Martin Krajčovič, predseda, Slovenská aliancia moderného obchodu: Obchodníci infláciu tlmili

Skokové zdražovanie počas posledných dvoch rokov pocítil azda každý spotrebiteľ. Aj keď by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že si obchodné reťazce vďaka rastúcim cenám polepšili, nie je to tak. Čísla ukazujú, že v skutočnosti svoje marže škrtali a zisky mali najnižšie za niekoľko uplynulých rokov.

Všimli ste si, že za raňajky v potravinách zrazu platíte takmer raz toľko ako pred dvoma rokmi?

Iste, a vidím to aj na číslach, ktoré dostávame. Inflácia, ktorá vznikla kvôli energetickej kríze a kríze surovín spôsobenej vojnou na Ukrajine, sa dotkla každého občana a všetkých segmentov. Veci sú jednoducho drahšie ako kedysi. Ale keď sa pozrieme čisto na raňajkové menu, do ktorého patrí napríklad aj maslo, pri ňom vidíme, že medziročne ceny klesli.

Zdraženie je jedna vec, ale spotrebiteľa zabolel najmä ten skokový nárast, keď za pár položiek zrazu platí 15 eur a neveriacky sa pýta, za čo?

Potraviny v domácnosti nakupujem primárne ja a vnímal som skôr postupný nárast cien. Vidím to, už keď si dávam veci do košíka. Inflácia je všade, ale je to objektívny fakt. Zverejnené finančné výsledky ukázali, že to nebol výmysel a ani sa na tom nikto nenabalil, naopak, obchod ju výrazne tlmil. Zdražovanie má svoje opodstatnenie, bola tu pandémia, energetická kríza a napokon vojna, to sme tu takto globálne nemali desaťročia.

Ročné závierky reťazcov ukazujú, že kým tržby medziročne narástli, zisky v skutočnosti klesali.

Na týchto výsledkoch je vidieť, že obchod na inflácii neprofitoval, ale ju tlmil a znížil si ziskové marže. Žiadne slová rôznych združení či politikov, ktorí kritizovali obchodníkov za rastúce ceny, sa nepotvrdili. Finančné výsledky to dokazujú. Takmer všetkým obchodníkom klesli ziskové marže a každému obchodníkovi sa znížil pomer tržieb a čistého zisku. Za SAMO sa nám celkový zisk znížil nominálne o 13 miliónov.

Takéto niečo už sa v histórii SAMO stalo?

Určite aj v minulosti boli nejaké výkyvy a poklesy. Keď si vezmeme retail ako taký, percentuálny pomer tržieb a zisku je malý, vážený priemer ziskovej marže je u nás dnes na úrovni 3,76 percenta. História nám ukazuje, že tu bolo aj množstvo obchodníkov, ktorí sa na trhu jednoducho nedokázali presadiť a odišli. Maloobchodný trh je vysoko konkurenčný a aj inak úspešné nadnárodné siete niekedy musia z trhu odísť, lebo nedokážu prežiť s takými nízkymi maržami, s akými robia.

Ako môže s cenami na Slovensku zamávať očakávaný príchod reťazca Biedronka?

Ak príde Biedronka, som presvedčený, že konkurenčné prostredie sa zvýši. Pre spotrebiteľov to bude prínos. Otázne je, ako sa prispôsobia slovenskí producenti. Vyššia konkurencia v maloobchode pre nich môže byť problém, lebo bude vyšší tlak na ceny. Tým by sa mal zaoberať štát, aby slovenskí výrobcovia boli viac konkurencieschopní a nedoplatili na lepšie spotrebiteľské ceny.

O koľko môžu klesnúť ceny potravín po príchode nového silného hráča?

Keď do Maďarska prišla sieť Aldi, každý nový otvorený obchod mal nejaký zlomok vplyvu na zníženie inflácie. Vyrátalo sa, že príchod konkurencie mal celkovo pozitívny vplyv na infláciu vo výške desať percentuálnych bodov. Netvrdím, že to bude rovnaké číslo aj v tomto prípade, ale ak sa obchodníci musia pobiť o zákazníka, vždy z toho profituje zákazník. Niekedy to obchodník nemusí prežiť, ale to je už riziko podnikania. Napríklad priemerné nákupné ceny obchodníkov zo SAMO počas posledného obdobia narástli o 17,5 percenta a predajné ceny narástli o 16 percent. A to sú len nákupné ceny oproti predajným, do toho nie sú zarátané iné rastúce náklady na energie, mzdy a podobne. Je to vplyv najmä konkurencie, to by mal podporovať aj štát a nie regulovať.

Nedávno sa v médiách opäť zjavilo medzinárodné porovnanie cien v reťazcoch. Jedným zo zistení bolo, že značkový krém stojí v rakúskej dm drogerie o 40 percent menej než v tej istej sieti na Slovensku.

Dôvodov môže byť viac. Jedna vec sú spotrebiteľské akcie, no treba sa pozerať na to, ako prebieha nákup. Ten sa nerobí centrálne pre všetky pobočky, ale na národnej úrovni. Slovensko je malý trh pre nadnárodných hráčov, a tak máme nižšie množstevné zľavy ako veľké krajiny. Rozdiel je aj v DPH, čo sa všetko premietne v koncovej cene.

To všetko môže urobiť rozdiel až 40 percent v cene jedného výrobku?

Môže do toho vstúpiť napríklad aj obchodná stratégia. Porovnávanie rovnakých výrobkov v rovnakých predajniach v rôznych krajinách je zavádzajúce, lebo dm drogerie markt môže mať inú stratégiu v Rakúsku a inú na Slovensku. Značkový krém je u nás síce drahší, ale hneď vedľajší produkt môže byť lacnejší. Ani zákazníci tu nie sú rovnakí. Obchodník sa snaží vždy ušiť ponuku na mieru. To znamená, že ak niekde obchodník uberie, inde tú cenu potrebuje dohnať.

Znamená to, že ak by sme vytvorili komplexný spotrebiteľský kôš, výsledná cena by bola porovnateľná?

Každá krajina a každý obchod má svoju stratégiu. Ak sme už pri dm drogerie markt, na Slovensku je to veľmi úspešný projekt, ktorému ani veľké obchodné siete v rámci jeho segmentu nedokážu konkurovať. U nás sa dm drogerie sústredí na skupinu mladých rodičov, žien na materskej a podobne a do produktov pre tieto skupiny nepremietli ani infláciu. Na Slovensku prispôsobili stratégiu pre mladých rodičov a v iných krajinách to zase môže byť inak. Rovnako nejdú cestou akciových cien, ale dlhodobo stabilných. Vo všeobecnosti ide o úspešný projekt, takže asi to celé aj s cenotvorbou robia dobre.

Ako by ste vo všeobecnosti charakterizovali zmenu spotrebiteľského správania za posledný rok?

V prvom rade sa znížila celková spotreba. Na nepotravinárskom sortimente začala spotreba klesať už na jar 2022, teda krátko potom, ako začala inflácia stúpať. Od jesene minulého roka začala klesať aj spotreba potravín. Akurát počas vianočného obdobia si ľudia na Slovensku dopriali, to bolo celkom prekvapenie, keď nakupovali aj prémiovejšie produkty. S novým rokom však opäť postupne klesala spotreba a deje sa to aj naďalej.

Začali zákazníci menej jesť, alebo len menej plytvajú potravinami?

To je ťažké povedať. Myslím si, že je to kombinácia. V prvom rade sa zvýšila frekvencia nákupu a zmenšil sa nákupný košík. Spotrebiteľ začal sám od seba lepšie kontrolovať svoje financie a aj chladničku, takže nenakúpil veľa, aby po týždni zistil, čo treba vyhodiť, ale denne dopĺňa čerstvé potraviny. Postupne sa určite znížilo aj plytvanie potravinami, ale okrem zmenšenia nákupov vidíme aj presun od prémiových produktov k lacnejším.

Zo všetkých strán počúvame, že veľký rozmach zaznamenávajú privátne značky.

Je to tak, hoci nie sme na číslach ako v západnej Európe, kde sa predá 40 až 50 percent potravín cez privátne značky. Ale na druhej strane fenoménom strednej a východnej Európy je veľký podiel predajných akcií. V západnej Európe akcií toľko nie je a kompenzuje sa to práve vysokým podielom privátnych značiek. U nás je podiel nižší, o to zaujímavejšie sú predajné akcie pre spotrebiteľov. Napríklad v Čechách sa predá 67 percent potravín v akciách a my sme v tomto rebríčku tiež vysoko.

Ako súčasná situácia zmenila a zmení retailový trh?

Počas roku 2022 stúpal akciový predaj a stúpa aj teraz. Ľudia stále hľadajú čo najvýhodnejšie ponuky. Rozbehli sa aj vernostné programy, čo urýchlila korona a aj inflácia. Vytvorilo sa tu prostredie, v ktorom sa vernostné programy oplatia aj v nepotravinovom sektore alebo napríklad v lekárňach. Má to totiž množstvo výhod pre obchodníka aj pre zákazníka. My sme boli zvyknutí na kupóny a zľavy, často na produkty, ktoré nám nevyhovovali, kým v digitálnej podobe obchodník vie, čo sa na kartu nakupuje. Vie tak ušiť na mieru ponuku, o ktorú má zákazník záujem, a zľava má potom zmysel, lebo ak je to niečo úplne mimo, zákazník si daný obchod nevyberie.

Rastie aj dopyt zo strany spotrebiteľa po vernostných programoch, ale aj privátnych značkách?

Oba tieto segmenty prirodzene rastú. Niekedy však majú privátne značky výhodnejšiu cenu ako značková potravina v akcii. Privátne značky sú lacnejšie, obchodník s nimi vie lepšie pracovať, vie manažovať obaly, marketing a podobne. Je tu jasná rastová trajektória.

Prejavilo sa na spotrebe slovenských výrobkov vypustenie povinnosti uvádzať v akciových letákoch vopred určené percento domácich produktov?

Povinný podiel slovenských výrobkov v letákoch bol jeden z najviac preceňovaných politických krokov na podporu slovenskej produkcie. Ľudia na Slovensku nenakupujú slovenské produkty nie preto, že nie sú v letáku, ale preto, lebo sú drahšie. Konkurencieschopnosť domácej produkcie je problém. Množstvo a cena, za ktorú sme schopní potraviny produkovať, nedokážu konkurovať zahraničnej produkcii.

Ako je to možné?

Nie je to vina potravinárov, ale vina politiky štátu, ktorá sa dlhodobo nezaoberala konkurencieschopnosťou. Na začiatku tisícročia si vláda stanovila, že chceme investovať do priemyslu a vedomostnej ekonomiky s tým, že potraviny si dovezieme. To je úplne v poriadku. Môžeme s tým súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale bol to cieľ, ktorý sa postupne napĺňal. Potom však v rámci populizmu sme prišli do toho, že vlastne chceme aj slovenské potraviny, ktoré sme však dlhodobo nepodporovali. Namiesto toho, aby sme ich začali podporovať, tak sme o tom začali len rozprávať.

V rozpočte sa to nikdy neukázalo?

Nie, veľa sa rozprávalo, zregulovalo, aj protiprávne, čo napokon ukázali dôsledky niektorých rozhodnutí. Potravinárstvo má investičný dlh približne jednu miliardu. Keď si pozrieme, ako sú podporovaní potravinári v okolitých krajinách, nemôžeme sa čudovať, že českí potravinári nás prevalcujú, o poľských ani nehovorím. Ale aj zo západných krajín, kde je drahšia pracovná sila, dokážu dnes už doviezť lacnejšie výrobky, a to všetko vďaka adresnej podpore.

Nie je však skôr problém s tým, že priame dotácie pre poľnohospodársky sektor v skutočnosti krivia férovú ekonomickú súťaž?

Ale tu skôr ide o investičnú štátnu pomoc, nie o priame dotácie na produkciu a podobne. Na Slovensku sme mali túto pomoc dlhodobo na 25 percentách, v Česku a Poľsku to bolo 60 až 80 percent. A tak tam teraz majú nové nízkoenergetické stroje, kvalitnejšie vybavenie, vyššiu produktivitu práce, automatizáciu a tak ďalej. Keď si vezmeme niektoré hydinárske závody v západnej Európe, to sú haly, kde je tma, lebo stroje nepotrebujú svetlo na to, aby pracovali. My tu takú mieru automatizácie ani zďaleka nemáme. Ak chceme mať konkurencieschopné slovenské potraviny, musíme investične pomôcť aj potravinárom rovnako, ako sme pomáhali napríklad automobilkám.

Vo všeobecnosti však obchodníci vnímajú záujem o slovenské výrobky.

Každý prieskum vám ukáže, že Slovák chce slovenský výrobok, ale my na kase potom vidíme, že si ho nakoniec reálne nevyberie. To ukázala najmä inflácia, keď sa stala cena jediným kritériom. Vôľa tu je, chceme slovenské výrobky, ale chceme ich za také ceny, ako stoja české, poľské či nemecké. A toto je ten problém, ktorý tu my máme. 20 rokov sme tento sektor nepodporovali, až vygeneroval obrovský investičný dlh.

Máte silu alebo ambíciu vplývať na tvorcov legislatívy, aby s tým niečo robili?

Samozrejme. Musím povedať, že máme momentálne veľmi dobrý vzťah aj s producentskými organizáciami. Pár rokov dozadu sme začali viac komunikovať a viac pracovať s dátami. Napríklad keď som začínal v SAMO, rad-radom si všetci mysleli, že my preferujeme zahraničné výrobky a máme z centrál prikázané, odkiaľ musíme kupovať výrobky. To vôbec nebola pravda, prechádzali sme na lokálny nákup práve preto, aby sme mohli lepšie vnímať slovenské produkty, decentralizovali sa nákupy a nakupoval každý samostatne.

Druhý hoax bol, že zarábame na slovenských produktoch viac, lebo sú drahšie ako zahraničné. V skutočnosti na slovenských produktoch zarábame menej, len ony sú také drahé, že my si na ne znížime maržu, ale aj tak sú drahšie ako tie zahraničné. Ak si vezmeme vládu 2016 – 2020, to bola jedna regulácia za druhou, no nikam nás to nedostalo. Regulácia nám nepomôže, jediné poctivé riešenie je pomáhať tak, ako to robia v zahraničí. Alebo sa rozhodnime, že to nebudeme podporovať, ale potom nebudeme mať ani slovenské potraviny.

V týchto dňoch sa formuje nová vláda. Budete sa chcieť s jej zástupcami rozprávať a predostrieť vašu víziu?

Určite áno, s vedením ministerstva pôdohospodárstva sme mali počas posledného volebného obdobia veľmi korektný vzťah. Vo veľa veciach sme sa nezhodli, ale vo veľa veciach sme sa aj zhodli. Dokázali sme aj na ťažké otázky hľadať spoločné odpovede. Rovnako sme dobre spolupracovali aj s niektorými poľnohospodárskymi a potravinárskymi organizáciami, aby sme spoločne predostreli riešenia a pomenovali problémy, ktoré sa dejú. Napríklad pri identifikácii prudko rastúcich cien. Naša vôľa je pokračovať v korektnej spolupráci s novou vládou a novým vedením ministerstva pôdohospodárstva, ale aj hospodárstva, lebo obchod spadá pod ministerstvo hospodárstva. Dôležité je, aby sa neregulovalo, ale aby sa hľadali riešenia. Máme dáta, máme čísla, budeme komunikovať s novým rezortným vedením. Verím, že ak sa celá vertikála od poľnohospodárov až po obchod zhodne, budeme mať otvorené dvere aj na ministerstvách. Nebolo to tak vždy.

Viete pomenovať konkrétne oblasti, v ktorých vám regulácia prináša komplikácie?

Veľmi citlivou vecou je zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Toto máme najpreregulovanejšie v Európe. Napríklad si nevieme dohodnúť rôzne ceny na základe množstva nakúpeného produktu. Musíme nakupovať za jednotnú cenu.

Môžete to vysvetliť?

Na začiatku roka neviete povedať, koľko kusov daného tovaru nakúpite. Bolo bežné, že sa dohodli úrovne, keď zoberiem do milióna kusov za rok, tak je takáto cena, ale ak bude nad milión, bude takáto cena. Pri štandardných dodávateľoch to vieme odhadnúť, o tom sa tam už rokuje. Ale najmä pri malom výrobcovi to nejde. Tu si však nemôžeme dohodnúť dve, alebo tri úrovne ceny, čím by sme mohli efektívne podporiť aj toho menšieho producenta. Nemôžeme taktiež spolupracovať s dodávateľmi na marketingu na predajni. Producent môže televíziám a médiám zaplatiť koľko chce, ale spraviť na predajni reklamu môžeme len do troch percent vzájomného ročného obratu, a to spätne. Do toho sa rátajú POS a POP materiály, ochutnávky a podobne. Nemôžeme to robiť, lebo je to obmedzované. Ale to predsa nie je nič neférové, preto by to nemala byť ani neprimeraná podmienka.

Aký typ zákazníka ste?

Obľubujem väčšie formáty, som rád, keď mám na výber z viacerých produktov. Často rád experimentujem, veľmi rád si čítam o produktoch, trávim v obchode pomerne veľa času a niekedy to už aj irituje členov mojej rodiny. Možno to je profesionálna deformácia. Musím povedať, že napríklad pri rastlinných produktoch nastal obrovský technologický skok. Zvyčajne však nakupujem klasické potraviny, najmä zeleninu, ovocie, mäsové a mliečne výrobky.

Využívate aj služby e-shopu s potravinami?

Veľmi nie. V rámci koronakrízy som nakupoval potraviny aj online, momentálne iba nepotravinársky sortiment. Som ten typ zákazníka, ktorý nakupuje očami, a snažím sa nechodiť hladný do obchodu. Rád prídem a rád si to pozriem. Využívam však skenery, samoobslužné pokladne a podobne, teda veci, ktoré výrazne uľahčujú nakupovanie. A neviem sa dočkať, kedy sa posunieme v rámci technológií ďalej a z celého nákupného procesu zmizne pokladňa a aplikácia všetko urobí za nás.