Jeseň prinesie drahší chlieb. Je za tým dôležitá surovina aj slabá podpora

Pekári nevedia vyrovnávať vysoké náklady, a preto sa rozhodli pre zdražovanie výrobkov. Obchodníkom sa však zvyšovať ceny veľmi nechce.

Za posledný rok narástli ceny obalov, energií, práce aj hlavných potravinárskych surovín. Preto bolo len otázkou času, kedy sa to prejaví aj na cenách jedla.

Z posledného melú tiež pekári, ktorým súčasné ceny chleba a pečiva neprinášajú vysoký zisk. „Náklady stúpli oproti minulému roku o viac ako 20 percent, musíme ich premietnuť do cenoviek,“ vyjadrila sa Gabriela Packová, majiteľka pekárne Dobrý Chlebík.

Najväčší rast zaznamenali pri potravinárskej pšenici, z ktorej sa vyrába múka. Tá posledný mesiac dosahuje svoje dlhoročné maximá, keď je na hodnote 240 eur za tonu.

Medziročne tak ide takmer o 28-percentný nárast. Koncom augusta na trhu Matif bola dokonca na úrovni vyše 270 eur za tonu. „V momentálnej situácii už to nie je udržateľné,“ konštatuje Packová. Tlak na cenu hlavnej suroviny pritom nie je na konci, lebo úroda pšenice v Kanade či Rusku bude tento rok slabšia.

V zložitej situácii im pritom nepomáha ani vzťah s obchodnými reťazcami, ktoré majú pri cenotvorbe posledné slovo. Napríklad s Dobrým Chlebíkom sa zatiaľ nedohodli na zvýšení cien.

Rozhoduje obchod

Podobnú skúsenosť so silným postavením reťazcov majú aj v Myjavskej pekárni. „Bohužiaľ, bude to komplikované, lebo nechcú ustúpiť pri svojich maržiach, ani zvyšovať ceny,“ tvrdí konateľ Branislav Židek.

Dokonca sa im stalo, že jedna sieť s nimi ukončila spoluprácu, lebo chcela ďalšiu zľavu oproti minulému roku. To je podľa konateľa výsmech výrobcovi, ktorý sa pasuje so zvýšenými nákladmi.

Ceny sa tak zatiaľ nemenia podľa výšky vstupov, lebo dohody uzatvárajú na dlhšie obdobie. Zvýšenie však podľa Žideka musí prísť, lebo v opačnom prípade im hrozí krach.

Na drahý chlieb sme precitlivení hoci zlacnel

Zdražovanie pritom ohlasujú aj ďalší. Zatiaľ čo v Myjavskej si myslia, že chlieb by mal stáť aj 2,30 eura, tak napríklad v Pekárni Bánov plánujú zvýšenie ceny výrobkov okolo 20 percent. Chlieb dnes pritom stojí priemerne 1,49 eura a rožok sedem centov.

Na zásadné zdražovanie chleba a pečiva upozorňuje aj Milan Lapšanský, výkonný riaditeľ Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Komunikuje aj s obchodníkmi.

Ak sa rýchlo dohodnú, tak za pečivo si zákazníci priplatia už v októbri. Ak nie, tak sa zvyšovanie cien môže posunúť až od prvého novembra. Podľa Lapšanského inú možnosť ako zdražovanie však nemajú. „Sú len dve možnosti. Buď nebudete dodávať, alebo budete dodávať so stratou a skrachujete,“ dodáva.

O cenotvorbe a ako to ovplyvní spotrebiteľa, je však podľa predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu Martina Krajčoviča predčasné hovoriť. „Obchodníci rozumejú pekárom, že objektívne vzrástla cena pšenice na európskom trhu, že nedostali covidovú pomoc ako konkurencia, že na Slovensku máme vysokú cenu práce, ale to neznamená, že na to má doplatiť slovenský spotrebiteľ,“ upozorňuje.

Pšenica dražie a svet sa bojí o budúcnosť cestovín

Na druhej strane vidí aj iný problém. Okolité štáty vyčlenili zdroje v rámci pomoci počas pandémie, aby pomohli aj tomuto odvetviu. U nás sa tak nestalo a naši výrobcovia tak postupne strácajú konkurencieschopnosť na trhu.

Situáciu mohla zvrátiť pomoc

O nulovej pomoci v boji s pandémiou hovorí aj Lapšanský. „Všetky ostatné krajiny sa zachovali k svojim výrobcom potravín korektne a covidovú pomoc im poskytli. Tie náklady sú pritom obrovské a rátajú sa v miliónoch,“ tvrdí šéf zväzu pekárov.

Naše ministerstvo pôdohospodárstva vyčlenilo 20 miliónov eur. Z nej sa však podľa Lapšanského vyčerpalo len sedem miliónov eur, lebo bola zle nastavená.

Rezort pôdohospodárstva však pripomína, že pomoc bola určená aj pre mlynský priemysel, pričom výzva bola zameraná na podporu mikro, malých a stredných podnikov v rámci prvospracovateľského priemyslu.

Mlynári, ktorí spracúvajú obilie, tak mohli o peniaze požiadať, ale pekári, ktorí tiež melú zrno, už nie. Agrorezort preto plánuje vyhlásenie výzvy v objeme 170 miliónov eur, v ktorej budú môcť o prostriedky žiadať aj oni.