Múka bude drahšia, otázkou ostáva pečivo

Zdroj: Hospodárske noviny, Autor: Rastislav Tinák

Dátum: 03. júna 2021

Zdroj: Pixabay (ilustračná)

Zdroj: Pixabay (ilustračná)

Kurz pšenice síce klesol, ale aj tak je stále na vysokých hodnotách. Reakciou je preto zdražovanie, čo sa premietne aj do ceny pekárenských výrobkov

Trhy s agrokomoditami počas uplynulého roku zažili nevídané pohyby. Tie napokon dobehli aj výrobcov múky, keď hodnota pšenice vyskočila na svoje osemročné maximum a mlynárom zásadne zdvihla náklady. „Keď si uvedomíme, že cena pšenice je 70až 80-percentný náklad pri výrobe múky, tak to znamená obrovskú zmenu výdavkov,“ konštatuje Peter Močko, predseda Slovenskej spoločnosti mlynárov. K tomu sa ešte pridali vyššie náklady spojené s protipandemickými opatreniami, obalovými materiálmi a papierovými vreckami, čo prinútilo výrobcov múky začať komunikovať o vyrovnaní nákladov prostredníctvom úpravy cien. Mlynári spočiatku vyčkávali s tým, že ide o dočasné zvýšenie ceny chlebovej komodity, a preto sa so zvyšovaním rozhodli chvíľu počkať. Po novom roku však pšenica pokračovala v raste, keď vo februári dosiahla vrchol na burze Matif a tona sa predávala za 245 eur. „Prvú fázu korekcie cien múky sme mali vo februári, bola okolo pät až sedem percent,“ tvrdí Močko. Teraz sa pripravujú na ďalšiu, ktorá je zatiaľ len v štádiu oznamovania. Mlynári však očakávajú, že pôjde o ďalších desať percent, pričom závisieť to bude od jednotlivých rozhodnutí. Stále je pritom možné, že sa to neprejaví na cenovkách pečiva, lebo ani pri prvom zvyšovaní k tomu nedošlo.

Reagovať musia aj pekári

Cena obilnín a následná hodnota múky zásadne ovplyvňuje aj kalkulácie producentov pečiva. V Pekárni Jaroslav Božík Jacovce hovorili o drahšej múke od dodávateľov už vo februári. V marci preto podvihli ceny svojich výrobkov. „Zvýšili sme ich o približne sedem percent, keď sme do nich premietli hodnotu vstupov. To sa netýka len zvýšenia nákladov na múku, ale aj iných surovín, ako je cukor, margarín, soľ, droždie,“ vyjadrila sa Zuzana Zigová, ekonómka pekárne. Aj zväz pekárov, cestovinárov a cukrárov tiež na prelome februára a marca komunikoval nutnosť zdražovania pečiva. To si však zatiaľ drží svoju priemernú hodnotu. Podľa Štatistického úradu je cena bieleho rožka už viac ako rok na hodnote sedem centov. Podobná situácia je aj pri tmavom chlebe, ktorý stojí v priemere 1,50 eura za kilo. Pekári si však teraz musia kompenzovať zvýšené náklady, ktoré majú na materiál alebo opatrenia súvisiace s pandémiou. Tie im podľa zväzu dodnes štát nepreplatil. „Je nutné zvýšiť cenu pečiva od ôsmich do 15 percent, záleží od typu výrobku,“ konštatuje Milan Lapšanský, výkonný riaditeľ zväzu. Pri prepočítavaní nákladov do hodnoty svojich výrobkov tak musia prihliadať na dve veci. Či dokážu svoj výrobok predať vo vlastnej prevádzke, alebo zásobujú obchodné reťazce. Pekáreň Jaroslav Božík Jacovce nemohla zdražovať celoplošne, lebo sa našli odberatelia, ktorí s tým nesúhlasili a zastrájali sa ukončením spolupráce. „Potom sú aj ceny našich výrobkov nerovnomerné, rozdiel môže byť aj 40 centov na kilogram chleba,“ tvrdí Zigová. V snahe udržať si odberateľa preto často pristupujú ku kompromisom. Najväčšie problémy však majú naši pekári pri komunikácii s reťazcami, ktoré odoberajú výrobky vo veľkých množstvách. Aj preto sa zatiaľ ceny pečiva nezdvihli celoplošne. „V praxi to funguje tak, že pekár príde za obchodným reťazcom a argumentuje, že pre vysoké náklady musí zvýšiť cenu. Niektorí obchodníci to príjmu, iní zase nie a radšej budú dovážať tovar zo zahraničia,“ tvrdí Lapšanský. Pekári pritom často musia prečkať vysoké ceny komodít a svoje výrobky predávajú nakoniec so stratou.

Posledné slovo majú reťazce

Podľa Martina Krajčoviča, predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu, je dnes zatiaľ predčasné hovoriť o pohyboch cien pre spotrebiteľov. Na cenotvorbu pôsobia viaceré faktory. S dodávateľmi preto obchodníci komunikujú na individuálnej báze. „Cieľom dodávateľa je, logicky, predať obchodníkovi vlastné produkty za čo najvyššiu cenu, bez ohľadu na to, ako sa vyvinie koncová cena pre spotrebiteľa. Cieľom obchodníka je však nakúpiť tieto produkty čo najvýhodnejšie, aby dokázal ponúknuť nielen kvalitné produkty, ale aj za čo najlepšiu cenu,“ tvrdí Krajčovič.