Na patriotizmus Slovákov v potravinárstve sa dnes spoliehať nedá, hovorí šéf SAMO

Slovenských potravinárov zráža k zemi hlavne dlhodobý investičný dlh. Novela Zákonníka práce im podrazí nohy ešte viac

Jedným z hlavných problémom slovenského potravinárskeho sektoru je predovšetkým znížená konkurencieschopnosť výrobcov v porovnaní so zahraničnými producentmi. O jeho dlhodobom zanedbávaní zo strany štátu, o príčinách stavu a tiež o tom, ako sa obchodné reťazce slovenským výrobcom snažia vychádzať v ústrety, hovorí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič.

Ako vnímate aktuálnu situáciu potravinárov a predajcov ohľadne vysokých nákladov na prevádzku?

Kvôli rastu cien energií náklady dramaticky vzrástli v celej Európe. Treba však povedať, že napríklad v Španielsku a Poľsku sa cena elektrickej energie držala na oveľa nižšej úrovni aj počas obdobia, keď v ostatných krajinách Európy lámala rekordy. Tieto krajiny sú však európskymi potravinárskymi veľmocami, čo im pridalo ešte väčšiu konkurenčnú výhodu v rámci jednotného európskeho trhu. V iných krajinách boli potravinári tiež lepšie podporovaní, aby zvládli tieto skokové nárasty cien energií.

Domnievate sa teda, že pre slovenské podniky to bude ťažšie ako pre podniky v týchto krajinách?

Situáciu na Slovensku vnímame naozaj dramaticky. Do toho prišla ďalšia rana v podobe schválenia novely Zákonníka práce, ktorá v budúcom roku opäť zvýši náklady na pečivo, vajcia, mäso, ovocie či zeleninu a zníži konkurencieschopnosť domácich výrobcov, keďže cena práce pre zamestnávateľov na Slovensku je už dnes jedna z najvyšších v regióne.

Na pultoch obchodných reťazcov bolo v júni vystavených 42,3 percenta slovenských výrobkov. Je to veľa či málo?

Je to realita, ktorá dáva veľmi negatívne vysvedčenie predchádzajúcim vládam.

Vychádzajú predajcovia slovenským potravinárom v ústrety?

Ak by sa obchodné siete pozerali na slovenské potraviny iba cez čísla, tak podiel vystavených slovenských potravín by bol oveľa nižší, to je isté. Majú však záujem podporiť domáce podnikateľské prostredie, chcú mať dlhodobú spoluprácu s domácimi producentmi a pomôcť im postaviť sa na nohy. Rovnako aj z environmentálneho pohľadu je dôležité skracovať dodávateľské reťazce.

Čo by odhalil pohľad cez čísla?

Naše dáta jednoznačne dokazujú, že v priemere platíme za slovenské potraviny viac, zhruba o 15 až 20 percent a máme na nich nižšiu maržu. Pri niektorých potravinách, ako napríklad bravčové mäso, je to aj 30 percent. Rovnako výrazné rozdiely sú pri trvanlivom pečive alebo sladkom pečive. Toto sa však deje takmer v každej potravinovej vertikále, v ktorej evidujeme slovenskú produkciu. Keď si zoberieme zvyšovanie odbytových cien, tak len za prvý polrok 2022 sa nám zvýšili ceny od domácich potravinárov o 10 až 50 percent viac ako od ich zahraničnej konkurencie.

Podmienky v slovenskom potravinárskom sektore teda nie sú ideálne. Budú mať predajcovia aj naďalej záujem predávať slovenské výrobky?

Obchodné siete nerezignovali na spoluprácu s domácimi potravinármi, práve naopak, snažíme sa rozvíjať túto spoluprácu, čoho výsledkom je nadštandardná spolupráca s desiatkami domácich producentov, ktorá presahuje aj slovenský trh.

Vedeli by ste identifikovať najväčšie problémy slovenského potravinárskeho priemyslu, respektíve najkritickejšie body?

Najkritickejším bodom je dlhodobý investičný dlh, na ktorý nadväzujú problémy s konkurencieschopnosťou a tiež veľkosťou produkcie. V súčasnosti vidíme, že ministerstvo vypísalo viacero investičných výziev, čo má aj pozitívny ohlas u potravinárov. To sa samozrejme neodzrkadlí okamžite, ale ako povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho, tridsať rokov sme tento sektor zanedbávali a teraz ho budeme rovnaký čas musieť stavať na nohy.

A čo tie ďalšie problémy?

Patria k nim najmä drahé energie a ich kompenzácia. Takisto cena práce, ktorá je najvyššia v regióne. Keď si uvedomíme, že pre investičný dlh tu máme nižšiu mieru automatizácie a pracujeme sa na starších a teda energeticky náročnejších strojoch, tak je pochopiteľné, že toto je momentálne najväčším bezprostredným problémom.

Môžu sa tieto komplikácie v blízkej dobre prejaviť tým, že slovenskí potravinári budú obmedzovať svoju výrobu?

Producenti paradajok už ohlásili, že zimné paradajky nebudú pestovať, pretože v cene 20 eur za kilo by ich nikto nekúpil. Problémy budú mať aj iné odvetvia a po prijatí novely Zákonníka práce budú mať od júna s konkurencieschopnosťou problém aj pekári, ktorých to postihne najviac. Môže to však veľmi negatívne dopadnúť aj na iné potravinárske vertikály.

V ktorom potravinárskom segmente máme najsilnejších hráčov, pokiaľ ide o predajnosť výrobkov v reťazcoch a tým pádom aj ich ekonomickú rentabilnosť?

Ide najmä o čerstvé produkty ako napríklad mlieko, mliečne a mäsové výrobky, ovocie, zelenina či pečivo. Patria sem však aj minerálne vody alebo pivo. Slabšie sme na tom najmä pri trvanlivých potravinách alebo výsekovom mäse, najmä červenom. Niektoré odvetvia potravinárskeho priemyslu dokonca takmer vymizli ako napríklad konzervárenský priemysel alebo výroba jedlých olejov.

Aký rok 2023 očakávate v súvislosti s predajom slovenských potravín?

To závisí od viacerých faktorov. Dnes ešte nevieme, aký rozpočet bude schválený. Rovnako nevieme predpovedať vývoj cien energií aj kvôli situácii na Ukrajine. To, čo vieme predpokladať, je pokračujúca inflácia, teda aj šetrenie ľudí. V momentálnej situácii nehrá krajina pôvodu v spotrebiteľskom správaní takmer žiadnu rolu, teda domáci potravinári sa nemôž

Martin Krajčovič

Predsedom Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) sa stal v roku 2018. Predtým pracoval najskôr vo verejnom sektore ako hovorca a poradca ministra dopravy a poradca podpredsedu NR SR pre oblasť ekonomiky a dopravy. V obchodnom sektore začal pôsobiť v roku 2016, keď sa stal hovorcom Tesco Stores. Tesne predtým, ako sa postavil do čela SAMO, pracoval ako corporate affairs manažér v Metro Cash & Carry SR.