Kto zarazí vysoké ceny potravín? Ruský reťazec Mere, štát, obchodníci alebo Poliaci

Vysoké ceny potravín lámu rekordy a zákazník siaha hlbšie do peňaženky. Na stole je diskusia, ako to zvrátiť

Kým kompetentní diskutujú a zvažujú, slovenský spotrebiteľ zo stredu a juhu Slovenska pozorne číta, čo sa bude predávať a za koľko v novom obchodnom reťazci Mere, ktorý avizuje nízke ceny. No a Oraváci vzali útokom poľské obchody.

Riešenia po slovensky

Jednou z ciest je siahnuť na zisky obchodníkov, myslí si poslanec Patrick Linhart (OĽaNO). Nedávno zverejnil návrhy na reguláciu marží obchodníkov. Uviesť výšku marže na cenovkách tovarov je však v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa toho si šikovní konkurenční obchodníci ľahko vypočítajú nákupnú cenu a pritlačia na svojich dodávateľov, aby ceny znížili.

Na Slovensku vznikli rôzne návrhy, ako to spraviť legálnou cestou. Pointa však stále ostáva – a to regulácia cien. Podľa Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) však regulácia cien a marží je protiprávna. Pokusy z okolitých krajín to len dokazujú. Maďarsko skúsilo reguláciu cien cez marže obchodníkov. Prehralo však spor na Európskom súdnom dvore.

Podobné pokusy boli a sú aj v iných európskych krajinách. Pravidlá však majú chrániť obchodníkov, spotrebiteľov, ale aj výrobcov potravín, myslí si predseda SAMO Martin Krajčovič. „Zníženie konkurenčného prostredia z dlhodobého hľadiska prinesie väčšiu koncentráciu trhu a tým aj zvýšenie spotrebiteľských cien. Ochrana hospodárskej súťaže chráni aj poľnohospodárov a potravinárov,“ hovorí M. Krajčovič.

Zisky obchodníkov sú niečo vyše dvoch percent

Podľa Martina Krajčoviča rôzne opatrenia, ktoré chcú regulovať marže, problém neriešia, ale odkláňajú diskusiu od reálnych problémov, ktoré spôsobujú infláciu. „Očakávame, že vláda a poslanci prinesú riešenia, ktoré pomôžu domácnostiam lepšie preklenúť toto náročné obdobie a firmám zvyšovať konkurencieschopnosť na spoločnom európskom trhu,“ uzatvára.

Podobný názor má aj Zväz obchodu SR. „Mrzí nás, že namiesto proaktívnej politiky štátu sme zatiaľ len pozorovateľmi tejto nepriaznivej situácie a namiesto urýchleného konania a hľadania systémových riešení je obchod a priori obviňovaný zo zneužívania situácie a zvyšovania marží,“ uvádzajú v tlačovej správe. Podľa zväzu sa ziskovosť slovenských obchodníkov v potravinách pohybuje prevažne v rozpätí od nula do 2,8 percenta.

Slovenský maloobchod si trochu pohoršil

Obchodné reťazce zatiaľ nechcú prezradiť odhady hospodárskych výsledkov za minulý rok. Údaje aktuálne prepočítavajú a prvé výsledky zverejnia niektorí už v marci.

Komplexné hodnotenia maloobchodných tržieb zverejnil Štatistický úrad SR. Podľa údajov univerzálne hypermarkety a supermarkety dosiahli tržby vyššie ako v roku 2019, medziročne si však pohoršili. Rok 2021 bol horší ako ten predošlý, tržby im poklesli o 2,2 percenta.

V okolitých krajinách sa maloobchodníkom celkom darilo. Objem tržieb v maďarskom maloobchode vzrástol vlani o 2,2 percenta v zmiešanom maloobchode s potravinami. Objem maloobchodného obratu vzrástol o 3,5 percenta. Údaje zverejnilo Národné obchodné združenie v Maďarsku.

V Poľsku sa maloobchodné tržby zvýšili medziročne o 8,1 percenta. Pritom v roku 2020 zaznamenali medziročný pokles o 3,1 percenta. Údaje zverejnil Centrálny štatistický úrad v Poľsku.

Poliakom nahráva v tomto roku aj nulová DPH na potraviny a záujem slovenských spotrebiteľov, ktorí podľahli nákupnej turistike. Zákazníci z pohraničnej oblasti tu realizujú nákupy potravín či pohonných hmôt.

Januárové rekordy

Potraviny tvoria pätinu z rodinného rozpočtu Slovákov. Na vyššie ceny sú preto spotrebitelia citlivejší, hovorí analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Január 2022 však prepisoval štatistiky, inflácia medziročne vystrelila na 8,4 percenta a dosiahla viac ako 17-ročný rekord.

„V úvode roka infláciu výraznejšie potiahli opäť ceny potravín. Ich zdraženie išlo pritom nad rámec rastu cien poľnohospodárskych komodít, najskôr v dôsledku premietnutia sekundárnych efektov vyšších cien energií a zvýšených mzdových tlakov do koncovej ceny potravín,“ komentuje výsledky analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Najsilnejší medziročný nárast ceny pocítili zákazníci najmä pri platbách za oleje a tuky (24,6 %), zeleninu (15,3 %), mlieko, syry a vajcia (9,4 %) a chlieb a obilniny (9,1 %).

Za vysokými cenami v obchodoch sú vyššie náklady producentov, rast cien energií, plynu, elektriky, tepla, pevných palív, ale aj vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch. Vyššie náklady znamenajú vyššie ceny za výsledné produkty, ktoré výrobcovia dodávajú do reťazcov. Tie hovoria takisto o nárastoch.

—-

Hospodárske výsledky reťazcov za rok 2020

Nárasty

Obchodný reťazec Kaufland zvýšil zisk o 22 percent na 64,80 miliónov eur a tržby stúpli o osem percent na 1,291 miliárd eur. EBITDA vzrástla na 134 miliónov eur.

Obchodný reťazec BILLA zvýšil zisk o 324 percent na 10,12 miliónov eur a tržby narástli o šesť percent na 695,3 miliónov eur. EBITDA vzrástla na 51,3 miliónov eur.

Obchodný reťazec TERNO real estate znížil stratu o 56 percent na -4,585 miliónov eur a tržby narástli o 27 percent na 176,8 miliónov eur. EBITDA vzrástla na 2,2 miliónov eur.

Obchodný reťazec Lidl zvýšil zisk o 11 percent na 126,4 miliónov eur a tržby narástli o 10 percent na 1,510 miliárd eur. EBITDA vzrástla na 171 miliónov eur.

Prepady

Obchodný reťazec TESCO STORES SR znížil zisk o 33 percent na 49,03 miliónov eur a tržby klesli o tri percentá na 1,393 miliárd eur. EBITDA poklesla na 108,4 miliónov eur.

Obchodný reťazec METRO Cash & Carry SR znížil zisk o 43 percent na 2,886 miliónov eur a tržby klesli o jedno percento na 438,7 miliónov eur. EBITDA poklesla na osem miliónov eur.