Krajčovič: Daň pre obchod nemá logiku. Herňa zaplatí menej ako lekáreň

Obce a mestá by mohli viac zdaňovať obchodníkov. Návrh je napísaný tak, že zasiahne takmer všetkých. Zmenu pocítia aj zákazníci

Koaličná SNS navrhuje zdaňovať prevádzky nad 500 štvorcových metrov bez akéhokoľvek stropu. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič v rozhovore pre TREND hovorí, že zákon je zle napísaný, logicky neobhájiteľný a zasiahne predovšetkým tých najslabších.

Keďže zákon detailnejšie nešpecifikuje, čo presne je obchodná plocha, každá samospráva by si ho vykladala po svojom. Návrh nepodporujú zamestnávatelia, niektoré ministerstva a nesúhlasí s ním ani Únia miest Slovenska. Zákon je už v druhom čítaní a parlament ho bude riešiť na jeseň.

Koaličná SNS navrhuje zdaňovať prevádzky nad 500 štvorcových metrov bez stropu, alebo ak v jednej stavbe presiahnu 1 500 štvorcových metrov. Koho všetkého sa to dotkne?

Dotkne sa to prakticky každého jedného podnikateľa v obchode. Najhoršie je, že to zasiahne tých najslabších. Dnes máme predstavu, že 500 štvorcových metrov je niečo veľké. Ale aby si to všetci vedeli predstaviť, je to menšia plocha ako tenisový kurt s výbehovými plochami. Navyše zákon definuje zdanenie podľa obchodnej plochy, ale nikde nie je zadefinované, čo obchodná plocha vlastne je. To vytvára množstvo nejasností a obce by si to vykladali každá inak.

Ako je možné, že to zasiahne všetkých obchodníkov?

Napríklad fitness centrum, ktoré predáva tyčinku, by podľa nás do tohto spadlo. Stačí, že kaderníctvo predáva šampón. Ak sú tieto prevádzky v obchodnom centre, zdaní sa celá plocha bez ohľadu na to, akú prevádzku tam majú. Ohrození sú aj obchodníci s veľkoobjemovým tovarom. Predajne bazénov alebo záhradnej techniky majú nízky obrat, ale potrebujú veľkú plochu. Poznám takých živnostníkov s rodinným záhradným centrom, ktorí využívajú plochu iba sezónne, ale platili by celoročne, hoci polovicu roka prakticky sedia v malom obchode. Vôbec nejde o zákon šitý na veľkých a silných. Je to ušité na všetkých.

Kde vidíte logiku tohto návrhu?

Žiadnu nevidím. A žiaľ, ani dôvodová správa nepomáha a je rozporuplná. Z nej vyplýva, že predkladateľ mal iný zámer, ako napísal na papier. Píše sa tam napríklad, že chce zdaniť iba maloobchod, ale tak, ako je to napísané, spadne do toho aj veľkoobchod. A veľkoobchod zásobuje napríklad gastro sektor. Ten bude nakupovať drahšie, čo sa premietne aj do ďalších služieb.

Tak prečo predkladatelia chcú, aby väčšie prevádzky platili vyššiu daň?

Predpoklad je taký, že čím väčšia obchodná plocha, tým väčší a silnejší podnikateľ. Ale to je absolútne nesprávne. Plocha nehovorí nič o ziskovosti, hovorí iba o obchodnom modeli. Predajne elektra, bielej a čiernej techniky majú málo položiek, ale sú veľké. To nič nehovorí o ekonomickej sile obchodu. Keď vidíme, že maloobchod sa prepadá, by toto len urýchlilo jeho deštrukciu.

Väčšie obchody nie sú ziskovejšie?

Teraz poviem len za potravinový retail, zisková marža je na úrovni 1,6 až 1,9 percenta v priemere. To znamená, že sú aj obchodníci s veľkými prevádzkami, ktorí majú zisk na úrovni 0,5 až 0,6 percenta. To je absolútne zanedbateľné a akýkoľvek ďalší náklad sa musí pretaviť do ceny, pretože inam ho dať nemôžu.

Ale v tej skupine sú aj obchody, ktoré by si mohli vyššiu daň dovoliť.

Samozrejme. Ale tým vkladáme do konkurenčného boja nový prvok a pridávame náklady, ktoré pre niektorých podnikateľov nebudú únosné. A to môže skoncentrovať trh na pár veľkých hráčov, ktorí si to budú môcť dovoliť zaplatiť. To je aj pripomienka Protimonopolného úradu. Vytvára sa diskriminačné prostredie na základe obchodnej plochy, nie na základe skutočného výkonu. Selektívnymi daňami určovať, ktorý model má byť úspešný a ktorý nie, to je najhoršia správa pre ekonomiku.

Existuje v zahraničí niečo podobné, kde by veľkosť plochy rozhodovala o výške daní?

Nie je mi známe, že by v rámci miestnych daní bolo niečo také zavedené. A už vôbec neviem o tom, že by sa obchody riešili osobitne. Keď sa pozrieme na rôzne biznis nehnuteľnosti, niektoré koncepty zarábajú oveľa viac ako obchod s tovarom. Napríklad herne môžu mať nad 500 štvorcových metrov a ja nevidím logiku, prečo by mala herňa platiť nižšiu miestnu daň ako lekáreň.

Čo sa stane, keď o výške dane budú rozhodovať samosprávy bez akéhokoľvek stropu?

Už dnes vidíme, že investície prúdiace do obchodu začínajú obchádzať Slovensko. Nadnárodné siete pôsobiace vo viacerých krajinách si rozmyslia, kde budú viac rozvíjať sieť a kde menej. Nehovoríme iba o otváraní nových obchodov. Takýmito prekážkami si len komplikujeme investičné prostredie. Podnikatelia začnú investovať na základe daňových pásiem, nie na základe potrieb spotrebiteľa. Developer si rozmyslí, akú veľkú stavbu postaví, aby sa vyhol znevýhodnenému daňovému pásmu, hoci lokalita si bude vyžadovať oveľa väčšiu plochu. Preto možno upraví ten obchod alebo obchodné centrum tak, aby sa dostal na nižšiu plochu. Vidíme to napríklad v Rakúsku, kde je nedeľný predaj zakázaný od určitej výmery. Obchody sa tak v nedeľu umelo rozdeľujú, aby splnili limit. Tento zákon by priniesol umelé delenie prevádzok a zväčšovanie pokladničných zón, aby sa zmenšila obchodná plocha. Naozaj to deformuje prostredie.

Tvrdíte, že chýba definícia. Návrh hovorí, že ide o plochu na predaj a vystavovanie tovaru, ku ktorej majú prístup zákazníci. Nestačí to?

To je veľmi nejasné. Máme pokladničné zóny pri samoobslužných pokladniciach, tam sa nič nepredáva, len sa platí za tovar. Pri samoobslužných pokladniciach sa už tovar neponúka, tam sa za neho platí. Sú chodby s kioskami, kde sa sezónne predávajú paradajky alebo šperky. Nedá sa vyhodnotiť, čo z toho je obchodná plocha. Môže sa to meniť v čase, keď odíde jeden nájomca a príde iný s väčšou plochou. Budeme to musieť neustále nanovo merať a reportovať. Nedá sa tiež vyhodnotiť, či je predajná plocha aj stravovacia zóna v obchodnom centre.

Ako by to samosprávy riešili v praxi?

Stavil by som sa, že samosprávy by si to vykladali rozlične, zákon je napísaný zle. Ide o nejednoznačné ustanovenia, s ktorými má problém aj ministerstvo financií vo svojich technických pripomienkach. Obce by sa museli dohadovať a v krajnom prípade chodiť merať metrami, čo považujeme za úplne absurdné. Obchodná plocha sa nikde nevykazuje a nie je to v katastri. Navyše do toho spadá aj plocha, ktorá sa momentálne nevyužíva, pretože nie je obsadená alebo sa prerába.

Platí, že daň sa postupne prenesie až na spotrebiteľa?

Presne tak. Napríklad až 70 percent voľnopredajných liekov sa predáva cez lekárne v obchodných centrách.

Lekárne by premietli daň do voľnopredajných liekov?

Môžeme si zobrať všetky príklady z minulosti. Štát vyrubí daň vlastníkovi, ten ju dá nájomcom podľa plochy, ktorú zaberajú. Keď predajňa nedokáže tento náklad absorbovať, musí ho dať do cien. Alebo musí tvrdo rokovať s dodávateľmi, aby zlacnili produkty a zvýšila sa marža. Nehovoríme o malých peniazoch. Na Slovensku máme najviac zdanené biznis nehnuteľnosti v regióne. Vyššie sadzby ako Nemecko v pomere k HDP a násobne vyššie ako Česká republika. Za rovnakú prevádzku 500 štvorcových metrov v bytovom dome zaplatí obchodník v Ostrave 667 eur, v Debrecíne 1 734 eur, v Košiciach 2 600 eur. Napriek tomu, že výkon našej ekonomiky a kúpna sila sú výrazne nižšie ako v Česku. Nemôžeme stále prikladať, raz to praskne.

Čo konkrétne môže táto daň spôsobiť malým prevádzkovateľom v obchodných centrách?

Tí, ktorí ponúkajú službu, ktorú možno kúpiť aj inde, napríklad kvetinárstvo a kaderníctvo, a nie sú súčasťou veľkej siete, ktorá by náklad utopila naprieč viacerými prevádzkami, sú najviac ohrození. Tých by to mohlo aj položiť. Ľudia veľmi šetria, maloobchodný trh klesá, čo sa prejavuje aj v službách a spotrebe. Je to daňový kokteil. Vláda povedala, že nebudú žiadne nové dane, ale prorastové opatrenia. A teraz sme sa dostali do stavu, že prorastové opatrenia stále nie sú na stole, ale zvyšovanie daní áno. To je pre mňa nepochopiteľné.

Argumentujete aj porušením princípu rovnosti. Môžu po prípadnom prijatí vzniknúť právne alebo súdne spory?

Ťažko povedať, to budú musieť vyhodnotiť jednotlivé subjekty. Ale ústava hovorí, že dane sa majú určovať na základe zákona. Ak zákon neobsahuje horný limit, samospráva môže bez problémov zvýšiť daň z nehnuteľnosti o 500, 600 či 700 percent a bude na to mať nárok. Tým sa porušuje princíp ukladania sadzby dane na základe zákona, pretože by o tom de facto rozhodovalo všeobecne záväzné nariadenie. Návrh potiera logiku progresívneho zdanenia, pri ktorom sa vždy platí daň iba z tej časti, ktorá prekračuje nižší rámec. Tu sa zdaňuje spätne celá plocha. Prevádzka 499 štvorcových metrov nezaplatí nič navyše. Prevádzka 501 štvorcových metrov nezaplatí vyššiu sadzbu iba z toho jedného metra, ale zo všetkých 501 metrov. Rozdiel sú dva metre štvorcové, ale rozdiel v sadzbe padne na celú stavbu.

Väčšie prevádzky v mestách pomáhajú udržiavať menšie predajne s nízkou rentabilitou v obciach. Prečo siete otvárajú prevádzky, o ktorých vopred vedia, že budú stratové?

Skôr je to naopak, ten obchod tam historicky bol a sieť sa snaží ho udržať aj z dôvodu sociálnej vybavenosti. Pretože ak ho zavrie, už ho nikdy neotvorí. V Českej republike sa štát podieľa na financovaní takýchto obchodov, pretože ide o službu verejnosti. Na Slovensku je to celá záťaž maloobchodnej siete samotnej a tá si musí vyhodnocovať, dokedy má zmysel takýto obchod dotovať.

V niektorých krajinách majú legislatívne pravidlá, v akej dostupnosti má byť obchod pre občanov. Na Slovensku také pravidlá nemáme?

Na Slovensku to nemáme vôbec, pretože to musí byť naviazané na nejakú pomoc, inak je to ekonomicky neudržateľné. Dnes sme svedkami takzvaných potravinových púští. Ide o obce, kde ľudia nedokážu nakúpiť ani základné potraviny a musia cestovať ďaleko. Ak sa tomu chceme vyhnúť, takéto niečo sa nesmie prijať. Predpokladáme, že dane budú zvyšovať mestá. Tie za posledných desať rokov zvýšili miestne dane aj o 400 percent. Ak sa im tento limit odstráni, je veľmi dôvodný predpoklad, že by zvyšovali ďalej. Nosné prevádzky by boli tak daňovo zaťažené, že by dochádzalo k zatváraniu tých najslabších prevádzok.

Kde na Slovensku sú dnes potravinové púšte a kde by sa po zavedení dane prehĺbili?

Máme ich v rôznych regiónoch, na východnom, severnom aj strednom Slovensku. Dlhodobo sa tvoria a bez štátnej pomoci, akou sa v Českej republike začali zmenšovať, je to na pleciach obchodníkov. Paradoxom je, že v satelitoch pri veľkých mestách, kde je lepšia kúpna sila, obchody vznikajú. Ale v historických obciach ďalej od centier, kde žije staršie obyvateľstvo, je to najviac ohrozené. Kúpna sila je tam výrazne nižšia a len zo základných potravín sa nákladná prevádzka nedá udržať. Logistika do niektorých regiónov je príliš nákladná, chladené aj mrazené tovary sa nemôžu prevážať jedným autom. To sú ďalšie náklady. Voziť tovar do niektorých malých obcí, keď nás budú neustále zaťažovať novými daňami, sa jednoducho dlhodobo nedá udržať.

Analýza INESS ukázala, že zmena vytvára priestor na korupciu a lobovanie, pretože obce dostanú priestor na uplatňovanie osobitnej sadzby. Kto bude korumpovať koho?

Ak istá skupina podnikateľov vie, že o ich existencii bude bez limitu rozhodovať samospráva, môže prísť k dohadovaniu sa. Môže to byť aj konkurenčný boj. Vždy, keď sa deformuje konkurenčné prostredie, varovanie pred korupciou je na mieste. Samozrejme, v žiadnom prípade nehovoríme o obchodných sieťach, ktoré sú súčasťou Slovenskej aliancie moderného obchodu. Ale toto sa týka každého, aj lokálneho malého obchodníka, ktorý v tom mestečku podniká dlhé roky. Obec by ho mohla len preto, že sa jej nepáči, ekonomicky zlikvidovať.

Bolo by logické, keby obec radikálne zvýšila daň, čím zničí podnikateľa, hoci aj sama z neho ťaží?

Tak ako dnes nemá logiku takýto návrh zákona, tak predpokladám, že v mnohých samosprávach tiež nemusí dávať logiku to, čo hovoríte. V niektorých krajských mestách naozaj prišlo k razantnému zvýšeniu daní. Ekonomika síce ide ďalej, ale spotrebitelia nariekajú, že je všetko drahé. Ale nepozeráme sa, koľko z toho si berie ten podnikateľ a koľko musí odlievať samosprávam len z tejto činnosti. Daň pri rezidenčných nehnuteľnostiach nie je vysoká, pretože nikto nechce vyrubiť obyvateľom vyššiu daň. Ale biznis to schytá naplno aj s úrokmi a musí platiť výrazne vyššie dane ako v okolitých krajinách.

Ministerstvo financií rieši obdobný zákon, týka sa príplatku za podlažie pri miestnych daniach. Keby sa skombinovali tieto dve novely, bolo by to ešte viac oleja do ohňa?

V tom, čo navrhuje ministerstvo financií, je istá logika. Vychádza to z podnetu samospráv, pretože tento príplatok sa napriek inflácii roky nemenil. Problém je, že sa na to nepozeráme komplexne. My sme za spravodlivejší daňový mix. Treba však aj povedať, čo na druhej strane znížime. Chýba komplexný návrh zákona o miestnych daniach, pripravený odborne po konzultácii so samosprávami, podnikateľmi aj odbormi. Nie takéto čiastkové záplaty.

V akej podobe, ak vôbec v nejakej, by bol návrh z dielne SNS prijateľný pre obchodníkov?

Neviem si to predstaviť. Vynímať maloobchod zo všeobecného zdanenia nie je odôvodnené. Len sa hovorí, že tieto nehnuteľnosti sú svojou činnosťou neporovnateľné, ale vôbec sa nevysvetľuje, v čom. Plocha je najhorší prepočet nejakej zvýšenej sadzby. Nie je to väčšie zdaňovanie biznis nehnuteľností ako takých, len predajní. Herňa má byť menej zdanená ako takéto služby verejnosti. Ja tam nevidím žiadnu logiku. Rovnako zlatníctvo, ktoré môže generovať väčší zisk, má byť menej zdanené za to, že je menšie ako nejaký predajca záhradnej techniky. Predajná plocha nehovorí nič o ekonomickom benefite, ziskovosti, marži a podobne.

Zákon posunuli na september. Budete prizvaní k rokovaniam?

Žiaľ, nie sme, ale chceme byť. Aj Republiková únia zamestnávateľov žiadala o stretnutie s predkladateľmi. Odpoveď sme nedostali. Komunikácia je nulová. Veríme, že vláda využije toto obdobie do septembra, aby sa škodlivé návrhy z legislatívneho procesu odstránili a zamerali sa na veci, ktoré majú racionalitu.

Komunikujete so Združením miest a obcí Slovenska?

Napriek prísľubu sa nám stretnúť nepodarilo. Ale Únia miest Slovenska s návrhom nesúhlasí a žiada ho vypustiť, pretože nebol komunikovaný ani s nimi. Podľa nich návrh nereflektuje spôsob, akým sa vypočítavajú takéto sadzby. V preklade to považujú za veľmi neodborný materiál. Čiže s týmto návrhom nesúhlasia zamestnávatelia, samosprávy ani niektoré ministerstvá. Napriek tomu ho tlačíme pred sebou, hoci nechápem dôvod. Veď to nebude ani príjem štátu.

Prejde návrh podľa vás parlamentom?

Je to ťažké predpokladať, do septembra je ešte dosť času. Ak sa poslanci budú riadiť ekonomickými faktormi, nemôže to prejsť. Ak sa budú riadiť populizmom, môže. Ale nech sa rozhodnú akokoľvek, musia si uvedomiť, že v prvom rade potrestajú tých malých a spotrebiteľov, pretože ceny sa zvýšia a konkurenčné prostredie sa oslabí, čo opäť negatívne vplýva na ceny. Ak by poslanci dbali striktne na ekonomickú realitu a fakty, takýto zákon nemôže prejsť v žiadnej krajine.