Krajčovič: Mnohým slovenským podnikom sa cez privátne značky otvorili zahraničné trhy

Šéf SAMO by viac slovenských produktov na domácich pultoch privítal

Zdá sa, že pôvod potraviny už natoľko nerozhoduje o tom, či si ju Slováci kúpia. Dôležitejším kritériom sa v čase zvýšených nákladov domácností stáva cena. Tá je výsledkom rokovaní medzi dodávateľom a obchodníkom a ovplyvňuje ju množstvo faktorov.

Jedným z týchto faktorov sú z pohľadu potravinárskych podnikov aj výrobné náklady. Tie rýchlo stúpajú, za čo môžu predovšetkým ceny energií a v neposlednom rade k tomu pravdepodobne prispeje aj novela Zákonníka práce. Novelizovaný zákon zvyšuje príplatky za prácu cez víkendy a v noci na úroveň 30 až 100 percent minimálnej mzdy. Podniky, z ktorých mnohé pôsobia v potravinárskom segmente, to považujú za zradu, pretože rátali s tým, že ich vláda podrží.

Málo slovenských produktov

Zvýšené náklady na mzdy a energie sú síce aktuálnymi, no nie jedinými problémami potravinárov. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič k nim pripočítava tiež nedostatok produkčných kapacít a nízku cenovú konkurencieschopnosť podnikov. Práve nedostatočná konkurencieschopnosť a produkcia podľa neho patria k hlavným dôvodom, prečo je na regáloch nadnárodných obchodných reťazcov len niečo cez 40 percent slovenských produktov.

M. Krajčovič poukazuje na medzery v potravinových vertikálach. „Máme napríklad približne 70-percentné zastúpenie slovenských produktov pri mäkkých mäsových výrobkoch, ale iba približne päť percent je zo slovenského mäsa,“ upozorňuje.

Slovensko je čím ďalej menej sebestačné predovšetkým v bravčovom mäse, len za posledný rok klesla miera sebestačnosti podľa dát ministerstva pôdohospodárstva zo 62 na 44 percent. Pri olejoch je situácia opačná. Napriek tomu, že v olejninách je slovenská sebestačnosť na úrovni 241 percent, v obchodoch sa zákazník so skutočne slovenským olejom stretne zriedka – ich podiel je len 12 percent.

Je síce pravda, že slovenské olejniny sa využívajú aj na výrobu bionafty, avšak podľa dostupných dát sa to týka necelej polovice. Ten zvyšok určený na konzumáciu nemá kto spracovať. „Na Slovensku je iba pár menších producentov jedlých olejov a dokonca aj niektoré oleje, ktoré sa u nás balia, sa vyrábajú v zahraničí,“ vysvetľuje šéf SAMO, ktorý by jednoznačne uvítal viac slovenských potravín na predajných pultoch. Podľa neho chce každý reťazec v každej krajine ponúkať čo najviac domácich výrobkov.

Skratka do zahraničia

Osobitnou kapitolou vo vzťahu medzi obchodníkmi a potravinármi sú privátne značky obchodných reťazcov, ktoré získavajú podľa posledných prieskumov čím ďalej tým viac na popularite. Pre výrobcov môžu poslúžiť ako skratka k prieniku na zahraničné trhy.

Podľa šéfa SAMO je to bezprecedentná pomoc zo strany reťazcov, ktorá je adresnejšia ako bola štátna v minulosti. Mnohým producentom umožnila zvýšiť produkciu a vyhnúť sa významnejším problémom. „Pred krízou dokázali obchodné siete exportovať slovenské potraviny v hodnote 300 až 400 miliónov eur ročne,“ vyčísľuje. V minulosti sa totiž štát podľa neho namiesto investičnej podpory a kompenzácie vysokých nákladov podujal regulovať obchodné siete. „Fabuloval riešenia a domácim potravinárom takto ušiel vlak,“ konštatuje M. Krajčovič. Na spoločnom európskom trhu je podľa neho akákoľvek štátna regulácia krátkozrakým riešením, ktorá navyše absolútne nefunguje.

Neslávna novela

Potravinárske vody najnovšie rozvírila novela zákona o navýšení príplatkov. So schválenou podobou zákona nesúhlasí ani predseda SAMO. Dôsledky sa totiž nedotýkajú len potravinárov, ale aj obchodníkov. „Je naozaj absurdné, že poslanci toto opatrenie zrušili pre krízu spôsobenú pandémiou a znova zaviedli pri energetickej kríze. Jej dopad na firmy je totiž niekoľkonásobne horší ako dopad pandémie,“ domnieva sa M. Krajčovič. Poukazuje na to, že zamestnávatelia súhlasili s rastom minimálnej mzdy, avšak prekáža mu, že sociálni partneri ani vláda nedodržali pravidlá. „Vnímame to ako podvod na zamestnávateľoch zo strany štátu,“ hovorí.

V potravinárskom sektore je víkendová či nočná práca úplne bežná, nehovoriac o práci počas sviatkov. Mnohí potravinári už dávno bojujú s investičným dlhom a pasujú sa aj s vysokými účtami za elektrinu. Otázne je, či ich zvýšené náklady na mzdy neprinútia nočné a víkendové zmeny zrušiť, či dokonca prepúšťať. Sami tým vláde pohrozili.

Šéf SAMO si myslí, že zvýšenie príplatkov zvýši cenu mnohých potravín, či už pečiva, ovocia, zeleniny, vajec, mlieka alebo mäsa. Podľa neho je aj iná cesta, ako mzdy zvýšiť, no pritom zamestnávateľom neuškodiť. „Ak by to poslanci mysleli úprimne, tak by zrušili odvodové zaťaženie príplatkov za prácu, ako je to v iných európskych krajinách,“ konštatuje.

Problémom je podľa M. Krajčoviča aj to, že Slovensko má jednu z najvyšších cien práce v regióne. V porovnaní s krajinami V4 je po Česku druhá najvyššia, v roku 2021 to bolo 14,20 eura za hodinu. Nemzdové náklady na zamestnanca sú na Slovensku takisto nadpriemerne vysoké, podľa Eurostatu porovnateľné so Španielskom či Rakúskom.