NBS varuje: vysoká inflácia odčerpá z príjmov, očakáva sa prepad kúpyschopnosti (analýza)

HN analyzovali, aký rok prežíva maloobchodný sektor. Poznačila ho nielen vysoká inflácia, ale aj strach z recesie a klesajúca spotreba.

Po dvoch pandemických rokoch sa maloobchodný sektor na jar konečne nadýchol. Uvoľnené reštrikcie spôsobili, že zákazníci sa húfne vracali do prevádzok, čo dokazujú čísla Štatistického úradu z prvého kvartálu. Zatiaľ čo koronavírus spôsobil, že spotreba domácností buď klesala alebo stúpala v jednotkách percent, tentoraz to bol už vyše 21-percentný medziročný nárast.

Dobrým správam je však koniec. Začiatok vojny na Ukrajine zasadil zotavujúcej sa ekonomike tvrdú ranu. Obavy pred ruskou agresiou vystrelili ceny komodít smerom nahor, čo podľa Národnej banky Slovenska ešte zosilnilo infláciu a prerušilo náznaky ekonomického oživenia.

Ako upozorňuje, máme tu aj smutnú premiéru. „Súkromná spotreba doteraz ťahala ekonomiku aj v horších časoch, keď firmy čelili nedostatku komponentov. Vysoká inflácia však odčerpá z príjmov domácností finančné zdroje a očakáva sa prepad kúpyschopnosti,“ varuje v poslednom Ekonomickom a menovom vývoji.

Dve skupiny zákazníkov

A nie div. Inflácia sa v septembri dostala na hodnotu 14,2 percenta. V prvom čase zvyšujúce sa ceny nestlmili elán zákazníkov. Tržby maloobchodníkov v priebehu roka rástli. Všetko sa začalo meniť až v auguste a september už odhalil, že výnosy sú medziročne nižšie o päť percent. Naposledy sa do mínusu navyše dostali aj tržby inokedy silných supermarketov, ktoré klesli o štyri percentá.

Nový životný štýl v jedle narazil. Situácia je nebezpečná, varuje slovenský obchodník

Hlavné zmeny nákupného správania sa však začali formovať už v prvých šiestich mesiacoch. Podľa Martina Krajčoviča zo Slovenskej aliancie moderného obchodu si reťazce všimli polarizáciu dopytu. „Na jednej strane sa vytvorila veľká skupina zákazníkov preferujúcich pri výbere tovaru iba cenu, na druhej strane stála skupina, ktorá uprednostňovala prémiové a udržateľné produkty,“ hovorí predseda organizácie, ktorá zastrešuje hlavných hráčov na trhu: Billu, Kaufland, Tesco, Terno či dm drogerie markt.

V druhej polovici roka zas hrá prím predovšetkým prepad nepotravinárskeho sortimentu. Pokles však zaznamenávajú aj bežné potraviny. „Skupina spotrebiteľov zameraná na cenu sa značne prehĺbila. Títo zákazníci začali chodiť nakupovať častejšie a menej produktov, aby aj týmto spôsobom lepšie kontrolovali svoje výdavky,“ dodáva.

Obchodné centrá a energie

Spotrebitelia však nie sú jediní, ktorých trápia vysoké ceny. Obchodné centrá a reťazce významne ovplyvnila energetická kríza, keďže v ich celkových nákladoch tvorí nezanedbateľný podiel. Pre HN to pred časom potvrdil senior property manager Erik Molčan zo spoločnosti MVGM Slovensko, ktorá sa zaoberá správou budov. Kým pred pandémiou sa elektrina v „obchoďáku“ na Zlatých pieskoch podieľala 44 percentami, za úvodných osem mesiacov tohto roka tu spotreba predstavovala už o 15 percentuálnych bodov viac.

Maloobchod1

Infogram

Napriek tomu domy nedvíhali nájomné predajní. To, čo vzrástlo, boli poplatky za vlastnú spotrebu vo vnútri prevádzky a spoločné energie spotrebované v rámci centra, ktoré sá rátajú na základe veľkosti jednotlivých nájomcov. Dôležitým článkom pri shoppingovej matematike sú takisto spoločné prevádzkové náklady, ktoré značky platia napríklad za upratovanie či daň z nehnuteľnosti. Pri tejto položke firmy s obavami vyčkávajú na vyúčtovanie, ktoré má prísť začiatkom ďalšieho roka.

Zamestnanci požadujú vyššie mzdy

Rastúce náklady sa postupne prejavili v celom dodávateľskom reťazci – oslovené spoločnosti ich tak pocítili aj mimo svojich pobočiek. „K zdražovaniu dochádza v posledných dvoch rokoch priebežne a premietla sa do nej jednak pandémia, a jednak drahšia námorná doprava, vstupné suroviny a rastúce sumy obalov,“ približuje PR manažérka internetového gigantu Mall.sk Pavla Hobíková. Dodávatelia im síce nekonkretizujú, prečo dvíhajú ceny, no obchod predpokladá, že tieto faktory do súčasnej vlny zdražovania prehovárajú.

Majiteľovi Dedolesa hrozí, že bude musieť zaplatiť bankám sám. Firma dlhuje desiatky miliónov eur

Firmy sú tak nútené prispôsobovať odbytové ceny týmto nákladom. Zároveň sa maloobchodníci musia vyrovnať s požiadavkami na zvyšovanie miezd. „Vysoké inflačné očakávania a zvyšujúce sa životné náklady pre domácnosti ich budú podporovať,“ odhaduje Národná banka Slovenska. Toto tvrdenie potvrdzuje diskontný reťazec PEPCO, ktorý už teraz cíti tlak v tomto smere, či už od ich zamestnancov, alebo nepriamo cez požiadavky na úpravy cien dodávateľov.

Dedoles a vyše 200 veriteľov

Retail tak rátal ťažké straty. Azda najviac zarezonoval strmý pád odevnej spoločnosti Dedoles. Tá rástla predtým priam rozprávkovo, keď v roku 2021 jej tržby stúpli o takmer 86 percent, až sa zastavili na úrovni 92 miliónov eur. Z toho dôvodu sa nádejala, že by tento rok mohli vyrásť až ku 150 miliónom. Avizovanú expanziu však vystriedali obrovské ťažkosti spojené poklesom na trhu e-commerce, vojnou či infláciou. Vedenie sa preto rozhodlo ísť cestou ozdravenia a podalo návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Maloobchod2

Infogram

Napriek tomu, že súd reštart povolil, návrat na výslnie bude strastiplný, keďže Dedoles dlhuje desiatky miliónov eur vyše dvesto veriteľom. Hlavu v smútku však z ponožkového sveta nemal sám. Okrem neho sa do problémov, síce menších, dostal známy konkurent. „Pomôž zachrániť slovenské Fusakle!“ vyzývala firma v júli svojich zákazníkov, aby jej pomohli nákupom produktov. Do problémov ich dostal krátkodobý nedostatok hotovosti.

Neúspešné tohtoročné počínanie zavŕšme príbehom nemeckej módnej siete Orsay. Koncom mája totiž vyplávali na povrch správy o tom, že sa plánuje stiahnuť z nášho trhu. Hoci predajne ostali otvorené, značka ukončila činnosť svojho internetového obchodu a aktivity presunula do e-shopu Aboutyou.

Príchody, ktoré zaujali

Napriek tomu zažil sektor v tomto roku aj svoje hviezdne chvíle. Príchod alebo expanziu ohlásili značky ako Comma, GAP, Oysho, Springfield, Women’s secret či Zara Home. Pod záštitou tuzemskej eseročky Urban Brands sa u nás usídlila aj francúzska módna značka Jott, ktorú preslávili ľahké bundy. Jej domovom sa stalo bratislavské obchodné stredisko Aupark.

Vôbec najzvučnejším retailovým menom, o ktorého vstupe na náš trh HN informovali ako prvé, je diskontný gigant s nepotravinovým tovarom Action z Holandska. Firma s vyše dvetisíc pobočkami v desiatich krajinách uverejnila inzerát, v ktorom hľadá manažment pre svoju filiálku. Podľa dvoch od seba nezávislých zdrojov by sa mala minimálne jedna nachádzať v Shopping Palace Zlaté piesky, kde spoločnosť rokuje s Tescom o uvoľnení priestorov. Zároveň ju zákazník nájde vo Zvolene, kde aktuálne upravuje priestory.

Priaznivé správy nepriniesli iba príchody, rozkvital tiež biznis tuzemských hráčov. Pozitívnym príkladom je otvorenie najväčšej športovej predajne na Slovensku, s ktorým prišiel francúzsky goliáš medzi športovými potrebami Decathlon v bratislavskom Pharos Parku. Medzi momentami, ktoré stoja za zmienku, nájdeme tiež potravinové reťazce. Pred pár dňami prišli HN so zistením, že do hlavného mesta sa vracia Coop Jednota.

Vianoce rozhodnú

Keď sa pozrieme na top desiatku v retail sektore, všetky sledované spoločnosti vykázali v roku 2021 vyššie tržby, ako to bolo rok predtým. Pri zisku zas registrujeme pokles iba pri Bille, ktorej príjem padol o 289-tisíc eur. Jedinou stratovou firmou je reťazec Terno, ktorý sa od roku 2016 nedokázal vyhrabať z červených čísiel.

A ako prebieha tento rok? To HN zisťovali v samotných firmách. Najkonkrétnejšie bolo PEPCO. „Za obchodný rok 2022, ktorý u nás skončil v septembri 2022, sme dosiahli tržby vyše 120 miliónov eur bez DPH. Vzhľadom na obmedzenia predaja pred Vianocami sme zaostali za očakávaniami, ale veríme v zlepšenie v tomto roku, ak neprídu obmedzenia a podarí sa nám pokračovať v plánovanej expanzii,“ približuje country manažér prvej menovanej značky Milan Drahoš.

Šéf dm pre HN: Matovič perzekvuje ziskové firmy. Hovorí, že kapitalizmus je škodlivý

Na úspešný vývoj nadviazal v uplynulom obchodnom roku aj jeden z hlavných predajcov nepotravinového sortimentu – dm drogerie markt. Ročný obrat dcérskej spoločnosti nemeckého nadnárodného reťazca narástol o 14,7 percenta, keď dosiahol výšku 349 miliónov eur v obchodnom roku 2021 až 2022. Pokles dopytu zatiaľ výraznejšie nepocítili, hoci registrujú, že sa mení skladba nákupného košíka.

V hodnotení tohto roka ostávajú zdržanlivé najväčšie potravinové reťazce. „Sme pred najdôležitejším obdobím pre obchod a veľmi ťažko sa dá momentálne odhadnúť zákaznícke správanie počas vianočného obdobia,“ vysvetľuje Krajčovič. Významnú úlohu zohrávajú blížiace sa sviatky takisto v biznise Nay Elektrodomu. Od začiatku roka im tržby síce rastú, no ich marketingový manažér František Vámoši krotí očakávania s tým, že uvidia, ako dopadne hlavná vianočná sezóna, od ktorej závisí konečný výsledok.

Rok 2023 bude výzva

Ako uvádzame na začiatku, po dvoch ťažkých rokoch pre maloobchod sa vrátila mobilita obyvateľov a s ňou aj nárast obratov. Oživenie retailového trhu potvrdzujú tržby, ktoré rástli nepretržite 16 mesiacov za sebou. „Ihneď po uvoľnení vládnych opatrení a znovuotvorení v Bratislave sme zaregistrovali zvýšený záujem zo strany zákazníkov,“ približuje vtedajšiu situáciu hovorkyňa IKEA Lenka Kotlebová. V porovnaní s vlaňajškom tak privítali doteraz o 500-tisíc návštevníkov viac.

Iná bola situácia pre supermarkety a predajcov drogérie. Keďže základné životné potreby sa distribuujú cez tieto siete, štát ich nechal otvorené aj počas prísnych protipandemických opatrení. „Dramatické výkyvy v návštevnosti po uvoľnení sme preto nezaznamenali. Rozdiel nastal iba v zjednodušení interných procesov v rámci našich prevádzok,“ hovorí PR manažérka Coop Jednota Jana Kuklová.

Nasledujúci rok však bude podľa tohto reťazca výzvou pre maloobchod i zákazníka. „Pôjde o skúšku, ktorá napovie, ako ustojíme dosahy energokrízy a inflácie. Rozhodujúci bude prvý kvartál, keď sa vplyv krízy prejaví najintenzívnejšie a zákazník bude ešte viac racionalizovať nákupy,“ odhaduje.

Zároveň drvivej väčšine retailistov končia fixácie cien energií. A keďže aktuálne sa nakupuje výrazne drahšie, ako bývalo zvykom, pre maloobchod to bude znamenať ďalšie náklady v desiatkach miliónov eur. „Preto predpoveď na budúci rok bude veľmi závisieť aj na krokoch vlády, či sa schváli štátny rozpočet a akým spôsobom sa následne bude pomáhať verejnosti a firmám na Slovensku,“ upozorňuje Krajčovič a dodáva, že hoci vláda prijala schému pomoci, reťazce zaplatia desiatky miliónov eur aj po zarátaní kompenzácií.

Legislatívne novinky

A vláda konala aj v tomto roku, keď zmenila dôležité legislatívne texty. Jednou z najviac medializovaných zmien je úprava miliónových pokút pre obchody pri opakovanom porušení povinností. Tá prešla parlamentom v máji a z mega sankcie spravila „iba“ päťdesiattisícovú. Rovnako sa novelizáciou vyriešila kúpa tovaru, ktorému sa skončila minimálna trvanlivosť, keď ich od júla môže hodiť do košíka bežný spotrebiteľ, a skončila povinnosť zahrnúť tunajšie potraviny do polovice ponuky v letákoch.

Slovenskí obchodníci považujú za dôležitý benefit pre spotrebiteľov a štát tiež zavedenie povinnosti zaokrúhľovať konečnú sumu hotovostných nákupov na najbližších päť centov. Tu sa novinky nekončia. Krajčovič tentoraz kritizuje v súčasnosti diskutovaný Zákonník práce, ktorý je v druhom čítaní. Návrh na to, aby stúpli príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky, predložili do parlamentu poslanci zo strany Smer Martin Nemky a Boris Susko.

Takáto zmena podľa predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu zásadným spôsobom opätovne roztočí špirálu inflácie, pretože náklady nestúpnu iba obchodníkom, ale aj poľnohospodárom a potravinárom, ktorí to budú premietať do ceny výrobkov. „Preto aj zamestnanci namiesto zvýšenia mzdy za prácu cez víkend či v noci môžu o túto prácu prísť,“ varuje.