Českí obchodníci sa otáčajú chrbtom k bezhotovostným platbám. Slovenský trend je úplne iný

Kým na Slovensku neustále pribúda počet platieb platobnými kartami zákazníkmi v obchodoch, v susednom Česku zaznamenávajú iný trend. V niektorých prevádzkach už pár mesiacov odmietajú prijímať karty od zákazníkov, vyžadujú hotovosť.

Pokiaľ v minulosti tam každý rok rástol počet uzatvorených zmlúv na poskytovanie platobných terminálov, v prvom štvrťroku tohto roka ich počet prvýkrát od roku 2018 klesol. Odmietanie kartových platieb si mnoho Čechov spája s koncom elektronickej evidencie tržieb (EET), ako aj so šedou ekonomikou a čiernou prácou, najmä v pohostinských službách.

Tento trend uvádzajú aj ďalšie dáta. Podľa prieskumu, ktorý si u agentúry STEM/MARK nechala urobiť česká spoločnosť Euronet v júni tohto roka, sa každý štvrtý Čech stretol minimálne s jedným obchodom či prevádzkarňou, kde predtým akceptovali platobné karty, ale teraz už nie.

V prvých troch mesiacoch tohto roka evidovalo české Sdružení pro bankovní karty celkom 83,2-tisíc uzavretých zmlúv na platobné terminály. To je o 3 700 menej zmlúv ako vlani v rovnakom období, uvádza portál E15.cz. Skončilo sa tak obdobie veľkého rastu, posilneného aj pandemickými rokmi, ktoré viac nahrávali bezhotovostným platbám. Celkovo v Česku funguje okolo 307-tisíc terminálov, pričom pokles počtu zmlúv sa netýka obchodníkov s veľkým počtom týchto zariadení.
Odklon od súčasných trendov?

Problém s nimi majú najmä tí menší podnikatelia. „Ide o obchodníkov s jedným či dvoma terminálmi, a to najčastejšie z gastro sektora. Príčina úbytku je zrejmá. Od ukončenia EET prestali mnohé z nich brať karty a začali vracať terminály. Ďalšia časť firiem pre krízu zasa musela ukončiť činnosť, typicky v malých mestách,“ povedal pre český portál E15 riaditeľ Sdružení pro bankovní karty Roman Kotlán, podľa ktorého sa pokles týka v menšej miere aj e-commerce a širokosortimentného predaja.

Vysoký celkový počet terminálov ťahajú predovšetkým obchodníci, ktorí prevádzkujú obchody s pokladňami po celej krajine, napríklad supermarkety či iné reťazce.

Podobne situáciu u susedov komentujú aj slovenskí odborníci. Ako pridáva názor Peter Géc, predseda Združenia pre bankové karty (ZBK), ak je tento český trend naozaj reálny, treba hľadať príčiny tejto zmeny. „V minulosti patrilo Česko k lídrom v rozširovaní možností platby kartou, takže dôvod na zvrat by musel byť zásadný,“ prekvapivo dodáva pre TREND.

Objektívnym faktorom môže byť napríklad aj neplatenie poplatku za bezhotovostnú platbu banke, respektíve prenájom terminálu, spresňuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). „Tým subjektívnejším, o ktorom sa aj v Česku živo diskutuje, je vyhýbanie sa daňovej povinnosti,“ dodáva pre TREND.

Ďalším z argumentov českých obchodníkov môže byť aj výška prepitného, čo ale viaceré výskumy podľa neho vyvrátili. Je to len mýtus. Dokonca cez kartu klienti nechávajú často až dvojnásobnú výšku prepitného ako pri platbe v hotovosti.

„V každom prípade je to voľba obchodníka respektíve gastrozariadenia, či poskytuje bezhotovostné platby alebo nie. Následne spotrebiteľ vyhodnotí, či do takéhoto zariadenia pôjde. Digitalizácia a elektronizácia však rýchlo napreduje a vďaka tlaku spotrebiteľov sa poskytovanie bezhotovostnej platby časom stane samozrejmosťou aj v menších prevádzkach,“ spresňuje M: Krajčovič.
Pandémia otočila smer nákupov

Na Slovensku je situácia iná ako v Česku. Slováci sú stále na vzostupnej hladine rozširovania akceptačnej siete platobných kariet. „Zatiaľ nevidíme žiadne prekážky, ktoré by bránili ďalšiemu rastu. Či už reguláciu výmenného poplatku v minulosti alebo kombinácia fiškálnej pokladnice a platobného terminálu nahráva našim snahám o bezhotovostnú spoločnosť,“ dodáva P. Géc.

Zásadným impulzom v zmene správania sa Slovákov bola pandémia covidu a následná izolácia, kde platba kartou bol v mnohých prípadoch jediný spôsob, ako získať tovar alebo služby. Skúsenosť teda získali aj ľudia, ktorí predtým používali platobnú kartu iba na výber hotovosti z bankomatu.

„Vznikol nový spotrebiteľský zážitok, ktorý u niektorých spôsobil prielom v ich vnímaní digitálnych platieb. Prekvapivým ostáva návrat do ‚hotovostného normálu‘ u viac ako dvoch tretín tejto skupiny,“ spresňuje P. Géc. Inak povedané pandémia zmenila návyky mnohých spotrebiteľov iba dočasne, trvalé zmeny sa prejavujú iba pri špecifických príležitostiach ako je platba za kuriéra alebo objednávka jedla domov.

Počas pandémie teda v obchodoch podľa SAMO výrazne vzrástli nielen bezhotovostné platby, ale najmä tie bezkontaktné. „V súčasnosti sa väčšina platieb v rámci obchodných sietí stále vykonáva bezhotovostne,“ spresňuje M. Krajčovič. Na Slovensku prevládajú v členských sieťach asociácie bezhotovostné platby, ale stále obľúbenou formou platby je aj hotovosť, najmä medzi seniormi.
Slováci chcú technologické novinky

V roku 2022 Slováci podľa Národnej banky Slovenska zaplatili kartami o 1,3 miliardy eur viac, ako vybrali hotovosti z bankomatov a tieto „nožnice“ sa otvárajú stále viac. Podiel mobilných platieb na všetkých platbách kartami u obchodníkov narástol za 3,5 roka na viac ako 22 percent.

Slováci na rozdiel od Čechov používajú mobilné zariadenia na platbu nad rámec priemeru eurozóny. Tento fakt zasa potvrdzuje vysokú adaptabilitu slovenského trhu na technologické novinky a ich začlenenie do bežného života. „V blízkej budúcnosti sa očakáva nástup tzv. ‚wereables‘, čo môže tento trend ešte umocniť,“ spresňuje prezident ZBK. Ide v princípe o miniaturizovanú nositeľnú elektroniku, určenú pre každého bežného spotrebiteľa, napríklad o inteligentné hodinky, náramky a podobne.

Úplným štandardom na Slovensku je aj online systém na evidenciu platieb e-kasa, ktorú v susednom Česku od tohto roka zrušili.

„Pomáha najmä v boji proti daňovým únikom. Čaká nás ešte v budúcnosti prijatie e-faktúry, čo je ale veľmi náročný proces, preto je potrebné, aby štát diskutoval s podnikateľskými združeniami dostatočne vopred o nastavení tohto systému,“ spresňuje M. Krajčovič. Zároveň je podľa neho potrebné prijímať opatrenia, ktoré budú potierať šedú ekonomiku, ale nie spôsobom napríklad „bločkovej“ lotérie, ktorá priniesla iba vysoké administratívne náklady bez akéhokoľvek efektu.

Od roku 2023 v Česku bez elektronickej evidencie tržieb
Súčasná česká vláda vlani poslala do parlamentu zákon, ktorý ukončil elektronickú evidenciu tržieb (EET) od roku 2023. Systém sa mal zavádzať postupne v štyroch fázach (od roku 2016), reálne sa však uskutočnili len prvé dve fázy. Od 1. decembra 2016 existovala povinnosť elektronicky evidovať tržby z poskytovania ubytovacích a stravovacích služieb, od 1. marca 2017 povinnosť evidovať tržby z maloobchodu a veľkoobchodu. Tretiu a štvrtú fázu však zrušili. Po novom Česi tržby elektronicky už neevidujú.

Výmena predchádzajúcej vlády Andreja Babiša za novú vládu Petra Fialu tomuto projektu dala stopku. Argumentovala prepočtami, na základe ktorých vychádza, že prevádzka systému na strane štátu a na strane podnikateľov, vrátane byrokracie a ústupku od hotovostných platieb, je drahšia než samotný prínos systému. Isté výhody to však malo, a to digitalizáciu služieb a pre podnikateľov oveľa väčší prehľad o tom, čo sa v ich firme deje.

Hotovosť je zakotvená aj v ústave
Právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti je najnovšie už súčasťou Ústavy SR. Tomuto právu zodpovedá ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo vyplýva z novely ústavného zákona platného od júla tohto roka.

Schválený bol aj pozmeňujúci návrh, ktorým je možné prijatie platby v hotovosti odmietnuť z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Novela teda v skutočnosti rozširuje možnosti odmietnutia hotovosti. Predtým mohol obchodník odmietnuť platbu v hotovosti len z presne definovaných zákonných dôvodov, inak to bolo zakázané.

Odborníci túto schválenú novinku dodnes nechápu. Ako je na to Slovensku bežné, vraj rozkopávame otvorené dvere, tvrdí Peter Géc, predseda Združenia pre bankové karty (ZBK). „V minulosti nikto nepopieral právo na hotovosť a nikto si nevyhradzoval právo platiť iba elektronicky. Na druhej strane si neviem predstaviť vykonateľnosť tejto právnej normy pri platbe na internete, kde je hotovosť bezpredmetná. Uvidíme, či táto zmena prinesie nejaké pozitíva, zatiaľ však žiadne nevidím,“ uviedol pre TREND.

V budúcnosti táto novinka podľa Martina Krajčoviča, predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) bude znamenať iba to, že aj keď sa hypoteticky prejde iba na bezhotovostný systém alebo elektronickú menu, tak bude musieť byť zachovaná alternatíva platenia v hotovosti. Najnovšie uvažuje zakotviť v ústave právo platiť v hotovosti a o povinnosti národnej banky zabezpečiť dostatočný peňažný tok fyzickej meny aj Rakúsko. Riešiť to má už v priebehu septembra tohto roka.