Lidl a Kaufland na zdražení potravín neryžovali a Tescu dokonca zisk spadol

Viacerí politici na čele s predsedom Smeru Robertom Ficom ako aj niektorí potravinári a farmári tvrdili, že siete supermarketov môžu zneužívať zdražovanie potravín na neprimerané zisky.

Výsledky najväčších predajcov to však nepotvrdzujú. Lidl a Kaufland svoje zisky síce vlani zvýšili no len o pár percent. Tescu dokonca profit klesol takmer o štvrtinu.

Predseda Smeru Robert Fico už na jar vyhlásil, že obchodné reťazce klamú spotrebiteľov, zisky im prudko rastú a ak sa dostane do vlády, z týchto zvýšených profitov by im zobral. Výsledky tuzemských sietí za minulý rok však ukazujú, že Fico si vymýšľal. Potvrdzujú to už aj aj čerstvé výsledky troch najväčších reťazcov.

Nemeckého Lidlu a Kauflandu zisk podrástol len v takej miere ako bolo u nich bežné aj v skorších rokoch. Ich zisky zároveň rástli menej ako tržby. Slovenská sieť britského Tesca dokonca vlani zaznamenala pokles zisku skoro o štvrtinu.

Zisky sa vlani zásadne nezvýšili ani menším reťazcom, ktoré zverejnili svoje účtovné závierky už skôr.

Ako sa vlani darilo najsilnejšej trojke

Slovenskému Lidlu vlani narástol zisk o osem percent zo 147 na 159 miliónov eur. No tržby mu rástli ešte výraznejšie. Až o 14 percent na bezmála 1,9 miliardy eur.

Tuzemská sieť Kauflandu svoj zisk zdvihla iba nepatrne z 86 na 88 miliónov eur. Tržby jej pritom tiež rástli výraznejšie až o 12 percent na 1,545 miliardy eur.

Tunajšiemu Tescu zisk dokonca klesol a to až o 24 percent – zo 75 na 57 miliónov eur. Aj jemu pritom tržby rástli o desatinu na 1,637 miliardy eur.

Prečo sa Ficova kritika nepotvrdila

Reťazce sa od začiatku zdražovania bránili, že ho nezneužívajú a infláciu skôr tlmia. Slovenská asociácia moderného obchodu, ktorá združuje hlavne siete zahraničných investorov, konkretizovala už na jar, že zatiaľ čo jej členom nákupné ceny od dodávateľov išli vlani v priemere hore takmer o 17,5 percenta, tak ich predajné ceny na pultoch stúpli len o 16,2 percenta.

Reťazce, podobne ako mnohé iné firmy, sa nevyhli ani tlaku vysokých cien energií. Slovenské Tesco vo svojej výročnej správe napríklad uvádza, že náklady na energie a rôzne iné materiály potrebné na prevádzku obchodov mu vlani narástli z 22 na 36 miliónov eur.

Reťazce tiež pokračovali vo zvyšovaní platov. Lidlu celkové výdavky na mzdy a odvody vlani narástli zo 120 na 136 miliónov eur. Teda až o 13 percent. Významne viac ako jeho zisky. A podobne to bolo aj v prípade Kauflandu. Aj on na mzdy a odvody vynaložil o desatinu viac ako predvlani. Dohromady ho stáli 154 miliónov eur.

Ako sa vlani darilo menším reťazcom

Slovenska vetva rakúskeho reťazca Billa vlani zvýšila svoj zisk iba veľmi nepatrne z 9,8 na 10,1 milióna eur, aj keď tržby jej poskočili razantnejšie až o skoro desatinu na 775 miliónov eur.

Nemecké Metro zamerané na malých predajcov sa vlani pri tržbách 495 miliónov eur medziročne posunulo zo straty trištvrte milióna eur do zisku presahujúceho 1,6 milióna eur. Pred krízou však Metro malo aj výrazne vyššie zisky. V poslednom predcovidovom roku 2019 zarobilo 5 miliónov eur.

Terno Real Estate s obchodmi Terno a Kraj vlani pri tržbách 216 miliónov eur dokonca prehĺbilo svoju účtovnú stratu zo 7 na 9 miliónov eur. Sieť domáceho finančníka Martina Fedora pokračuje vo veľkej expanzii a pridáva ďalšie predajne, čo je investične náročné.

Asi najviac si vlani polepšil reťazec Labaš košickej rodiny Labašovcov, ktorý je najväčším predajcom potravín v domácom vlastníctve. Vlani Labaš zdvihol svoj zisk z 5,3 na 8,3 milióna eur, teda o viac než polovicu. Tržby mu pritom vzrástli o 16 percent na 352 miliónov eur. Jeho obchody nesú názov Fresh.

Obchod tak medzi víťazov zdražovania potravín v sumáre rozhodne nepatrí. Mimoriadne zisky za vlaňajší rok si pripísali iba niektoré potravinárske podniky a jeho jednoznačnými víťazmi sú hlavne farmári. Vlani sa hrubý zisk domácich fariem podľa odhadu ministerstva pôdohospodárstva medziročne zvýšil až o 87 percent na skoro 350 miliónov eur. Dosiahol tak skoro trojnásobok priemeru za roky 2017 a 2021.