Drahší obľúbený nápoj či maškrty. Stúpajúce ceny vedia pribrzdiť obchodníci

Výrobcovia jedla nedokážu odolávať zvyšujúcim sa nákladom a situácii sa musia prispôsobiť. Posledné slovo má však predajca, ktorý chce udržať rovnaké cenovky čo najdlhšie.

Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch. Ani výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu. Po spoločnosti Nestlé sa tak rozhodol aj výrobca nealkoholických nápojov Kofola. „Aj keď sme sa dlho snažili vyššie výdavky nepremietať do cien, ich ďalší nárast nám už nedovoľuje držať súčasnú cenovú hladinu,“ povedal generálny riaditeľ firmy Daniel Buryš.

Ako prvý to pocíti segment gastra, kde si už od novembra zákazníci priplatia v priemere päť percent. Do konca roka majú nasledovať aj obchody, firma už s nimi začala komunikovať. Nastavovanie je závislé od individuálnych dohôd medzi odberateľmi a dodávateľmi. „Ak ktokoľvek na trhu hovorí o zvyšovaní odbytových cien, tak to automaticky neznamená, že sa aj pretavia do reality počas rokovaní,“ ubezpečuje predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.

Predražené suroviny

Zdražovaniu sa nevyhnú ani ďalšie veľké spoločnosti. Pre HN potvrdili tento plán v nasledujúcich mesiacoch aj vo firme Dr. Oetker. O konkrétnych číslach však zatiaľ nehovoria. Podobne je to aj v prípade výrobcu čipsov či iných pochutín, spoločnosti Intersnack. Ich zvyšovanie má prísť od nového roka a bude v priemere o desať percent. Spoločným dôvodom potravinárov sú pritom najmä stúpajúce ceny surovín.

„V podstate došlo k zvýšeniu pri všetkých vstupoch. Slnečnicový olej išiel hore o 100 percent, kukurica o 82 a pšenica o 32 percent,“ hodnotí Ondřej Široký, Business Unit Manager pre Slovensko v Intersnacku. Tento nárast pritom ešte ani zďaleka nie je na konci. Len za posledný týždeň sa napríklad potravinárska pšenica na trhoch dostala na svoje 13-ročné maximum, s medziročným skokom o 32 percent. K tomu sa ešte pridávajú aj vyššie náklady v živočíšnej výrobe, čo sa týka kŕmnych zmesí, ktoré zase ovplyvňujú ceny mäsa či mlieka.

Okrem surovín však stojí viac napríklad aj doprava a spracovanie. „Tak na prepravu, ako aj na spracovanie potravín treba energie, ako sú elektrina či plyn, ktoré v posledných týždňoch najmä v Európe a niektorých častiach Ázie rastú na rekordné úrovne,“ konštatuje hlavný ekonóm v Trinity Bank Lukáš Kovanda. Dovoz surovín či obalových materiálov zase komplikuje drahšia lodná doprava. Tá podľa ekonóma medziročne stúpla až o 350 percent.

Na nutný rast odbytových cien v posledných mesiacoch upozorňovali viaceré odvetvia agropotravinárstva, ako sú napríklad mlynári a pekári, hydinári či mliekari. V prípade menších pekární už podľa hovorkyne poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej k zmene došlo. Problém však majú aj dodávatelia do veľkých obchodných sietí. Tým sa totiž do zdražovania nechce, a preto stále vyjednávajú. „Naši potravinári s obchodníkmi komunikujú, ale realita zvyšovania odbytových cien zatiaľ neodráža skutočnosť,“ upozorňuje Holéciová. Výrobcovia pritom stále sledujú aj vývoj na trhu s energiami.

Aj predajcovia sa snažia držať na podobných úrovniach čo najdlhšie. „Počas toho roka dochádza k vysokej inflácii takmer pri všetkých vstupoch do cenotvorby, ale obchodníci zvládajú neprenášať do nej všetky náklady,“ tvrdí Krajčovič. Tento tlak je však príliš veľký. Podľa reťazcov by mohlo pomôcť plošné zníženie DPH na všetky, nielen na vybrané potraviny.