nás táto pomoc chýba. Slováci preto v oveľa väčšej miere využívajú cezhraničné nákupy. Podľa Zväzu obchodu SR na severe Slovenska evidujú obchodníci pokles nákupov až do 30 %.

Kľúčová bude Veľká noc, ktorá je pre obchodníkov dôležitým obdobím. Nákupná turistika môže spôsobiť obchodom veľké finančné straty. Od štátu očakávajú nejaký impulz, napríklad zníženie DPH na potraviny.

Vláda sa však zatiaľ namiesto podpory chystá reťazce prísnejšie kontrolovať, či nezneužívajú aktuálnu vlnu zdražovania. „Chceme sa ubezpečiť o tom, že terajšia vlna zdražovania potravín nebude zneužívaná retailovými reťazcami, aby si zvyšovali marže,“ priblížil minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan s tým, že znižovanie DPH na potraviny nie je aktuálne.

Obchodníci to odmietajú s tým, že aj pre nízke ceny v Poľsku či v Maďarsku si nemôžu dovoliť neprimerané zdražovanie, ak chcú zostať konkurencieschopní. Minister Vlčan zároveň vyzval Slovákov, aby zvážili nákupy v Poľsku, keďže správa tamojšieho najvyššieho kontrolného úradu ukázala, že poľské potraviny sú najnebezpečnejšie v rámci celej EÚ.